Za úzkosťou sa môžu skrývať strach, hnev alebo aj osamelosť. Psychológ vysvetľuje, ako porozumieť svojim emóciám

V práci práve zažívam veľkú krízu. Naše oddelenie urobilo chybu, za ktorú ostatní do veľkej miery vinia mňa. Keď som v robote, neustále na to myslím, mávam veľmi nepríjemné pocity úzkosti až panické ataky. Môžete mi poradiť nejaké techniky, ako to zvládnuť? Do práce musím chodiť aj naďalej.
Milan (45)

Odpovedá psychológ Martin Miler

Milý Milan,

dostanem sa aj k technikám na zvládanie úzkosti. No najprv by som rád upriamil pozornosť iným smerom. Úzkosť ako sekundárna emócia v prvom rade odkazuje na skutočnosť, že niekde pod ňou je emócia (alebo emócie), ktorá je primárna a korešponduje s potrebou (alebo potrebami), ktorá nie je naplnená.

Odporúčal by som pokúsiť sa preskúmať, ktoré emócie by to mohli byť. Zvyčajne ide o strach, hnev, zahanbenie, osamelosť, vinu, smútok, bezmocnosť. Ale môžu to byť akékoľvek ďalšie emócie, respektíve ich vzájomný kokteil.

Po presnejšom identifikovaní týchto emócií sa pokúste rozpoznať, na frustráciu akých potrieb tieto emócie odkazujú. V uvedenom prípade by mohlo ísť o potreby, ako bezpečie, porozumenie, dôvera, prijatie, uznanie, zmysluplnosť, kompetentnosť.

Ak sa vám podarí presnejšie porozumieť svojim emóciám a následne potrebám, budete môcť lepšie sformulovať to, čo by vám mohlo pomôcť. Či už vo vzťahu k sebe samému, alebo voči kolegom. Výsledkom môže byť prianie alebo prosba, ktorú môžete adresovať sebe alebo druhým. Napríklad: „Prajem si, aby som v podobných situáciách bol na seba menej prísny a odmietavý, všetci niekedy robíme chyby.“ Alebo: „Chcem vás poprosiť, aby ste mi napriek mojej chybe aj naďalej dôverovali.“

Pokiaľ ide o techniky na zvládanie úzkosti, prípadne iných neželaných emócií, odporučil by som vám pozrieť si vo vyhľadávači odkazy pod heslom „mindfulness“. Treba si však uvedomiť, že techniky sú iba istým druhom psychologických „piluliek“, ktoré môžu zmierniť príznaky, ale neriešia problém do hĺbky.