Za úzkosťou sa môžu skrývať strach, hnev alebo aj osamelosť. Psychológ vysvetľuje, ako porozumieť svojim emóciám
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
V Psychologickej poradni Denníka N budú na vaše otázky odpovedať skúsené psychologičky a psychológovia. Svoju otázku z oblasti výchovy, rodičovstva, práce, životných rozhodnutí, riešenia konfliktov, priateľských či partnerských vzťahov môžete poslať na [email protected]. Okrem otázky uveďte aj svoje krstné meno a vek. Všetky vydania nájdete na stránke Psychologická poradňa Denníka N.
V práci práve zažívam veľkú krízu. Naše oddelenie urobilo chybu, za ktorú ostatní do veľkej miery vinia mňa. Keď som v robote, neustále na to myslím, mávam veľmi nepríjemné pocity úzkosti až panické ataky. Môžete mi poradiť nejaké techniky, ako to zvládnuť? Do práce musím chodiť aj naďalej.
Milan (45)
Odpovedá psychológ Martin Miler
Milý Milan,
dostanem sa aj k technikám na zvládanie úzkosti. No najprv by som rád upriamil pozornosť iným smerom. Úzkosť ako sekundárna emócia v prvom rade odkazuje na skutočnosť, že niekde pod ňou je emócia (alebo emócie), ktorá je primárna a korešponduje s potrebou (alebo potrebami), ktorá nie je naplnená.
Odporúčal by som pokúsiť sa preskúmať, ktoré emócie by to mohli byť. Zvyčajne ide o strach, hnev, zahanbenie, osamelosť, vinu, smútok, bezmocnosť. Ale môžu to byť
