Denník N

Bieloruský denník: Nechá Lukašenko odídených Bielorusov bez pasov?

Z videoklipu k piesni »Slimák«. Reprofoto – YouTube
Z videoklipu k piesni »Slimák«. Reprofoto – YouTube

Diktátor sa naďalej mstí tým, ktorí sú proti nemu.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Diktátor Lukašenko vydal dekrét, podľa ktorého si bieloruskí občania už nemôžu obnoviť ani vymeniť pasy na zahraničných diplomatických misiách svojej krajiny. Ak si chcú teraz Bielorusi obnoviť pasy, majú len jednu možnosť: prísť do Bieloruska.

Čo z toho má Lukašenkov režim?

Dôvody emigrácie väčšiny bieloruských občanov sú politické. Po zmanipulovaných voľbách, násilí a pokračujúcich represiách utiekli státisíce občanov do Poľska, Litvy, Gruzínska a ďalších krajín. Po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajine sa prúd bieloruských migrantov len zosilnil.

Samozrejme, Lukašenko vie, že väčšina z tých, ktorí sú v exile, ho nepodporuje. Preto sa snaží pomstiť a sťažiť im život. Dekrét o nevydávaní pasov na bieloruských ambasádach v zahraničí je jedným z takýchto aktov pomsty. Diktátor stále nevie odpustiť „svojim“ občanom rok 2020. A je nepravdepodobné, že im niekedy odpustí.

Lukašenkov režim týmto dekrétom tlačí na Bielorusov, aby sa vrátili do Bieloruska, kde mnohým hrozia roky väzenia, pokuty a iné represie.

Čo by mali teraz Bielorusi urobiť?

Zaoberať sa legalizáciou vo svojich nových krajinách, ak to doteraz z nejakého dôvodu ešte neurobili.

Tí, pre ktorých je to bezpečné (ale nikdy nemajú záruku), nakoniec pôjdu do Bieloruska a vymenia si pasy. Všetci ostatní, ktorých bude s najväčšou pravdepodobnosťou väčšina, sa pokúsia získať dokumenty vo svojich nových krajinách. Ak to nie je možné, pôjdu do krajín, v ktorých to možné je.

Z tohto pohľadu sú pre občanov Bieloruska najpriaznivejšími krajinami Poľsko a Litva. Tieto európske krajiny môžu vydávať cudzincom cestovné doklady, ktoré sú úplne rovnaké ako pasy na prekročenie hranice.

V iných štátoch je to ťažšie. Ďalšou možnosťou je získať občianstvo inej krajiny pred uplynutím platnosti bieloruského pasu.

Čo hovoria demokratické sily Bieloruska?

Svetlana Cichanovská a jej kabinet (alternatívna vláda) už dlho pracuje na alternatívnych pasoch pre Bielorusov. Návrh dokumentov je už pripravený; podľa Cichanovskej predstaviteľov demokratické sily Bieloruska už rokujú s rôznymi krajinami o uznaní nového bieloruského pasu. Zatiaľ však takéto dokumenty nikto nevydáva a neexistuje presný časový rámec, kedy by sa ich vydávanie mohlo začať.

Lukašenko pokračuje v pomste Bielorusom a bude v nej pokračovať, kým ho nezastavia. Chceli by sme veriť, že nové ťažkosti len silnejšie spoja občanov Bieloruska.

Týždeň v Bielorusku
v číslach, slovách a represiách

Koľko je v Bielorusku politických väzňov?

Podľa centra Viasna je v Bielorusku 1498 politických väzňov uznaných ochrancami ľudských práv. Stále sú uväznené aj tisíce Bielorusov, ktorí nemajú oficiálny štatút politických väzňov. Zároveň sa pravidelne na slobodu dostávajú ľudia, ktorí si už odpykali celý nezákonný trest. Ako napríklad šéfredaktor najstarších novín v Bielorusku Naša Niva Jegor Martinovič. Novinára prepustili a už opustil krajinu, aby bol v bezpečí a nezadržali ho znova.

Problém politických väzňov je v Bielorusku stále naliehavý. Za mrežami je veľa ľudí, ktorým pobyt vo väzení alebo v kolónii ohrozuje zdravie či dokonca život, no v miestach zaistenia im neposkytujú potrebnú pomoc.

Album emigrantských piesní

Bieloruský interpret Leibonik (Sergej Bašlykevič) vydal album Tam. Album odráža masovú emigráciu Bielorusov, ktorá sa začala po zmanipulovaných voľbách v roku 2020 a trvá dodnes. Album je dostupný na rôznych platformách vrátane SpotifyApple Music.

Skupina zverejnila aj dva videoklipy k skladbám z nového albumu.

Klip k songu »Pieseň emigranta«:

Klip k pesničke »Slimák«:

Milostný príbeh po bielorusky

Nečakaný milostný príbeh v bieloruskom štýle: on je politický väzeň, ona zamestnankyňa kolónie, kde si odpykával trest.

Lukašenkov režim odsúdil obyvateľa Brestu, Dmitrija Abramuka, na dva roky v kolónii všeobecného režimu za účasť na pokojných protestoch. V zajatí sa Dmitrij stretol s vedúcou špeciálneho oddelenia nápravného zariadenia. Áno, bola zamestnankyňou kolónie! Žena politickému väzňovi opätovala prejavy priazne, Abramuk ju ešte v kolónii požiadal o ruku a všetko smerovalo k svadbe. Happyend však tento príbeh nemá.

Na vine nie sú politické názory. Všetko spôsobila byrokracia a (trochu) Lukašenkov režim. Po prepustení z kolónie odišiel Dmitrij do Poľska. Jeho snúbenica sa v rovnakom čase presťahovala do Izraela, kde vďaka svojim koreňom získala občianstvo. Bývalý politický väzeň mal ísť za svojou milovanou, no v Bielorusku proti nemu začali nové trestné konanie. Na zisk trvalých dokumentov v Izraeli však potreboval potvrdenie o tom, že nemá záznam v registri trestov. A tu vznikol byrokratický problém, ktorý dvojica nedokázala vyriešiť, a tak sa rozišla.

Informátorka Bondarevová a nevädza

Olga Bondarevová je fanúšičkou Lukašenka, propagandistkou a informátorkou. Je známa tým, že na základe jej udaní bolo zadržaných niekoľko osôb a vo viacerých organizáciách boli vykonané prehliadky. Na základe jej výpovede uväznili napríklad bieloruského umelca Alesa Puškina, ktorý neskôr vo väzbe zomrel. Všetky jej udania sa tým či oným spôsobom týkajú občianskych alebo politických postojov obetí.

Nedávno Bondarevovú pobúrila nevädza – kvetina, ktorá je v skutočnosti symbolom Bieloruska. Podľa propagandistky je kvet „symbolom bieloruských nacistov za Hitlera“. Bondarevová však zabudla spomenúť, že s nevädzou sa spájajú logá a obrázky štátnych podnikov a festivalov: leteckého prepravcu Belavia, festivalu Slovanský bazár, platobného systému Belkart a iných.

Pre Bondarevovú sa to skončilo nepríjemne: ukázalo sa, že štátne spoločnosti propagujú „bieloruský nacizmus“.

Preložené z ruštiny. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie