O budúcnosti Slovenska rozhodnú „postsedliaci“, preto ich treba skúmať
Sociálny antropológ Juraj Buzalka vydal knihu esejí, ktorú by mal čítať každý, kto chce porozumieť slovenskej spoločnosti a príčinám dnešného fašizmu.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Ak chcete porozumieť voličovi slovenských fašistov – medzi ktorých už treba zaradiť aj Smer Roberta Fica –, musíte ich skúmať ako ľudí, ktorých záujmy a morálka sú úplne iné ako vaše. Je to náročná disciplína, lebo pri pokuse o vcítenie sa do týchto voličov vám hrozí strata súdnosti.
Našťastie sú ľudia, ktorí dokážu preniknúť do toho záhadného sveta, v ktorom podľa môjho názoru vládne hlúposť a zlo, ale oni v ňom nájdu aj istú vnútornú logiku bez toho, aby sami ustúpili zo svojich morálnych zásad. Takým človekom je antropológ Juraj Buzalka, ktorému práve vychádza kniha esejí Postsedliaci.
Nie je náhoda, že je to práve antropológ. Myšlienkové nástroje politológie totiž na vysvetlenie súčasnej situácie nestačia, pretože to, čoho sme svedkami, už nie je politika, ale orgie nenávisti. Antropológ však tieto orgie chápe ako „slovenský ľudový protest postsedliakov“. Ich príčinu vidí v tom, že Slovensko je zo „štyroch pätín“ vidiecke napriek tomu, že v poľnohospodárstve pracuje dnes už len veľmi málo ľudí.
V takomto prostredí sú úspešní politickí lídri „umne narábajúci so sociálnou demagógiou a nacionalizmom, zmiešanými s ľudovým katolicizmom“. Neideologickú povahu vidieckeho sveta však využívajú aj niektorí „demokratickejší politici“, a aj preto je ich líderstvo „pokračovaním bitkárstva na stohu slamy“.
Slovensko má síce zopár väčších miest, ale aj tie sú sčasti obsadené „postsedliakmi“. Je to jednoducho slovenský vidiek, ktorý sa prejavuje v morálke „našich ľudí“, a je jedno, či sa „stretávajú v kaviarni alebo v krčme“.
