Denník N

Biskup Lach, ktorý sa zastal sestričiek: Nemohol som mlčať

Gréckokatolícky pomocný biskup Milan Lach sa narodil v roku 1973 v Kežmarku. Študoval na Teologickej fakulte v Trnave, v roku 2001 ho vysvätili za kňaza. Od roku 2004 študoval na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme. Ako národný duchovný asistent bol aktívnym vo Federácii skautov Európy. Plynule hovorí po taliansky, aktívne ovláda komunikáciu v anglickom a ruskom jazyku. V rámci Konferencie biskupov Slovenska vedie Radu pre pastoráciu v zdravotníctve. Foto – sk.wikipedia.org
Gréckokatolícky pomocný biskup Milan Lach sa narodil v roku 1973 v Kežmarku. Študoval na Teologickej fakulte v Trnave, v roku 2001 ho vysvätili za kňaza. Od roku 2004 študoval na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme. Ako národný duchovný asistent bol aktívnym vo Federácii skautov Európy. Plynule hovorí po taliansky, aktívne ovláda komunikáciu v anglickom a ruskom jazyku. V rámci Konferencie biskupov Slovenska vedie Radu pre pastoráciu v zdravotníctve. Foto – sk.wikipedia.org

Bieda ani cirkev nemajú volebné či parlamentné prázdniny – a to isté platí o sestrách, hovorí gréckokatolícky biskup Milan Lach o tom, prečo sa proti zastrašovaniu sestier ozval práve teraz.

Milan Lach (42) je pomocný biskup prešovskej archieparchie gréckokatolíckej cirkvi a predseda Rady Konferencie biskupov Slovenska pre pastoráciu v zdravotníctve. V pondelok sa otvoreným listom, ktorý adresoval premiérovi a ministrovi zdravotníctva, zastal zdravotných sestier, ktoré podali hromadné výpovede, a kritizoval ich zastrašovanie. Premiér Robert Fico reagoval ostrou kritikou, no biskup Lach si za svojím listom stojí. Rozhovor pre Denník N vznikol mailom. 

Premiér Fico pomerne tvrdo reagoval na váš otvorený list k zdravotníctvu. Vo vyhlásení, v ktorom vás dôsledne nazýval pomocným biskupom, povedal, že kritika situácie v zdravotníctve je vaším osobným názorom. Čo si o jeho slovách myslíte?

Neprichodí mi hodnotiť vyjadrenia pána premiéra, to nech robia iní, povolanejší. Asi mu tak niekto poradil, ja neviem. Podobná línia vraj bola aj v nejakom článku v denníku Pravda. Ja som biskup gréckokatolíckej cirkvi a predseda Rady pre pastoráciu v zdravotníctve KBS a aj ostaní členovia tejto rady, vychádzajúc z našich skúseností a kompetencií, sme dostatočne autonómni na to, aby sme sa rozhodovali sami a nie na základe názorov akejkoľvek politickej strany vrátane KDH. Ja nie som politik a nepolitikárčim.

K situácii v zdravotníctve: myslím si, že o tom, že nie je práve najlepšia, je na Slovensku takmer všeobecný konsenzus. V niektorých aspektoch je to skutočne desivý obraz. Naozaj desivé sú aj perspektívy, pokiaľ by to malo bežať aj ďalej tak ako doteraz. Myslím, že je to názor väčšiny zodpovedných odborníkov – a azda aj politikov.

Myslí si niečo podobné viac ľudí v cirkvi?

V cirkevnom prostredí zďaleka nejde len o môj osobný názor. Naša Rada pre pastoráciu v zdravotníctve KBS sa neutešenou situáciou a vývojom v zdravotníctve zaoberá už dlhší čas. Pripravovali sme aj osobitné, zásadné stanovisko – bolo ešte razantnejšie, ak chcete, a tiež o niečo obšírnejšie ako to, ktoré sa napokon publikovalo v súvislosti s krízovou situáciou okolo výpovedí sestier. Spôsob, akým sa táto situácia zo strany zodpovedných neriešila, nátlak, zastrašovanie a znevažovanie sestier, ohrozenie ich existencie a situácie ich rodín – a viaceré ďalšie aspekty – ma napokon priviedli k presvedčeniu, že už ako biskup zodpovedný za oblasť zdravotníctva nemôžem mlčať.

Napokon, vôbec som nechcel, aby stanovisko či otvorený list pánu premiérovi a pánu ministrovi zdravotníctva boli akýmsi prekvapením. Krízová situácia okolo výpovedí sestier si vyžaduje urgentné riešenie, lebo je to jediný zákonný prostriedok akéhosi nátlaku na splnenie oprávnených požiadaviek, ktorý im ostal – sestry ani lekári štrajkovať zo zákona nemôžu. Ide o konkrétnych ľudí, konkrétne rodiny. Tí a tie nemajú nejaké volebné prázdniny, ani poslanecké či ministerské príjmy. Preto boli stanovisko i otvorený list zverejnené.

Máte podporu arcibiskupa Zvolenského?

Svoj úmysel i dôvody som pánu arcibiskupovi Zvolenskému vopred avizoval, podobne ako môjmu arcibiskupovi Babjakovi.

Fico zároveň povedal, že za vaším postojom je KDH, ktoré vás malo využiť na svoju kampaň. Prečo reagoval takto?

Neviem, myslím, ako som už povedal, že mu to tak poradili.

Konferencia biskupov má imidž opatrnej inštitúcie, ktorá sa k politickým témam vyjadruje pomerne málo. Výnimkou, samozrejme, bolo minuloročné referendum. Čo vás viedlo k takémuto ostrému vyhláseniu práve k situácii v zdravotníctve?

Neviem, či vyhlásenie alebo otvorený list pánu premiérovi a pánu ministrovi zdravotníctva boli „ostré“. Nazdávam sa, že boli pravdivé, naliehavé a poukázali na potrebu eskalované problémy vecne a urgentne riešiť. V zdravotníctve osobitne ide o ľudské životy – i o večnú spásu nesmrteľných ľudských duší, ako hovoríme. Chyby a neriešené problémy tu majú schopnosť priamo či nepriamo zabíjať.

Bolo šťastné prísť s týmto textom pred voľbami?

Situácia okolo výpovedí sestier sa vyhrotila jej viacročným neriešením: sestry preukázateľne rokujú s vládou o týchto veciach už najmenej od roku 2012 – od štrajku lekárov. Opakovane boli podvedené a vodené za nos. Len zhodou okolností veci dospeli tam, kde sú, práve pred voľbami. Do krízovej situácie.

Vyjadrenie i otvorený list sa iba zastali ľudí, ktorých sa, bohužiaľ, zrejme nikto v ich biede nepodujal zastať. Bieda ani cirkev nemajú volebné či parlamentné prázdniny. To ešte viacej platí o celkovej neutešenej situácii v slovenskom zdravotníctve: kríza s výpoveďami sestier je iba jedným z jej prejavov.

Pýtam sa preto, že ste sa vo vyhlásení otvorene zastali zdravotných sestier, ktoré podali výpovede. Napísali ste, že sú znevažované. Vláda pritom za ich výpoveďami vidí politickú kampaň a spája ich s hnutím OĽaNO. Sú podľa vás požiadavky sestier oprávnené?

Vláda má právo na svoj názor i na svoje informácie. Ako sa zdá, predtým to vraj bolo OĽaNO, teraz zasa KDH. Ja sa do politiky nemiešam ani miešať nechcem. Som biskupom katolíckej cirkvi i občanom Slovenskej republiky – a záleží mi na dobre, na šťastnom, dôstojnom živote, a tiež na večnej spáse každého človeka, každej rodiny. Aj pána premiéra či pána ministra. Áno, podľa môjho názoru sú požiadavky sestier plne oprávnené. Ba čo viac, odrážajú oprávnené záujmy všetkých občanov – pacientov: súčasných či budúcich.

Zaslúžia si sestry vyššie mzdy, než aké im stanovuje súčasný zákon?

Sestry si zaslúžia, aby zákonom stanovené mzdy primerane odrážali ich kvalifikáciu a odbornú prax. To je aj záujmom pacienta: aby boli sestry motivované na zvyšovanie kvalifikácie a tiež – osobitne v prípade skúsených, kvalifikovaných sestier – na zotrvanie pracovať v zdravotníctve.

foto N – Tomáš Benedikovič
Náročná práca za mizerné peniaze. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kedy ste boli naposledy u lekára?

Pred dvoma týždňami.

Ak sa môžem spýtať, s čím? A ako ste boli spokojný so starostlivosťou, ktorú vám poskytli?

Bol som u alergiológa. Som spokojný s jeho starostlivosťou – robí to, ako to najlepšie vie.

Čo vnímate ako najväčší problém slovenského zdravotníctva? Čo trápi pacientov najviac?

Asi klesajúca kvalita a klesajúca dostupnosť zdravotnej starostlivosti, tiež jej cena pre konkrétneho človeka. Ľudia majú problém s doplatkami a rôznymi poplatkami, s dlhým čakaním na potrebné operácie, v poslednom čase sa nezriedka nevedia dostať k potrebným liekom (údajne pre problémy s ich re-exportom) či k vakcínam pre deti. My predávame naše lieky do zahraničia, aby niekto na tom slušne zarobil? Niektoré deti čakajú v Prešove aj rok na vakcínu? Čoraz častejšie tiež stretávajú prestarnutých, preťažených, vyčerpaných alebo frustrovaných zdravotníckych pracovníkov. To všetko poukazuje na závažné systémové problémy a poruchy.

Máte nejaký osobný zážitok zo slovenského zdravotníctva, ktorý vami otriasol alebo vás zarmútil?

Veľmi osobne sa ma dotýka celková zlá situácia v zdravotníctve, ako sme ju načrtli. Príbehy, osudy, tragédie konkrétnych ľudí, rodín. Čo mám na to povedať? Som z toho všetkého veľmi smutný. V prešovskej nemocnici slúži päť našich kňazov. Som s nimi v častom, skoro dennodennom kontakte. Mám tiež živý kontakt s kňazmi, ktorí vykonávajú duchovnú službu v nemocniciach po celom Slovensku. Pred týždňom sme mali tu v Prešove výročné stretnutie. Bolo tam okolo 27 „nemocničných kaplánov“. Tie informácie dokopy dávajú skutočne závažný, až desivý obraz. Situácia je vážna.

Je podľa vás v zdravotníctve dostatok peňazí, no strácajú sa, alebo by vláda mala aj zvýšiť rozpočet v rezorte?

To je skôr otázka pre odborníkov. Domnievam sa, že financovanie slovenského zdravotníctva asi nie je systémovo dobre nastavené. Tunely a rozkrádačky sú už, bohužiaľ, pre tento rezort až príslovečné – „teta Anka“ či „CT-čko“.

Ako sa pozeráte na to, že si mnohí pacienti musia do nemocníc nosiť príbory či toaletný papier? Ako sú podľa vás vo všeobecnosti vybavené naše nemocnice?

To prvé je ponižujúce. To druhé je skôr otázka pre odborníkov. Je „verejným tajomstvom“, že budovy aj vybavenie našich nemocníc sú vo všeobecnosti skôr zastarané. Treba však vyzdvihnúť úsilie všetkých svedomitých a kvalifikovaných zdravotníkov i zodpovedných manažérov, ktorí sa snažia urobiť všetko rozumné pre zlepšenie situácie. A tiež, že väčšina zdravotníckych pracovníkov aj v takýchto sťažených, nezriedka nedôstojných podmienkach sa snaží urobiť pre pacienta maximum. Tie nedobré podmienky spolu s neraz nezmyselnou byrokraciou doliehajú aj na nich. Za ich obetavosť a statočnosť im zaiste patrí uznanie a úprimné poďakovanie.

Majú dnes finančné skupiny v zdravotníctve veľkú moc? Je to niekde okato vidieť?

Myslím, že ide opäť o „verejné tajomstvo“. Áno, dosť okaté.

Čo si myslíte o tom, že mnohí ľudia, ktorí viedli ministerstvo zdravotníctva alebo sú kandidátmi strán na ministerský post (bez ohľadu na to, či sú zo Smeru, z KDH alebo napríklad z Mosta-Híd), majú či mali blízko k firmám skupiny Penta?

Toto „verejné tajomstvo“ mnoho ľudí znepokojuje.

Pred voľbami v roku 2010 niektorí kňazi, napríklad na Spiši, vyzývali voliť KDH. Myslíte si, že by iná strana spravovala rezort lepšie ako Smer?

„Spravovanie zdravotníctva“, podobne ako riadenie iných dôležitých vecí na Slovensku, by sa nemalo odvíjať od straníckeho princípu. Videli sme, kam to viedlo a vedie. Práve oblasť zdravotníctva by si zrejme vyžadovala čosi ako „nadstranícky“ a „nadpredvolebný“ konsenzus založený na veľmi serióznej odbornej expertíze. Malo by ísť v pravom zmysle slova o spoločné dobro pre všetkých obyvateľov Slovenska – „malých i veľkých“.

Premiér Fico vás vyzval, aby ste sa o zdravotníctve išli porozprávať priamo s ministrom. Urobíte to? Čo by ste mu rád odkázali osobne?

Myslím, že samotné „porozprávanie“ by teraz asi nič podstatného neprinieslo. Je skôr potrebné, aby sa zo strany pána ministra i pána premiéra neodkladne začal seriózny dialóg a dosiahlo sa riešenie krízovej situácie priamo s iniciatívnymi sestrami. Aby sa zastavilo zastrašovanie a nekalý nátlak na kvalifikovaných, statočných ľudí – zdravotné sestry, ktoré sa v záujme nás všetkých odhodlali verejne angažovať. Výhovorka na volebné či parlamentné prázdniny neobstojí. Život, bieda, choroba ani nutnosť riešenia urgentných situácií prázdniny nepoznajú.

Toto je môj názor. Nie, pánu premiérovi ani pánu ministrovi nebudem nič cez médiá odkazovať. V duchu a tradícii cirkvi som zástancom rozumného a konštruktívneho dialógu. Všetci „v službe postavení“ máme totiž spoločnú zodpovednosť za dobro a životy všetkých občanov našej vlasti. A to by malo byť našou spoločnou prioritou.

Teraz najčítanejšie