Hlas predsedu Aliancie volá cez automat Maďarom, telefonická kampaň vyvoláva viaceré pochybnosti

Predseda Aliancie Krisztián Forró vyvolával v posledných dňoch masovo voličom maďarskej národnosti a presviedčal ich, aby 30. septembra volili Alianciu. Nerobil to, samozrejme, osobne, ale automatickými hovormi, z nahrávky.

Viacerí čitatelia Napunku upozornili, že im volali z neznámeho bratislavského čísla, pričom nevedia o tom, že by vopred súhlasili s takýmto druhom politického marketingu.

Pravidlá telemarketingu sa na Slovensku v posledných rokoch výrazne zmiernili, kampaň Aliancie však aj tak môže byť vo viacerých veciach problematická.

Podľa právnika, ktorý sa venuje ochrane osobných údajov, v prípade automatických marketingových hovorov sa vyžaduje predbežný súhlas, pričom zber údajov o politických názoroch je ešte prísnejšie regulovaný. Telemarketingové volania sa pritom majú uskutočňovať zo zákonom určeného predčíslia.

Haló, kto je tam?

Aliancia pre Napunk potvrdila, že telefonickú kampaň si objednali oni. „Telefonickú kampaň objednala Aliancia. Všetky naše kampaňové činnosti prebiehajú v zmysle zákona a naše náklady sú dohľadateľné na transparentnom účte,“ odpovedala hovorkyňa strany Évi Pálinkás.

Chceli sme zistiť aj to, ako získali telefónne čísla ľudí, ktorým zavolali, a ako zabezpečujú ochranu osobných údajov. Strana na tieto otázky odpovedala, že si kampaň objednali – a sami ju neorganizujú.

Čo ukazuje transparentný účet: strana zaplatila 7. septembra 3540 eur firme H and K Plus s. r. o. na telefonickú reklamu a prieskum. Za touto firmou stoja Hajnalka Varga a Katarína Kajosová, ktoré sa objavili v kampaniach SMK aj v minulosti. Hajnalka Varga bola tajomníčka strany a v roku 2020 dostala jej firma 35-tisíc eur za kampaň Maďarskej komunitnej spolupatričnosti.

Na otázku Napunku, či súčasnú telefonickú kampaň organizuje táto firma blízka SMK, nám z Aliancie odpísali iba toľko, že všetky náklady strany na kampaň sú uvedené na transparentnom účte.

Je takáto kampaň legálna?

Ladislav Orosz, predseda Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, hovorí, že ak niekto povzbudzuje na podporu politickej strany telefonicky, obvykle nejde o kampaň, ale o volebnú agitáciu. Toto pritom zákon nezakazuje – ide o legálnu činnosť.

Volebná kampaň sa v zákone definuje ako činnosť, za ktorú sa spravidla platí alebo sa poskytuje iné plnenie; túto činnosť smú vykonávať iba kandidujúce politické strany. Treba to odlíšiť od iných aktivít rôznych subjektov vrátane fyzických a právnických osôb, ktoré presviedčajú o tom, aby niekto niekoho volil, dodáva Orosz. V tejto súvislosti nemôžeme hovoriť o porušení zákona. Etický rozmer takéhoto konania môžeme posudzovať osobitne, vraví Orosz, z hľadiska zákona o volebnej kampani to však nie je protiprávne.

Ak strana za takúto činnosť platí niekomu – ako to je zjavne aj v prípade Aliancie –, tieto náklady musia zahrnúť do svojich nákladov na kampaň a uviesť na transparentnom účte. Ani to však neznamená, že by to bolo v rozpore so zákonom.

To, či takáto činnosť je v súlade so zákonom o elektronických komunikáciách alebo o ochrane osobných údajov, štátna komisia neposudzuje. Toto je na širší rozsah než samotné volebné právo, dodáva Orosz.

Musia mať súhlas?

Na marketingové volania po novom nie je potrebný predchádzajúci súhlas, vraví Jakub Berthoty, právnik zo spoločnosti Digital Legal zaoberajúci sa ochranou osobných údajov. „Telemarketing sa po vyše 10 rokoch potichu dostal do opt-out režimu,“ hovorí Berthoty.

Súhlas je stále potrebný na zasielanie marketingových e-mailov, telefaxov, SMS, MMS a automatických volaní s výnimkami na existujúcich zákazníkov. Teoreticky teda smiete komukoľvek volať v rámci marketingu, pokiaľ to číslo nie je zapísané v takzvanom Robinsonovom zozname. Ide o zoznam s telefónnymi číslami, na ktoré si ich vlastníci nežiadajú dostávať telemarketingové volania.

Na Robinsonov zoznam, ktorý vedie úrad pre reguláciu elektronických komunikácií, je možné zaregistrovať akékoľvek číslo.

Ak objednávateľ reklamy robí kampaň, mal by volať z čísla s predvoľbou 0888. Toto číslo získate registráciou na úrade, ktorý vám umožní v databáze preveriť, či čísla, na ktoré idete volať, nie sú na Robinsonovom zozname.

Hlas Krisztiána Forróa však nevolá z predvoľby 0888, ale z klasického bratislavského čísla, čo teda nie je v súlade s pravidlami.

Ako prišli k číslam?

Ak sme neposkytli súhlas s politickými marketingovými volaniami, ako sa môžu dostať k našim číslam a mohli to urobiť zákonne?

Zákon o elektronických komunikáciách nerieši, odkiaľ má objednávateľ reklamy databázu, ktorú používa na marketingové volania, hovorí právnik. Ak ide o fyzické osoby, tak to je už vec zákonného získania osobných údajov podľa GDPR. Na to treba mať právny základ.

Zákon hovorí, že ak firmy alebo živnostníci majú zverejnené svoje kontakty, z týchto zdrojov sa tie čísla dajú použiť legálne.

„Takto postavený zákon o elektronických komunikáciách je podľa môjho názoru v rozpore s GDPR a praxou úradu na ochranu osobných údajov a zahraničných dozorných orgánov. Úrad na ochranu osobných údajov napríklad v minulosti pokutoval finančnú inštitúciu za použitie údajov z katastra nehnuteľností na účely priameho marketingu, pretože dané spracúvanie bolo nezlučiteľné s tými účelmi, s ktorými boli údaje spracúvané v katastri,“ vraví právnik.

„Analogicky ak si niekto zverejní svoj kontakt na svojom webe, nerobí to preto, aby ho niekto marketingovo kontaktoval. Marketingové účely tu môžu byť takisto nezlučiteľné, na čo klientov upozorňujeme,“ hovorí Jakub Berthoty.

„Všetky telemarketingové agentúry, ktoré robia marketingové volania zákazníkom, s ktorými nemajú žiadny existujúci zmluvný vzťah ani platný súhlas, sú preto podľa môjho názoru v rizikovom režime,“ dodáva právnik. Podľa neho využívajú to, že do istej miery to zákon o elektronických komunikáciách dovoľuje a úrad pre reguláciu im nemôže dať pokutu, lebo je to v súlade so zákonom a GDPR nepatrí do jeho pôsobnosti.

Úrad na ochranu osobných údajov pritom nekoná z dôvodu konfliktu pôsobnosti so zákonom o elektronických komunikáciách, myslí si Berthoty. „Ak by však šli cez všeobecné zásady GDPR, mohli by to pokutovať a nemusí to byť súladné s GDPR.“

Ak sa niekto chce proti takémuto marketingu brániť, mal by sa obrátiť na úrad na ochranu osobných údajov.

„Ak niekto povie, že údaje, ktoré používa na telemarketingové volania, má z verejných zdrojov, väčšinou to znamená, že má starú a nezákonne získanú databázu a cez GDPR by to neprešlo,“ tvrdí právnik.

Pri automatických volaniach sa vždy vyžaduje súhlas

V telefonickej kampani Aliancie nevyvoláva voličom živý človek, ale stroj. Pri takýchto volaniach sa zachovalo pravidlo, že vždy sa vyžaduje predbežný súhlas. Ak ste na to nedali súhlas, nemôže to byť zákonné.

Právnik dodáva, že niekedy takéto služby dodávajú napríklad operátori alebo iní poskytovatelia služieb, ktorí získavajú súhlas aj pre treťostranný marketing svojich partnerov.

Aj s týmito súhlasmi však môže byť problém, ak nie sú dostatočne konkrétne, ale aspoň v takom prípade dotknutá osoba s daným kontaktovaním vo všeobecnosti súhlasila.

Kto je zodpovedný?

Ak si politická strana objedná telemarketingovú kampaň, je v postavení prevádzkovateľa, vysvetľuje odborník. Podľa GDPR je zodpovedný za spracúvanie údajov ten, o čie účely, a teda marketing ide.

„Agentúry to môžu vykladať aj inak, je to však skôr obchodná ochrana svojej databázy než reálne určenie primárne zodpovedného subjektu. V každom prípade však ten, kto si objedná marketing, má niesť primárnu zodpovednosť a agentúra bude spoluzodpovedná z hľadiska GDPR či už ako sprostredkovateľ, alebo iný prevádzkovateľ.“

Zodpovednosť za ochranu osobných údajov ľudí, ktorí boli zahrnutí do tejto kampane, teda znáša predovšetkým strana Aliancia.

Odkiaľ vedia, komu môžu volať v maďarčine?

Kampaň Aliancie má pritom ešte jeden dôležitý rozmer. Voličom volajú automaticky v maďarčine, čo nastoľuje otázku, odkiaľ vedia, či daná osoba po maďarsky rozumie. Ak zbierajú údaje o občanoch maďarskej národnosti, môže ísť o zber citlivých údajov, ktoré požívajú vyššiu mieru ochrany.

„Neviem objektívne posúdiť, či by išlo o údaje o rasovom alebo etnickom pôvode. Ak áno, tak ide o takzvanú osobitnú kategóriu osobných údajov, ktoré prakticky nie je možné na účely marketingu použiť bez výslovného súhlasu. Nie je to však jednoznačné a zaujímal by ma k tomu názor úradu na ochranu osobných údajov,“ hovorí Berthoty.

Keďže ide o politický marketing, môže dochádzať aj k spracúvaniu údajov o politických názoroch, upozorňuje právnik. Aj v takom prípade by bol potrebný výslovný súhlas.

Úrad by sa podľa Berthotyho pozeral v takomto prípade komplexne na celú kampaň, nielen na tento hovor, a posudzoval by spracúvanie údajov ako celok.

„Ak sa to zameriava na maďarskú menšinu, historicky vieme, že táto skupina volí vo veľkej miere maďarské strany, a preto môže byť takéto spracúvanie spojené s politickými názormi,“ myslí si právnik, podľa ktorého nemožno vylúčiť, že to môže byť v rozpore s pravidlami GDPR.