Denník N

Počítač napodobňuje ľudský mozog, sám sa naučil hrať Go a porazil veľmajstra

Hra Go. Ilustračné foto – Wikimedia/cc
Hra Go. Ilustračné foto – Wikimedia/cc

Priemerná hra obsahuje asi 150 ťahov a pripúšťa viac usporiadaní kameňov na doske, ako je atómov vo vesmíre.

Ešte pred desiatimi rokmi si niektorí odborníci mysleli, že to nebude možné asi nikdy, ale počítač to nakoniec dokázal a porazil človeka v staročínskej doskovej hre Go. Pre obrovský počet možností, ako môžu byť kamene na doske usporiadané, považovali vedci hru za oveľa náročnejšiu ako šach.

Inteligentný počítačový systém AlphaGo vyvinuli v spoločnosti DeepMind (v roku 2014 ju kúpil Google). V októbri minulého roku dokázal poraziť Fana Huia, európskeho šampióna v hre Go. Podarilo sa mu to až päťkrát za sebou. Zvíťazil aj nad inými počítačmi, celkovo dosiahol úspešnosť 99,8 percenta. O nevídanom úspechu nového počítača vedci informovali v prestížnom časopise Nature.

„Zažil som jeden z najvzrušujúcejších momentov svojej kariéry – ako výskumník aj ako editor,“ zhodnotil pôsobivé výsledky softvéru editor časopisu Nature Tanguy Chouard. „Je to naozaj veľký, obrovský úspech, ktorý dosiahli,“ povedal pre Nature programátor Rémi Coulom. Je autorom Go programu s názvom Crazy Stone. Coulom bol presvedčený, že počítač porazí človeka v hre Go možno až o desať rokov.

Súperia so šachistami, aby merali umelú inteligenciu

Počítače si sily s najlepšími hráčmi šachu alebo Go merajú celkom zámerne, vysvetlil pre Denník N Andrej Lúčny z oddelenia umelej inteligencie Katedry aplikovanej informatiky UK v Bratislave.

„Už v šesťdesiatych rokoch sme si kládli otázku, kedy budeme vedieť, že sme vytvorili nejaký systém umelej inteligencie. Uvažovali sme takto: normálny smrteľník hrať šach alebo Go príliš dobre nevie. Ale sú jedinci, ktorí v tom vynikajú, pretože sú mimoriadne inteligentní. Ak ich počítač dokáže poraziť, bude to doklad umelej inteligencie,“ vysvetlil Lúčny.

Veľkú pozornosť vzbudilo, keď pred 18 rokmi porazil šachový počítač Deep Blue od spoločnosti IBM veľmajstra Garryho Kasparova. Superpočítač od IBM mal obrovskú kapacitu – vďaka tomu si dokázal spočítať výsledok ťahu figúrok na mnoho kôl dopredu. V tejto schopnosti nedokázal počítaču konkurovať ani veľmajster.

Rozhodujú sa intuitívne

Rovnaký postup sa nedal aplikovať pri hre Go. Hlavne preto, že priemerná hra, ktorá obsahuje asi 150 ťahov, pripúšťa až 10170 usporiadaní kameňov na doske. To je viac, ako je atómov vo vesmíre, uvádza Nature. Výpočtové možnosti aj najmodernejších superpočítačov to výrazne prekračuje. 

Go je staroveká čínska hra. Cieľom hráča je obsadiť väčšinu plochy dosky tým, že sa zmocní bielych alebo čiernych kameňov na mriežke 19×19.

Veľmajstri hovoria, že ich pohyby po doske sú skôr intuitívne. Tvrdia, že nevychádzajú z podrobnej analýzy ťahov a dôsledkov, ku ktorým v ďalších kolách povedú. „Ak sa opýtate skvelých hráčov Go, podľa čoho sa rozhodujú, keď hýbu kameňmi, často vám povedia, že im taký pohyb proste intuitívne pripadal správny. To sú veci, v ktorých počítače obyčajne nevynikajú,“ hovorí pre Nature Demis Hassabis, šéf Google DeepMind a spoluautor štúdie.

Program sa hru učil hrať

Aby program AlphaGo dokázal poraziť profesionálneho hráča Go, obrátili sa vedci na takzvané „hlboké neurónové siete“ (deep neural networks). Technológia vychádza z poznatkov o ľudskom mozgu. Napodobňuje ľudské učenie tým, že mení silu simulovaním neurónových spojení na základe príkladov a skúsenosti.

Povedané inak, program sa hru jednoducho učil hrať. Systém zaznamenával, ktoré ťahy mu prinášajú najväčšiu odmenu, v tomto prípade viac zabranej plochy na doske. Zisťoval, ktoré ťahy fungujú a ktoré nie, a takýmto spôsobom sa neustále zlepšoval. „AlphaGo sa učil objavovať nové stratégie sám od seba. Tým, že hral milióny hier medzi svojimi neurónovými sieťami,“ cituje časopis Wired Davida Silvera zo spoločnosti DeepMind.

Chýba im univerzálnosť, akú máme my ľudia

AlphaGo profesionálneho hráča Go porazil, ale v iných ohľadoch za ľuďmi zaostáva. Systém nedokáže preniesť vedomosti o hre Go na riešenie iných úloh. „To, čo takýmto počítačom chýba, je akási univerzálnosť, ktorú máme my ľudia. Jediné, čo sa AlphaGo učí, je hrať tak, aby vyhral hru Go,“ povedal pre Denník N Lúčny.

Hosťom minuloročnej debaty Science na N-tú o umelej inteligencii bol aj Andrej Lúčny z UK v Bratislave

Drvivá väčšina odborníkov na umelú inteligenciu sa domnieva, že sa nám raz podarí vyrobiť stroj, ktorý sa nám bude podobať až tak, že ho nerozoznáme od človeka, vysvetlil Lúčny. „Vzniká tu filozofická otázka, či by sme takému robotovi priznali všetky aspekty ľudskej bytosti. Lebo on sa správa rozumne alebo dokonca rozumnejšie. Ale my nielen konáme, my konanie aj prežívame. Máme subjektívne pocity,“ povedal slovenský expert.

Silná a slabá umelá inteligencia

Vyprofilovali sa dva názory, silná a slabá umelá inteligencia, pokračuje Lúčny. „Silná tvrdí, že keď taký stroj skonštruujeme, tak potom to, čo robí, aj prežíva. Slabá hovorí, že je to nezmysel. Že stroj môže byť rovnako múdry a môže sa správať rovnako ako ja, ale prežívať subjektívne pocity nebude,“ vysvetlil odlišné pozície odborníkov v otázke umelej inteligencie Lúčny.

Psychologicky sa inteligencia definuje ako schopnosť adaptovať sa na prostredie a riešiť v ňom problémy, objasnil informatik. „V prípade toho nového stroja nejde ani tak o to, že vie hrať Go a porazí majstra. Zaujímavé je, že tú vlastnosť získal tým, že sa postupne zdokonaľoval. Takému procesu hovoríme adaptácia. V tomto zmysle je veľmi inteligentný.“

V marci bude AlphaGo súťažiť opäť. Tentokrát bude mať za súpera Lee Sedola, majstra sveta v Go. „Do súboja pôjdeme veľmi sebavedomí,“ zhodnotil šance programu Demis Hassabis.

Dostupné z: doi:10.1038/nature16961

Veda

Teraz najčítanejšie