Európa vymiera, ale riešenie Maďarov ani Poliakov nefunguje. Svet sa musí poučiť z Francúzska
Demografickú krízu na Západe nedokáže vyriešiť žiadna krajina, hoci Francúzi k tomu majú najbližšie. Maďarsko a Poľsko lejú do rodín peniaze, ale nemá to žiadny efekt.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Už len do konca týždňa môžete podporiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024). Maďarský projekt Denníka N Napunk bude v tejto dobe ešte dôležitejší. ]
Aj pre odborníkov je to stále záhada a problém, na ktorý nemajú presné riešenie. Pre populistov je zase demografická kríza niečo, na čo ponúkajú jednoduchý recept.
Má to jediný háčik – že v praxi (takmer) vôbec nefunguje.
Nekorunovaný líder európskych populistov a krajných pravičiarov, maďarský premiér Viktor Orbán už od roku 2015 usporadúva na túto tému aj „summit“. Koná sa každé dva roky v Budapešti a aktuálny ročník je naplánovaný na tento štvrtok.
Na schôdzku si však zásadne pozýva svojich ideologických priaznivcov. Tento rok budú do Budapešti merať cestu talianska premiérka Giorgia Meloni, srbský prezident Alexandar Vučić či bulharský prezident Rumen Radev.
Všetci vrátane Orbána majú spoločné najmä dve veci – pochádzajú z krajín, ktorým sa demografickú krízu nedarí riešiť, a všetkých radia k populistom, s výnimkou Meloniovej aj k politikom podporujúcim ruského vodcu Vladimira Putina.
Hoci Orbánov „summit“ na kríze nič nevyrieši, stále platí, že zhoršujúca sa demografická situácia začína byť vážnym problémom.
Ekonomický rozvoj ako najlepšia antikoncepcia
„Miera plodnosti sa v EÚ nevyvíja dobre,“ upozorňuje pre Denník N demograf z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Branislav Bleha. „Prakticky celá Únia je pod takzvanou záchovnou hodnotou, teda dve deti na ženu. V posledných rokoch je to badateľné aj v niektorých krajinách severozápadnej Európy, ktoré boli vždy blízko týchto záchovných hodnôt.“
Pre meranie „dobrej“ demografie je kľúčových viacero ukazovateľov, no najmä tento – úhrnná plodnosť. Je to priemerný počet detí, ktoré má jedna dospelá žena. Na to, aby pôvodná populácia neklesala, je potrebné, aby toto číslo bolo vyššie ako 2. Inými slovami, aby mala priemerná rodina približne dve deti.
V Európe to už desaťročia neplatí. V západných krajinách začala úhrnná plodnosť prudšie klesať približne na začiatku 90. rokov a „baby boom“ sa v tom čase skončil aj v krajinách takzvaného východného bloku, teda aj na Slovensku.
Obe časti Európy na to mali rôzne dôvody. Všeobecne sa predpokladá, že kým na Západe za to mohol
