Ako zachrániť demokraciu: Tieto voľby sú dôležité ako v roku 1998 a sklamanie veľké ako v roku 2012

Podporte kampaň na 50 evakuačných sanitiek pre Ukrajinu od Nadácie otvorenej spoločnosti a Dárku pro Putina.

Sme v Prahe a na našej debate sú samí Slováci. Prečo vy nežijete v Prahe? 

Marián Leško: Určite všetci poznáte rodičov, ktorí si chcú svoje sny plniť cez deti. Keď hrali okresné majstrovstvo, tak ich syn by mal hrať prvú ligu. Keď trikrát mávli raketou, tak ich dieťa malo vyhrať Wimbledon. Ja som jeden z takých rodičov. Keď som bol pred päťdesiatimi rokmi v Prahe, tak mi bolo úplne jasné, že to je mesto, kde chcem žiť. Mne sa to nepodarilo, môjmu synovi áno. Žije tu 22 rokov. Samozrejme, 30. septembra príde do Bratislavy, lebo niekto tie voľby rozhodnúť musí.

Michal Vašečka: Keď som mal dvanásť, tak som v Prahe vypil svoje prvé pivo na Nerudovce U kocoura. Dal mi ho načapovať môj otec a povedal: „Chlapče, zapamätaj si, toto je najlepšie pivo v Československu.“ Túžil som po Prahe, chodil som sem aj nočnými vlakmi. V roku 1992 som chcel z Fakulty sociálnych vied prestúpiť do Prahy, ale nešlo to. Do Brna to šlo.

Martin Milan Šimečka: Praha je krásna a ja ju naozaj milujem, zdalo sa mi však, že v Česku je trochu nuda. Nie sú tu ani medvede, aj tí fašisti sú takí krotkí. Mám dobrodružnú povahu a predsa len Slovensko je také divokejšie a zaujímavejšie. Len teraz mám pocit, že som to možno trochu s tým dobrodružstvom prehnal.

Milan, Andrej Danko povedal, že si „najväčší šéf bratislavskej kaviarne“ a že si vybavil synovi, aby sa stal šéfom Progresívneho Slovenska. 

Šimečka: To je výrok, ktorý viac vypovedá o Dankovi ako o mne. On si proste myslí, že existuje svet, v ktorom je vždy niekde nejaký šéf a vždy niekto niekomu všetko vybaví. To je jeho svet, v ktorom žije, ja žijem v inom. Bol raz taký komunistický básnik Milan Lajčiak, ktorý mal titul básne Jeden svet je a predsa dva sú svety. Takže to je tak.

Čo to znamená, keď sa povie bratislavská kaviareň?

Vašečka: V Bratislave nepoznám veľa majiteľov kaviarní, jedného áno a to je Milan Krajniak. Ten tam nie je celkom zaraďovaný. Toto je, bohužiaľ, nadväzovanie na temné 50. roky minulého storočia, na stigmatizáciu vzdelanejších alebo teda buržoázneho elementu, ktorý nepracuje a nič si nezaslúži. Je to, samozrejme, aj v Českej republike, ale na Slovensku je to veľká trojka: silný antiintelektualizmus, antielitárstvo a antiexpertnosť. Toto bude Slovensku brániť stať sa úspešnou krajinou.

Video: Záznam diskusie z Prahy

Danko zároveň hovoril, že Denník N je stranícky, nepáči sa mu, že organizujeme túto diskusiu a ovplyvňujeme verejnú mienku, a ešte Eset, Soros, Anton Zajac, Zastavme korupciu… 

Matúš Kostolný: Na to sa nedá nič normálne povedať. Pozrime sa na to: tu sú vás „milióny“. Na každej našej diskusii sú milióny ľudí. Milióny ľudí to pozerajú a píšu nám, pýtajú sa nás, koho majú voliť, čo majú robiť. A my im presne diktujeme krok za krokom. Sú situácie, keď nepočúvajú, a vtedy je problém. Ospravedlňujem sa pánovi Dankovi a hovorím, že ešte máme nejaký čas do 30. septembra, my to zvládneme, dokážeme, urobíme. Tak?

Maroš, viacerí kritizovali tvoje vyjadrenie o SIS, že v oblasti, ktorú si mal na starosti v Prezidentskom paláci, posielala v správach tajná služba „drísty“. Prečo útočíš na úspešné slovenské vyzvedačstvo?

Leško: Predovšetkým som sa čudoval, ako niektorí nepochopili, čo som povedal. Nepovedal som, že všetko, čo kedykoľvek SIS poslala ústavným činiteľom, boli drísty. Povedal som, že som takmer dva roky čítal ako poradca to, čo posielali riaditelia Vladimír Pčolinský a Michal Aláč. Mal som na starosti vnútornú politiku, to som čítal. Použil som slovo drísty, čo ma trošku dodatočne mrzí, lebo som mohol použiť somariny, hlúposti, koniny, capiny, hovadiny, ale drísty je môj obľúbený výraz.

Vašečka: Odporúčam každému, kto má ešte nejaké pochybnosti o tom, kam sa vyvinula SIS za tridsať rokov, otvoriť si výročné správy BIS a SIS. Keď otvoríte BIS, budete mať celkom jasný prehľad o tom, čo sa deje v Českej republike, je to dokonca miestami veľmi zaujímavé čítanie, v niektorých momentoch intelektuálne veľmi poctivé. Keď otvoríte SIS, to je ako odpísaná bakalárska práca, ktorú niekto nemenovaný dal napísať nejakej kolegyni. Je to naozaj zlé.

Do volieb zostáva 23 dní a Slovenskom lomcujú migranti, LGBTI a sexuálny život Borisa Kollára. Nie nemocnice, nie školy, nie diaľnice. Čakali sme, kedy to príde, a ono to prišlo? 

Vašečka: Celé roky komentujeme, že v policajnom spise Borisa Kollára, ktorý majú všetci v počítačoch, lebo to koluje po Slovensku, je označený po tom, ako ho zadržali, keď pašovali to, čo nemali pašovať z Viedne, za poskoka Steinhübela alias Žaluďa. Predstava, že tento človek svojho času vítal pápeža, by pre všetkých rímskych katolíkov na Slovensku mala byť úplne šokujúca. Pre mňa jeho škandály už vôbec nie sú zaujímavé.

Ako sa dá vysvetliť, že máme predsedu parlamentu, ktorý v jeden deň udelí vyznamenanie extrémistickému kňazovi Mariánovi Kuffovi a na druhý deň musí vysvetľovať to, či poslal dvakrát na potrat dcéru mafiána Ľuboša Ferusa, ktorá o tom natočila virálne video?

Leško: Kozma Prudkov hovoril, že nikto neobsiahne neobsiahnuteľné, a ja zas hovorím, že nikto nevysvetlí nevysvetliteľné. Je to nad ľudský pochop a je nad moje intelektuálne schopnosti pochopiť, prečo niekto volí to nesúrodé združenie.

Kostolný: Stále je ešte predsedom parlamentu. Je to strana, ktorá bola koaličnou stranou a na nej stála a padala vláda. Ak by sa náhodou dostali do parlamentu aj po týchto voľbách, tak to bude strana, s ktorou sa aj tí dobrí, aj tí zlí, aj liberálni, aj konzervatívni budú musieť dohodnúť. Takže sa nedá povedať, že je to absolútny bizár, ktorému nemá zmysel sa venovať. Nie je však správne pokúšať sa preniknúť do podstaty súkromného príbehu tej dámy a Borisa Kollára, pretože to je ich súkromie. Verejný moment vidím v tom, že ľudia, s ktorými sa stýka Boris Kollár, sú mafiáni. Mafia je v najvyššej politike Slovenskej republiky. Boris Kollár má zjavne priority úplne inde, ako je v spravovaní štátu a riadení parlamentu. To sú momenty, ktoré seriózne médiá musia rozoberať.

Čo to je, že v kampani je takto zapojená mafia? Ľuboš Ferus, Tomáš Rajecký, Zoroslav Kollár.

Šimečka: Môžeme len hádať. Ocitáme sa v absurdnom svete krivých zrkadiel, vôbec nevieme, kde je pravda, a ani to nie je zaujímavé, lebo toto je mafiánsky spor. Akurát teraz vidíme to, čo sme si možno predtým nechceli celkom pripustiť, lebo predseda parlamentu by mafiánom byť nemal. Obávam sa, že voličom sa oči neotvoria.

Vašečka: Niečo mi hovorí, že na tomto príklade sa mnohí na slovenskej politickej scéne poučia a budú opatrnejší pri hlasovaní v parlamente. Lebo nie tak dávno si v parlamente odhlasovali, že nahováranie na potrat je trestný čin. A zrazu sme v problematickej fáze dokazovania, čiže sa viacerí poučia a budú opatrnejší s hlasovaním.

Predseda KDH Milan Majerský povedal, že LGBT je rovnaká pliaga ako korupcia, potom sa ospravedlnil, že myslel nie ľudí, ale ideológiu. Môže toto KDH poškodiť v predvolebnej kampani? Alebo mu, naopak, pomôcť?

Leško: Myslím si, že slovenskí konzervatívni voliči majú koho voliť, pretože kandiduje aj Občianska konzervatívna strana a je voliteľná bez toho, aby si človek potom tri dni musel umývať ruky. Už sme vyrástli z toho, že sme si mysleli, že ľudia volia napríklad Republiku napriek tomu, že v tej strane sú fašisti. Prišli sme k záveru, že oni ich volia práve preto. Mysleli sme si, že ľudia volia SNS napriek tomu, že Andrej Danko je ruský troll, oni ich volia práve preto. Bude celkom zaujímavé sledovať volebný výsledok KDH. Ak KDH vyskočí na 9 percent, tak budeme všetci vedieť, že pán Majerský povedal niečo, čo sa jeho voličom páčilo a čo mu prinieslo dodatočný bonus. A ak sa KDH náhodou nedostane do parlamentu, tak všetci budú vedieť, prečo sa nedostalo – lebo Milan Majerský povedal niečo o pliage a ospravedlňoval sa spôsobom, ktorý celý jeho incident zhoršoval. Takže počkajme si na výsledok a budeme vedieť, kto vlastne a prečo volí KDH.

Potrebujú demokratické strany KDH v parlamente?

Kostolný: Potrebujú. A KDH to má zatiaľ v názve, v minulosti opakovane stálo na správnej strane dejín. V 90. rokoch minulého storočia za Mečiara to bolo KDH, ktoré bolo hodnotovou stranou – nielen v otázkach viery, ale aj v politike. V tom čase uprednostnili záujmy krajiny. KDH sa za posledné roky nedostalo do parlamentu opakovane a je v totálnej kríze. Buď sa dostane do parlamentu, alebo jej naozaj bude hroziť koniec alebo nejaké veľmi silné trápenie. Myslím si, že tak túžia po moci, že nebudú mať problém ísť do vlády s nikým.

Čo nám táto epizóda s Majerským hovorí o slovenských konzervatívcoch?

Vašečka: Predovšetkým to, že pán Majerský zle číta dáta. On ich zle čítal už prednedávnom, keď tvrdil, že musí posilniť KDH z pohľadu liberálov o kontroverzných budúcich poslancov, lebo ináč mu utečú voliči do Republiky. Dáta nič také nehovorili. Prakticky žiaden potenciálny volič KDH nechcel voliť Republiku. Naopak, ukázalo sa, že až prekvapivé množstvo, 15 až 20 percent voličov KDH, premýšľalo o tom, že by volilo PS. Toto je niečo, čo, naopak, môže nahrať stranám, ako je Kresťanská únia.

Vy ste povedali, že ak by ste boli ochotní krúžkovať niekoho z KDH, tak by to bol František Mikloško. On na výrok pána Majerského povedal, že si v napätí pomýlil kontext, že myslel na volebný program PS, ocenil jeho ospravedlnenie a povedal aj to, že Majerský v minulosti v Levoči zorganizoval čítanie mien obetí holokaustu a KDH podľa neho vie spolupracovať aj s názorovými oponentmi. Súhlasíte?

Šimečka: Ferko Mikloško je už štyridsať rokov môj dobrý priateľ, takže mám problém ho verejne kritizovať. Myslím, že sa pokúsil zachrániť nezachrániteľné, je to pokus márny. Nemám mu to za zlé, robí, čo vie, a ja si stále myslím, že v celom KDH je Ferko Mikloško ten človek, ktorému môžem aj hodnotovo dôverovať. Nie som prvý, ktorý to hovorí, ale pre mňa je fascinujúce, že sa to vôbec stalo, tento Majerského výrok, že LGBTI sú pliaga. Znovu a znovu sa opakuje ten istý princíp pokrytectva. Katolícka cirkev to má v DNA a KDH tiež. Keď ste raz pokrytec a neustále hovoríte veci, ktoré si nemyslíte, ale musíte ich hovoriť kvôli publiku, tak sa vám jedného dňa jazyk pokĺzne a poviete pravdu. Toto je ten prípad. Nemôžete donekonečna klamať. To dokážu len majstri slova a to pán Majerský, bohužiaľ, nie je.

Leško: Mne sa veľmi páči to obmieňanie, že keď povedal pliaga, tak nemyslel ľudí, ale LGBTI ideológiu. Toto je niečo, čo odpozerali slovenskí kádeháci od Poliakov, pretože oni to vymysleli už pred pár rokmi. Keď sa Andrzej Duda uchádzal o druhý prezidentský mandát, tak na jednom mítingu hovoril, že LGBTI nie sú ľudia, to je ideológia. No a oni si myslia, že keď hovoria, že LGBTI je ideológia, že nehovoria nič zlé. LGBTI ľudia sú a majú byť rovnoprávni s ostatnými občanmi republiky. Keď KDH hovorí, že my nie sme proti gejom, lesbám a ďalším, ale sme proti ideológii, tak vlastne hovoria len jedno: sme proti tomu, aby LGBTI ľudia mali rovnaké práva, ako majú ľudia, ktorí nie sú LGBTI. Je toto niečo, s čím sa dá súhlasiť? Dejiny ľudstva sú dejinami toho, ako sa zrovnoprávňovali obrovské skupiny ľudí. Najskôr otroci, ženy dostali volebné právo len pred sto rokmi, my si už možno niekedy myslíme, že už je to v poriadku, ale to je veľký omyl. Ešte ani zďaleka to nie je v poriadku. O pár desiatok rokov sa budeme za toto obdobie hanbiť rovnako ako pri otrokoch alebo volebnom práve pre ženy.

Vašečka: Ale to nie je o nejakom Dankovi, Uhríkovi alebo možno aj Majerskom, je to o obyvateľoch Slovenska. Spomeniem si teraz na jeden výskum. Eurobarometer, október 2019. Na otázku „Majú mať LGBTI ľudia rovnaké práva ako heterosexuáli alebo nie?“ odpovedalo 59 percent slovenskej populácie: Nie, nemajú. Čiže ak toto politici vidia, vedia, že ak povedia niečo proti LGBTI, sú na strane väčšiny.

Môžu nahnevaní voliči KDH prejsť k Demokratom? 

Vašečka: Demokratom kampaň nejde. Najprv si zvolili za lídra kampane Eduarda Hegera. On je jeden sympatický človek, poznám sa s ním, ale kampaň robili náhodne. Tí, ktorí ma poznáte, viete, že občas ako symbol rurálneho prostredia uvádzam štyri obce na Horehroní: Beňuš, Bujakovo, Bacúch a Braväcovo. To nehovorím v zlom, určite sú tam sympatickí ľudia. Demokrati sa zastavili v Braväcove a písali mi to. V poriadku, ale aké dáta sú za tým? Potom si zvolili iného človeka do kampane, tiež to nie úplne najlepšie fungovalo. Potom im niekto povedal – vytiahnite toho Jara Naďa, pre niekoho je možno kontroverzný, ale hovorí jasnou rečou. Potom si spomenuli, že z posledných miest kandiduje Jablko a politička, ktorá mala nie tak dávno pomerne silný výtlak – Lucia Ďuriš Nicholsonová. Urobili to však teraz, tri týždne pred voľbami. Čiže mňa tie tri percentá ani neprekvapujú.

Prečo v Českej republike majú registrované partnerstvá od roku 2005? Sme 18 rokov pozadu? 

Šimečka: Myslím, že sme viac ako osemnásť rokov pozadu. V Česku je k LGBTI česká spoločnosť skôr ľahostajná než tolerantná. V Česku je relatívne slabá katolícka cirkev, jej dosah je mizivý, čo neznamená, že českí konzervatívci sú nejakí lepší. Majú iných nepriateľov – Brusel, zelená agenda, lebo Česi chcú svoje benzínové autá. Nie je to oveľa lepšie, len LGBTI ľudia majú lepší život. Jednu vec im závidím. V roku 1421 husiti pochopili, že nebude koniec sveta. Husitské hnutie bolo postavené na tom, že príde koniec sveta a oni nájdu spásu. A ten neprišiel. Husiti to zabalili, respektíve ešte potom bojovali, ale už tá spása neprišla a niekedy odvtedy a potom ešte od Bielej hory Česi prestali veriť na božiu spásu. V podstate sa na to vykašľali. A keď neveríte na božiu spásu, tak vám LGBTI môže byť ukradnuté. Slováci stále veria, to je ten strašný problém.

Do akej miery ovplyvnia voľby migranti? 

Vašečka: Môže to ovplyvniť voľby, je to tak v celej Európe, bolo to tak aj na Slovensku, spomeňme si na parlamentné voľby v roku 2016. Ak si mám spomenúť, čo dobré Smer urobil, tak klientske centrá. Oni však vtedy aj tak strašili migrantmi.

Do akej miery môže za prílev migrantov Viktor Orbán? Premiér ani policajný prezident ho z toho nechcú viniť a hovoria, že počet migrantov reálne stúpol aj v Maďarsku.

Šimečka: Nedávno som čítal dobrú knihu analytika Marka Leonarda The Age of Unpeace, Vek nemieru. Napísal to ešte pred vojnou na Ukrajine, ako svet funguje fakticky akoby v nemieri, v tom, že jednotlivé štáty proti sebe používajú nejaký typ politického násilia. V jednej kapitole má imigráciu ako formu politického násilia jednej krajiny proti druhej a hovorí tam o mnohých prípadoch. Napríklad že líbyjský diktátor Kaddáfí v roku 2010 chcel poslať do Európy migrantov, ak mu nedajú štyri miliardy dolárov, čo mu aj Európa potom dala. Erdogan v roku 2015, keď bola migračná kríza, vydieral Európsku úniu, že pošle z Turecka tri milióny migrantov, ak mu nedajú tri miliardy dolárov, a Európa mu ich dala. Lukašenko pred tromi rokmi z Kurdistanu dovážal imigrantov na poľské hranice, lebo chcel vydierať Poľsko a Európsku úniu. Z tohto pohľadu nevidím inú logiku prepustenia 1500 prevádzačov, ktorých Orbán prepustil z väzenia v auguste tohto roku, než to, že to vyhovuje Ficovi, pretože mu chce pomôcť vo voľbách. Ja tam tú logiku vidím takú hlbokú, že ani nemám potrebu to dokazovať.

Riešime pred voľbami migrantov, LGBTI, Borisa Kollára a potom ešte plagát DPOH o otvorení novej divadelnej sezóny. V Bratislave preto protestovalo niekoľko stoviek ľudí.

Vašečka: Som v tom osobne zaangažovaný, nebudem špecifikovať ako, ale niečo o tom viem. V divadle sú stalinistické vitráže od Alexyho z päťdesiatych rokov minulého storočia. Divadlo sa rozhodlo, že urobí kampaň, kde použije tie vitráže, ale sovietsku vlajku vymení za ukrajinskú, dúhovú, je tam prečiarknutá vlajka hlinkovej gardy, namiesto Hamleta, ktorý drží lebku, tam je hlava Hviezdoslava, lebo je to divadlo Hviezdoslava. Je to snaha upozorniť na to, že divadlo chytá úplne inú identitu, že má úplne iné ciele ako doteraz a že Bratislava má konečne mestské divadlo. Ozvali sa nacionalisti a neoľudáci, ktorí za tým uvideli všetko možné, v prečiarknutom znaku hlinkovej vlády uvideli štátny znak, a keď im to bolo vysvetľované, tak padali argumenty ako nie, to nemôže byť znak hlinkovej vlády, veď ten je predsa na modrom pozadí. Vtedy sa usvedčili, že vedia, ako vyzerá kríž hlinkovej vlády, lebo im je veľmi blízky. Je to aj predobraz budúcnosti, že ak voľby dopadnú zle, tak presne takto všetkým typom umelcov budú neoľudáci vstupovať do umeleckej tvorby. Toto je iba ochutnávka toho, čo môže prísť.

Šimečka: Čítal som vynikajúcu knihu antropológa Juraja Buzalku, volá sa Postsedliaci. Je to o tom, že štyri pätiny Slovákov majú vidiecku mentalitu napriek tomu, že majú lepšie domy ako ja v meste, modernejšie vybavenie ako väčšina z nás, ale myšlienkovo sú v devätnástom storočí. Ako postsedliaci sa nevedia vyrovnať s moderným svetom. Slováci sú na tom ešte horšie ako všetci ostatní.

Publicista Michal Havran napísal: „Nemyslím si, že riešením ‚našej situácie‘ je šírenie fikcie o tom, že sme tu všetci ľudáci a zradcovia a že sme takto spokojní. Opakované a zámerné podceňovanie historickej schopnosti a odhodlania vzbúriť sa aj proti významnej presile, podsúvanie rozprávkových psychologických asociácií o akomsi byzantskom pôvode našej malosti je v rozpore so životmi našich hrdinov, generálov Štefánika, Goliana, Viesta, s tisícmi príbehov hrdinov z priamych bojov, s odvahou rodín, ktoré ukrývali židov, povstalcov a účastníkov zahraničného odboja…Vieme, čo máme robiť, a nebudeme sa posierať z kolaborantov a nacistov.“

Vašečka: Michal Havran má v mnohom pravdu, jednu vec však nezvažuje úplne. Nie je dôležité, čo sa stalo, Ján Golian, Rudolf Viest, luteránski obrodenci, ktorí sa snažili posúvať krajinu dopredu. Juraj Fándly sa snažil chodiť po slovenských krajinách a diskutovať o osvietenstve. Potom narazil na to, že ľudia nevedeli, ako majú tie zemiaky jesť, tak im vysvetľoval úplne zúfalý, že hľuzy jedzte, nie to, čo je hore, tým sa otrávite. Veľmi sklamaný sa vrátil z niektorých častí Slovenska. Toto všetko platí. Problém je, že niektorí, napríklad aj môj priateľ Michal Havran, nie úplne zvažujú, že je dôležité, čo zostalo v kolektívnej pamäti a čo sa pripomína. Sú rôzne formy amnézie, sú rôzne formy zabúdania, na Slovensku máme niekedy tendenciu zabudnúť niektoré veci úplne. Tu je problém, že tá byzantínska časť, keď chcete, napriek tomu, že nebola určujúca, tak sa určujúcou stávala práve vďaka tomu, že bola stále pripomínaná niektorými politickými silami. Nie je dôležité, čo sa stalo, ale ako to bolo pripomínané.

Leško: Niekedy si nahovárame, že vždy vieme zabrať v poslednej chvíli. Mám silné pochybnosti. Stačí, aby sa to raz nestalo, a celá táto teória ide „do kytek“. Voľby 2023 sú svojím významom a dosahom rovné voľbám v roku 1998, kde sa rozhodovalo, či k Bielorusku alebo do EÚ. Tak stojí otázka. Určujúca atmosféra volieb 2023 je taká, ako bola v roku 2012. Obrovské sklamanie z toho, čo bolo za posledné tri roky. Všetci vieme, ako to bolo v roku 2012. Smer, Robert Fico, mali v parlamente 83 poslancov. Takže keď si dáte dohromady, že voľby 2023 sú kombináciou volieb 1998 a 2012, tak vám musí prebehnúť mráz po chrbte.

Nedokázali sme už tými minulými voľbami, že vieme poraziť fašistov, podvodníkov, proruských politikov? Kam by zmizli všetci tí ľudia, ktorí dali pôvodne tejto vláde ústavnú väčšinu? 

Kostolný: Prvých desať minút sme venovali Borisovi Kollárovi, ktorý je predseda parlamentu, a hovoríme o ňom ako o mafiánovi. Čiže tá porážka bola taká slovenská. Nedalo sa to urobiť tak naozaj s demokratickými politikmi a demokratickými stranami. Všetky tie prieskumy, ktoré v období medzi voľbami v rokoch 2020 a 2023 vidíme, hovoria, že je to stále pol na pol. Je tu mnoho ľudí, ktorí deklarujú v mnohých otázkach – a nielen v otázkach politických strán, ale aj v hodnotových otázkach –, že vidia Slovensko ako modernú, demokratickú, progresívnu a liberálnu krajinu. A potom je tu druhá veľká časť, ktorá tvrdí opak a hovorí, že to tak nemá byť. Potom je tu skupina ľudí, ktorí nevedia, a tí sa rozhodujú na poslednú chvíľu. V posledných voľbách sa na poslednú chvíľu rozhodli pre Igora Matoviča, vyhral voľby, zostavil vládu a dokázal všetko pokašlať. V týchto voľbách nevieme, ku komu sa prikloní táto časť ľudí, to môže byť až tretina. Potom budeme vidieť, či to je dobré alebo zlé. Ale je to na náhodu, nemáme tam žiadnu istotu.

Vašečka: Áno, krajina je hlboko rozdelená, to rozdelenie je však skutočne civilizačné. To nie je rozdelenie, aké dnes vidíte napríklad v susednom Poľsku. Tam nenájdete ľudí, ktorí by chceli byť v ruskej sfére vplyvu. Na Slovensku je to vyše tridsať percent ľudí. Nenájdete ľudí v Poľsku, ktorí by sa necítili západní. Keď som pod Vatikánom, tak som západný. Na Slovensku máme vyše päťdesiat percent ľudí, ktorí sa cítia ohrození západnými hodnotami. Keď poviete, že sa cítite ohrozený západnými hodnotami, tak vravíte, že ich nemáte. Slovensko má v sebe autentickú západnú Európu a silné balkánske vplyvy. Je tam to Srbsko, je tam tá Ukrajina a je tam to Nemecko. Všetko je to v malom priestore pomiešané, ale my si jednoducho nerozumieme. Hovoríme rovnakým jazykom, tam sa však začína a končí naša podobnosť.

Šimečka: Slovensko je zázračná krajina v istom zmysle, takže sa môže stať úplne všetko. Súhlasím s tým, že by sme mali mať strach, lebo ani ja to nevidím veľmi ružovo. Človek nikdy nevie, mňa už táto krajina prekvapila toľkokrát. Môže sa mi stať, že sa z toho vydesím. Dávať hlas je niečo iné ako odpovedať na otázku anketára. Pravú tvár Slovenska sa dozvieme tridsiateho septembra. Dnes, v tejto chvíli, je to ešte úplne otvorené. Môžeme to ovplyvniť tým, že pôjdeme voliť. Je strašne dôležité presvedčiť každého, aby išiel voliť, lebo sa to dá zmeniť.

Kostolný: Ja som optimistom. V tomto momente neviem, či je to posledná fáza zúfalstva alebo je to racionálne rozhodnutie. Som v tomto momente optimistický, že voľby nedopadnú tak zle, ako na prvý pohľad vyzerajú. Myslím si, že voľby nevyhrá Fico, či bude po voľbách aj dobrá a normálna vláda, to mám veľkú pochybnosť.

Bude na stole otázka, či sa PS bude musieť dohodnúť s OĽaNO?

Leško: Na rozdiel od kolegu nemám také optimistické predstavy o budúcnosti. K takej situácii, že by sa PS muselo dohadovať na nejakej spoločnej vláde s OĽaNO, nedôjde. A keby k nej aj došlo, odmietam sa tým zaoberať. Sme analytici, komentátori a to sú starosti politikov, nech sa starajú oni. Musia sa nejakým spôsobom dohodnúť. Ale po všetkých skúsenostiach, ktoré máme s Igorom Matovičom, koľko by platila taká dohoda? Dohoda je možná len s ľuďmi, ktorí vedia, že dohody sa majú dodržiavať, a pán Matovič o tom ešte v živote nepočul.

Čo vidíme v prieskumoch? 

Vašečka: Mám pochybnosť o tom, že by Fico mohol voľby nevyhrať, ale môžem sa mýliť, lebo nerozhodnutých je obrovské množstvo. Čo vidíme, je, že Hlas klesá, a to je paradoxne nebezpečná situácia. Vznikne nejaký klub a Pellegrinimu to otvorí priestor na to, aby bol kandidátom na prezidenta, lebo jeho projekt nevyšiel.

Vylúčil, že bude kandidovať za prezidenta.

Leško: Celá formulácia bola: Dnes to vylučujem.

Vašečka: Problém je, že potom ten klub môže byť systematicky rozoberaný Robertom Ficom. Nebral by som veľmi vážne, že títo poslanci zostanú verní značke Hlas, ak ten projekt nevyjde. Ak Hlas bude mať nad 15 percent, je to úplne iná hra. Od 10 percent to všetko posilňuje Smer a ísť za takých okolností do koalície s Hlasom, napríklad pre PS, je nebezpečné, lebo taká vláda dlho nevydrží. Robert Fico z nej bude pomaly uždibovať a minimalizovať ju.

Už neplatí, že o tom, aké bude Slovensko, rozhodne Pellegrini? 

Kostolný: Stále to bude schopný do istej miery ovplyvniť, nebude však určovať, čo bude po voľbách. V momente, keď Peter Pellegrini voľby nevyhrá, čo podľa prieskumov nevyhrá, pričom ani nebude druhou najsilnejšou alebo relevantnou stranou, jeho pozícia sa výrazne oslabuje, pretože budú rozhodovať iní. V tomto momente buď Robert Fico, alebo Michal Šimečka. Potom to bude súboj smeráckeho DNA, ktoré je hlboko zakorenené v Hlase, s tými druhými. Sú to ľudia, ktorí vyrástli pri Robertovi Ficovi, majú v sebe hlboko zakorenené správanie, spôsoby a morálku Roberta Fica. A zohrá rolu, či sa budú dať prikŕmiť, kúpiť pre demokraciu. Sú to ľudia, ktorí berú politiku ako príležitosť na funkcie. Tam by som si myslel, že ak by zvíťazilo PS, tá sila víťazstva má silný magnetizmus pre ľudí, ktorí túžia po funkciách.

Majú ľudia zachraňovať iné strany, aby malo PS s kým vládnuť? 

Vašečka: Tiež mám sympatie k tomu, že PS stúpa. Ale hovorím, že ak to bude vysoko nad 20 percent, tak je to ako z toho virálneho videa na Slovensku, ako policajný hovorca hovorí: ,,To mi nevychádza.” V jednom momente to prestane vychádzať. Ak to bude nad 20 percent, tak sa tam nedostane priveľa tých, s ktorými by teoreticky PS mohlo spolupracovať. Zachraňovať nemusia, mali by však citlivo vnímať, s kým môže PS vytvárať vládu. Tých strán tam tak veľa nie je. Inak, teraz už hovoríme, akoby PS išlo vytvárať vládu, čo je podľa mňa menej pravdepodobná verzia.

V minulých voľbách ľudia zachraňovali Za ľudí a PS/Spolu potom chýbalo na parlament 926 hlasov.

Vašečka: Odpoveď je veľmi jednoduchá, nech ľudia volia, ako to cítia. Pamätám si príbehy rodín, keď hovorili, že my si to v rodine rozdelíme, jeden PS, druhý SaS a tretí OĽaNO. Nie, nech ľudia volia tak, ako to cítia, nech nepodľahnú snehovej guli, že áno, títo už majú 20 percent, tak musíme ísť s víťazom, alebo naopak, nie, musíme zachrániť tých, čo majú 6 percent.

Leško: My to tu rozoberáme, ale výsledok bude taký, že čo ja viem, tri dni pred voľbami príde niekto s nejakým videom, ktoré bude úplne stupídne a bude úplne mimo a zalomcuje to Slovenskom. Jednoducho, ako to hovorí Martin Slosiarik, tá emocionálna väzba, ako keby ľudia čakali na posledný impulz, je silná. Môžeme akademicky debatovať, ako by to malo vyzerať, skutočnosť však bude taká, že komu sa podarí nejaká trefa tri dni pred voľbami, tak ten zoberie veľkú časť banku tak, ako sa to podarilo Matovičovi, keď „zrekvíroval“ Jánovi Počiatkovi jeho vilu.

Kostolný: Po prvé, ak Robert Fico dostane možnosť zostavovať vládu, na Slovensku platí tradícia, úzus, že prezident či prezidentka poveruje zostavením vlády víťaza. Aj pani prezidentka Zuzana Čaputová povedala, že to tak urobí aj teraz, aj keby tým víťazom mal byť Robert Fico. Stavím všetko, že to už nepustí z ruky. Ak Robert Fico bude môcť zostavovať vládu, tak ju zostaví, je jedno, či získa na svoju stranu Borisa Kollára, KDH alebo kohokoľvek. Ak dovolíme, aby Robert Fico zostavoval vládu, tak sme skončili, tam skončí celá debata. Preto hovorím, že víťazstvo demokratických strán, v tomto prípade sa zdá, že najväčšiu šancu má PS – a rovnako by som to prial akejkoľvek inej demokratickej strane – je kľúčové pre to, aby sme sa na druhý deň po voľbách mali o čom rozprávať. Ako to bude ďalej pokračovať, neviem odhadnúť. Je veľmi dôležité, aby mali s kým postaviť vládu, vôbec nehovorím, že na tých ostatných nezáleží. Iba hovorím, že aby sme vôbec mohli začať, víťazstvo je kľúčové. Druhý moment, ktorý podľa mňa netreba podceňovať, je psychologický pocit, či tá krajina je odovzdaná Ficovi, alebo má na to, že nedovolí, aby zvíťazil Fico. Aj keby tá vláda potom nevznikla. Ale Robert Fico by aspoň nemohol hovoriť, že on je neobmedzený, neohrozený pán a že je víťazný. Pre mentálne zdravie krajiny, alebo aspoň moje vlastné, je to kľúčové.

Vašečka: Viacerí reagovali na moje slová z Prešova, hovorili mi, že som to povedal presne: my máme problém voliť PS, ale budeme ich nakoniec voliť, hoci by sme chceli trochu inú stranu. Preto som povedal, nech ľudia volia tak, ako to cítia. Je veľa ľudí, ktorí si proste z nejakých dôvodov hovoria, že PS je úplne prijateľná strana, ale majú ešte voľbu, ktorá je im bližšia. Veľa ľudí hovorilo o Demokratoch, veľa ľudí hovorilo o Dzurindovi, že ten jeho projekt vyzerá taký zvláštny v tejto chvíli. O Saske sa až toľko nehovorí, mnohí sa snažia zachrániť KDH. Preto hovorím, nech ľudia prestanú špekulovať a nech volia to, čo cítia. Bolo by asi najhoršie, ak by niekto, kto má blízko k Mikulášovi Dzurindovi, utekal k PS, len preto, lebo má pocit, že musí.

Platí, že ak malé strany nebudú mať 5 percent týždeň pred voľbami, vtedy by ich ľudia voliť nemali? 

Vašečka: Treba si počkať na výskumy, ktoré prídu dva týždne pred voľbami. Samozrejme, že keď má nejaká strana jeden a pol percenta, preboha, vtedy nie.

Leško: Poslednú debatu máme 27. septembra, tam to povieme definitívne.

Očakávate, že by sa malé strany mohli vzdať? 

Šimečka: Naozaj nechcem Dzurindovi radiť, ale keby odstúpil, dal by voličom naozaj silný signál, že má zmysel ísť hlasovať.

Kostolný: Nie je to tak, že by sme si my – alebo verím, že aj ty – želali, aby niektoré strany odišli z volieb. Ak však nemajú dosť podpory, mali dosť príležitostí ju získať. Tá kampaň trvá mesiace. Držal by som palce pánovi Dzurindovi, aby získal podporu na to, aby sa dostal do parlamentu. Ak sa však aj po troch mesiacoch kampaňovania motá tesne pod dvoma percentami, tak keď sa vracal do politiky, povedal, že to robí pre to, aby zvýšil šancu, aby demokrati uspeli. Z 1,5 percenta sa nedá zvýšiť šanca.

A bolo by to dôležité gesto?

Vašečka: Áno, zopakujem, bolo by to dôležité gesto a tesne pred voľbami by mali všetci o tom rozmýšľať veľmi seriózne. Mimochodom, Lucia Ďuriš Nicholsonová to povedala veľmi pekne, že keď nebudú mať podporu, tak do toho nepôjdu. Pretože ľudia ako Lucia Ďuriš Nicholsonová už myslia na tie ďalšie voľby. O tomto by v politike asi mali premýšľať viacerí. Nevieme, ako dlho bude trvať vláda, či už Ficova, Šimečkova, alebo kohokoľvek, ale tie ďalšie voľby budú už o chvíľu. A tí, ktorí zlyhajú v týchto voľbách, napríklad tým, že nebudú veľkorysí, rozhodne v ďalších voľbách šancu nemajú.

Toto sú asi najhektickejšie týždne, keď za všetko zlé v krajine môžu novinári, je to tak? Z viacerých vystúpení politikov to tak vyzerá.

Leško: Nespomínam si, že by bol nejaký čas, keď by sme nemohli my za všetko. Vybral by som troch: Fica, Matoviča a teraz v poslednom čase Dzurindu, ktorí majú, pokiaľ ide o médiá, dve základné tézy. Prvá téza je, že mainstreamové médiá sa stávajú bezvýznamné. Enko, Smečko, Aktuality, Markíza, Jojka strácajú na význame, ľudia prechádzajú k alternatívnym médiám. Druhá téza je, že ak nemajú úspech, môžu za to médiá hlavného prúdu, Enko, Smečko, a tí ďalší. Ak sa niekto sťažuje na medveďa, pardon, ruského, pardon, na médiá, tak mi pripomína námorného kapitána, ktorý sa sťažuje na more, lebo pre politikov sú médiá prirodzené prostredie. Keby nejaký kapitán na zaoceánskej lodi kričal na more, že ako sa to idiotsky správa, tak by vyzeral ako idiot, ale im to neprekáža, oni to takto na nás kričia.

Vašečka: Iba dodám, že to je vlastne predstava u ľudí, ktorí nevedia, čo je to liberálna demokracia, keď sa sťažujú na občiansku spoločnosť a na médiá. Občianska politická participácia v liberálnej demokracii, to nie je iba o súboji politických strán. Tak ako tu sedíme, spomeňme si, ako sme na chvíľu zaváhali, keď sme sledovali míting Roberta Fica v Rimavskej Sobote alebo vo Zvolene, keď hovoril, že niektorí chcú zachraňovať tú demokraciu a to je nehoráznosť. A vtedy sme si uvedomili, že počkať, ale tu tie politické strany nehovoria nič o zachraňovaní demokracie. Nehovorí to ani Saska, ani KDH, ani PS veľmi, to sme hovorili my. On sa vlastne vymedzil voči ľuďom, ktorí reálne politickú moc nemajú a ani nebudú mať, namiesto toho, aby sa vymedzil voči svojim reálnym súperom. A to sú falošné tóny zavádzané do politiky, ktoré tam nemajú čo robiť. To je neakceptácia toho, že občianska politická participácia má v liberálnej demokracii obrovské množstvo tvárí. Nie iba tí, čo kandidujú, sú toho nositeľmi. Každý z nás nejakým spôsobom môže priložiť polienko a títo ľudia to neakceptujú. Je to príbeh, ktorý poznajú ľudia aj v Českej republike. Večný spor Václav Klaus a Václav Havel. Klaus, ktorý hovoril, že iba tí, ktorí prejdú sitom a ohňom volieb, majú právo čokoľvek povedať. To nie je pravda, to je nezmysel. Musíme tento príbeh znovu postaviť tak, ako bol stavaný v klasických liberálnych demokraciách, lebo jednak boľševici a jednak fašisti, ale aj takíto zvláštni ľudia, ako bol Klaus, libertariáni, priniesli pohľad na svet, ktorý je úplne falošný.

Čo pozitívne sa stalo?

Leško: Už len 22 dní. Prosím nezabudni, už sa blíži deň, keď zazvoní zvon, a na prahu bude stáť on. Neviem, koho myslel Žbirka tým on, ale všetci vieme, kto na prahu stojí.

Kostolný: Videl som, ako Ivan Korčok zbiera podpisy pod svoju kandidatúru. Bolo veľmi príjemné vidieť, že do toho ešte niekto chce ísť. A že aj keď tieto voľby akokoľvek dopadnú, tak to nemusí znamenať úplný koniec.

Šimečka: Čítam knihu o EÚ, o tom, že populácia zotrváva na svojich názoroch, relatívne demokratických, a celá panika z krajnej pravice je do veľkej miery falošná. Je tam jeden zaujímavý údaj, štatistiky z rokov 2000 až 2015. Národ, ktorý najviac protestoval a demonštroval, boli Slováci, v prepočte na počet obyvateľov. Napočítali 96 protestov za 15 rokov. Odborárske protesty v roku 2000, potom rómske nepokoje, Gorila. Nezarátali do toho Za slušné Slovensko. Rozmýšľam, či je to dobrá alebo zlá správa, lebo ak voľby dopadnú zle, tak sa možno môžeme spoľahnúť na to, že Slováci budú protestovať.

Vašečka: Prišiel som z Poľska. Voľby, ktoré tam budú 15. októbra, sú svojím spôsobom pre nás takmer rovnako dôležité ako tie naše. Ak opozícia v Poľsku bude schopná poraziť PiS, tak to bude veľmi silný impulz na to, aby si Fico nemohol dovoliť, ak sa teoreticky dostane k moci, to, čo by si mohol dovoliť. Vidím, že poľské liberálne proeurópske sily to nielenže nevzdávajú, ale ono to vôbec nevyzerá tak zle. Síce tie fašizoidné sily rastú, sú silné, ale napriek tomu to nevzdávajú.