Ako zachrániť demokraciu: Tieto voľby sú dôležité ako v roku 1998 a sklamanie veľké ako v roku 2012
Prepis diskusie Ako zachrániť demokraciu, ktorá bola vo štvrtok v Prahe. S Mariánom Leškom, Michalom Vašečkom, Martinom M. Šimečkom a Matúšom Kostolným sa rozprávala Monika Tódová.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Slovenské voľby cez Roberta Fica posilnili vplyv Viktora Orbána v regióne. Maďarský projekt Denníka N Napunk bude ešte dôležitejší a zachránia ho len predplatitelia, ktorých zatiaľ nie je dosť. Podporte kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024).]
Sme v Prahe a na našej debate sú samí Slováci. Prečo vy nežijete v Prahe?
Marián Leško: Určite všetci poznáte rodičov, ktorí si chcú svoje sny plniť cez deti. Keď hrali okresné majstrovstvo, tak ich syn by mal hrať prvú ligu. Keď trikrát mávli raketou, tak ich dieťa malo vyhrať Wimbledon. Ja som jeden z takých rodičov. Keď som bol pred päťdesiatimi rokmi v Prahe, tak mi bolo úplne jasné, že to je mesto, kde chcem žiť. Mne sa to nepodarilo, môjmu synovi áno. Žije tu 22 rokov. Samozrejme, 30. septembra príde do Bratislavy, lebo niekto tie voľby rozhodnúť musí.
Michal Vašečka: Keď som mal dvanásť, tak som v Prahe vypil svoje prvé pivo na Nerudovce U kocoura. Dal mi ho načapovať môj otec a povedal: „Chlapče, zapamätaj si, toto je najlepšie pivo v Československu.“ Túžil som po Prahe, chodil som sem aj nočnými vlakmi. V roku 1992 som chcel z Fakulty sociálnych vied prestúpiť do Prahy, ale nešlo to. Do Brna to šlo.
Martin Milan Šimečka: Praha je krásna a ja ju naozaj milujem, zdalo sa mi však, že v Česku je trochu nuda. Nie sú tu ani medvede, aj tí fašisti sú takí krotkí. Mám dobrodružnú povahu a predsa len Slovensko je také divokejšie a zaujímavejšie. Len teraz mám pocit, že som to možno trochu s tým dobrodružstvom prehnal.
Milan, Andrej Danko povedal, že si „najväčší šéf bratislavskej kaviarne“ a že si vybavil synovi, aby sa stal šéfom Progresívneho Slovenska.
Šimečka: To je výrok, ktorý viac vypovedá o Dankovi ako o mne. On si proste myslí, že existuje svet, v ktorom je vždy niekde nejaký šéf a vždy niekto niekomu všetko vybaví. To je jeho svet, v ktorom žije, ja žijem v inom. Bol raz taký komunistický básnik Milan Lajčiak, ktorý mal titul básne Jeden svet je a predsa dva sú svety. Takže to je tak.
