Na prípadný rozpad Ruska nie sme pripravení
Tí, čo sú pod moskovským jarmom, by spolu s Ukrajincami, Gruzíncami a ďalšími radšej riskovali roztrieštené, neusporiadané Rusko, než by mali čeliť opätovnej hrozbe nejakého budúceho Putina.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autor je britský novinár a spisovateľ
Buriatsko, Idel-Uralská republika, Komijsko, Jakutsko. Tuviansko – všetko názvy, ktoré znejú západným ušiam exoticky. Ale tu nejde o fiktívnu Ruritaniu z románov Anthonyho Hopea. Sú to skutočné zemepisné oblasti, subjekty súčasnej Ruskej federácie a jeden historický pokus, ktoré – ako hovoria ich priaznivci – sa môžu stať skutočnými krajinami.
Budúci mesiac sa v Londýne stretnú predstavitelia približne 41 týchto subjektov. Ich organizácia s názvom Fórum slobodných národov Postruska vznikla v reakcii na vojnu na Ukrajine. Niektorí z ich radov tam dokonca bojujú ako zahraniční dobrovoľníci proti silám Vladimira Putina. Veria, že porážka Kremľa je nielen nevyhnutná, ale po nej bude nasledovať aj rozpad Ruska. To znamená slobodu pre ich dávno zabudnuté domoviny. Chcú vonkajšiu pomoc pri ekonomickej stabilizácii, ochrane obrovského ruského jadrového arzenálu a budovaní demokratických inštitúcií.
Budúci nacionalizmus
Ich rétorika je antiimperialistická. Ruské úrady sa po stáročia správali k svojim vlastným národom tak, ako iné krajiny zaobchádzali so svojimi zámorskými kolóniami – drancovali prírodné zdroje, potlačovali nesúhlas a vnucovali bezohľadnú rusifikáciu. Z preživších majú niektorí – napríklad Tatári, Baškirci a Čuvaši – turkické korene. Iní – Marijci, Komijci a Karelčania – sú etnickými bratrancami Fínov a Estóncov. Sú tu budhistickí Kalmykovia a Buriati i kozáci – potomkovia ruských bojových kmeňov, Adygejci z Kaukazu, Sibírčania a desiatky ďalších.
Zlomové línie nie sú len etnické a jazykové. Paul Goble, ktorý bol ako predstaviteľ americkej vlády v 80. rokoch osamelým hlasom predpovedajúcim kolaps Sovietskeho zväzu v roku 1991, si teraz myslí, že dnes je chaotický rozpad v štýle roku 1918 oveľa pravdepodobnejší. „Regionalizmus bude nacionalizmom ďalšej ruskej revolúcie,“ povedal začiatkom tohto roka na stretnutí o Postrusku vo Washingtone. Iní pozorovatelia Ruska si myslia, že ekonomické zlomové línie v kombinácii s územným rozdelením by v čase slabnutia centrálnej moci mohli byť silnou kombináciou aspoň v niektorých vzdialených regiónoch.
Neúspešná júnová vzbura Vagnerových žoldnierov zdôraznila krehkosť Putinovej moci. Ale realita ambíciám Fóra slobodných národov Postruska zatiaľ nezodpovedá. Hovoril som o tom na nedávnom stretnutí v Európskom parlamente v Bruseli. Oficiálna západná podpora či dokonca vážny záujem takmer z akejkoľvek strany očividne chýba. Vlajok, máp, vyblednutých fotografií a dlhých prejavov bolo veľa, peňazí, stratégie, vedenia a vplyvu málo.
