Chatárka zo Zamkovského chaty: Mám trému, ako ľudia prijmú novostavbu na mieste pôvodného objektu

Zamkovského chata vo Vysokých Tatrách je v postupnej rekonštrukcii už roky, no až do tohtoročnej letnej turistickej sezóny si bežný návštevník nemusel nič všimnúť. Polovica novej chaty totiž vznikala za starou chatou. Až tento rok zbúrali pôvodný objekt a na jeho mieste teraz vzniká druhá polovica nového, zhovárali sme sa o tom s chatárkou Jankou Kalinčíkovou.

V rozhovore sa sa takisto dozviete:

• aké etapy mala rekonštrukcia chaty,
• prečo odstránili pôvodnú chatu a nahradili ju novostavbou,
• ako bude nová chata vyzerať, či bude mať väčšiu kapacitu a kedy ju otvoria,
• aké služby chata poskytuje počas stavebných prác.

Zamkovského chata prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Ktorá etapa aktuálne prebieha?

Už by mala prebiehať finálna etapa. Verím, že do konca roka bude sprevádzkovaná celá chata aj s pôvodnou prednou časťou. Tak to máme zatiaľ naplánované, ale človek mieni, pán Boh mení. Aj teraz je pokazený motor na vrtuľníku, takže musíme čakať na opravu.

Práce sa začali už v roku 2015 rekonštrukciou vodnej elektrárne.

Áno, na chate som už 28 rokov a za ten čas stále niečo hasím. Venujem sa vždy tomu, čo je aktuálne najnutnejšie. Teraz sme hlavne potrebovali vyriešiť odpadovú vodu a toalety na chate. Tomu predchádzal stabilný zdroj energie a na chate je jediný zdroj elektriny malá vodná elektráreň (okrem dieselagregátu v zimných mesiacoch). Takže túto vodnú elektráreň sme zrekonštruovali ako prvú.

Druhá etapa bola teda čistiareň odpadových vôd?

Áno, tá prišla na rad až v ďalšom kroku, keď bola vyriešená elektrina a nová turbína so stabilným výkonom. Pôvodná turbína nemala žiadnu reguláciu. Prúd sa vyrábal tak, ako tiekla voda, a to bolo veľmi nebezpečné. A okrem žiaroviek sme na ňu nemohli napojiť žiadne spotrebiče.

Čistiareň odpadových vôd bola, rovnako ako vodná elektráreň, veľká výzva. Myslím si, že urobiť turbínu takých parametrov, ako máme my, je na horskom potoku s takým veľkým spádom unikát široko-ďaleko. Možno to ani v Alpách nemajú vyriešené tak, ako máme my. Pred stavbou čističky som sama obišla všetky čističky v okolí aj v iných pohoriach, a potom sa na základe vlastných skúseností a zručností rozhodla, ako ju urobiť čo najlepšie.

Potom ste pokračovali výstavbou novej časti chaty za pôvodnou chatou.

Áno, takto sme to aj pôvodne plánovali. Stavebné povolenie som vybavovala už s tým, že nová chata nebude zaberať väčšiu zastavanú plochu, ako zaberala pôvodná chata. Pôvodne boli za chatou umiestnené rôzne budovy, kde sa nachádzal sklad odpadu, agregát a technická miestnosť. Túto plochu sme celú pričlenili k starej chate, rovnako aj toalety.

Pre mňa bolo pri rekonštrukcii hlavné vyriešiť pivnice. Keďže v zime nefunguje vodná elektráreň, sme asi 5 mesiacov bez elektriny. Vtedy musíme využívať dieselagregát, a aby ten nepracoval celý deň, potrebujeme batériovú miestnosť, v ktorej sa batériový systém nabíja a elektrina uskladňuje. Batérie potrebujú úplne suchú miestnosť bez prachu, čo v starej chate nebolo, a provizórny batériový systém sme mali medzi zemiakmi.

Motiváciou bolo vybudovať priestor na batérie a kotol na pelety. Taký kotol si vyžaduje aj iný komín, ako bol na chate pôvodne, tzv. vyspravený komín, a u nás bol zalomený komín. A navyše ku kotlu na pelety potrebujete aj dobrú elektrinu.

Som chatárka už 28 rokov a väčšinu z toho som fungovala v chate, ktorá nebola závislá od elektriny. V začiatkoch som ešte roznášala petrolejky a kotol kúril bez elektriny, elektrinu sme v podstate používali len na svietenie. Ale doba ide dopredu a chata dnes vydrží normálne fungovať bez elektriny tak dve hodiny.

Ako dlho trvalo postaviť zadnú časť?

Stavali sme ju asi tri roky, ale ľudia si to ani nevšimli, lebo sme stavbu ohradili zelenou plachtou. A teraz, keď to isté robíme v prednej časti, nikto nevie, čo sa deje, a myslia si, že staviame terasu. Prednú časť sme pôvodne chceli len nejako poopravovať, ale keď sa urobili sondy do stien, zistili sme, že chata nebola zrub, ale bola to hrázdená stavba, ako sa kedysi stavalo.

Nosné trámy boli v poriadku, ale steny boli odspodu zhnité. Spodné trámy ležali len na tar papieri (izolačnej fólii), lebo na izoláciu v čase, keď sa chata stavala, nemali ani ipu. A keďže chata bola postavená na múriku z kameňov, keby sme chceli opraviť iba pivnice, museli by sme celú stavbu nadvihnúť heverom, čo je nepredstaviteľné. Preto sme to museli vyriešiť radikálne.

Chcela som však, aby si chata aj napriek tomu zachovala svoj pôvodný vizuál, ktorý navrhol pán Zamkovský. Všetci, ktorých som sa na to pýtala, mi povedali, že sa im páči práve pôvodný dizajn. Našlo sa síce pár architektov, ktorí sa mi čudovali a hovorili, že som predsa vizionár na ďalších sto rokov. Ja som si však nechcela nič dokazovať zmenou dizajnu.

Aké boli ďalšie dôvody zbúrania pôvodnej a postavenia novej chaty?

Bola to najmä statika a prostredie. Chata sa nachádza v náročnom prostredí, nedá sa k nej dopraviť technika, nedá sa nadvihnúť hevermi ani iným dvižným systémom. Nemohli sme teda využiť také možnosti, aké sú bežne dostupné – ako napríklad podpivničiť alebo izolovať stavbu.

Dlho sme mali aj problém so zaplavovaním pivníc. Keď viac dní po sebe pršalo, zaplavilo celé pivničné priestory, v ktorých bol aj kotol na ústredné kúrenie, a museli sme vodu odčerpávať.

Pôvodne ešte za čias pána Zamkovského v chate žiaden kotol nebol, kúrenie bolo vyriešené dvoma komínovými nohami, ktoré prechádzali celou chatou a hore sa spájali. Do nich boli zavedené kachle, krby. Každá izba mala nejakú piecku. Po čase, už po smrti pána Zamkovského, sa urobilo v pivnici ústredné kúrenie. Takže aj tak by sme museli kompletne všetko odrezať a izolovať, aby viac nedochádzalo k zaplavovaniu pivníc.

Teraz to vyzerá tak, že ste všetko zbúrali a ostala tam jedna veľká diera, a druhá časť chaty je prekrytá nejakým plátnom?

Áno, volá sa to mesh plachta, a na ňu sme dali vytlačiť vizuál, ako bude vyzerať zrekonštruovaná chata. Niektorí ľudia si dokonca z diaľky myslia, že to už je dokončená chata, a až zblízka zistia, že je to len plachta.

Tú dieru, ktorá tam teraz je, ste rozširovali alebo tam už bola pôvodná?

Je to pôvodná pivnica, chata bola podpivničená celá okrem kuchyne. Akurát sme museli ísť o pol metra hlbšie, lebo v pivnici budú nové verejné toalety.

Vlastný objekt novej chaty bude priestorovo väčší ako pôvodná chata. Ako to ovplyvní vaše služby? Budete mať rozšírenú ubytovaciu kapacitu? 

Nemôžeme zvyšovať kapacitu ubytovania, keďže to politika TANAP-u neumožňuje, takže týmto smerom sme nikdy nerozmýšľali. Ale plánujeme zväčšiť jedáleň, lebo do starej jedálne sa už ľudia nezmestili, a keď prišla búrka, museli sme ich rozdeliť aj na izby. Chatu ľudia využívajú aj na ochranu a musia sa do nej v prípade zlého počasia nejako zmestiť. Tak verím, že jedáleň bude pre ľudí príjemná zmena, nová bude skoro o tretinu väčšia ako pôvodná.

Čo bolo najzložitejšie, naplánovať rekonštrukciu a získať povolenia alebo jej samotná realizácia?

Asi získať všetky povolenia. Na ľudí sme mali šťastie, realizátor bol Štefan Schuster s partiou. A chatu nám stavajú východniari od Prešova, to sú naozajstní majstri, aj v horších podmienkach si vedia poradiť so všetkým. Najprv som sa bála financovania, ale aj to sa nakoniec podarilo. Samozrejme, mám aj trému, ako ľudia prijmú novú chatu, ale verím, že budú dobré reakcie.

Aké technológie budú na novej chate prispievať k jej ekologickej prevádzke?

My sme v podstate úplne zelená prevádzka, elektrinu si vyrábame sedem mesiacov v roku sami z obnoviteľných zdrojov, aj v zime ňou nabíjame batérie. Ale nedá sa vo všetkom spoľahnúť na elektrinu, napríklad keď sú suché mesiace a v potoku nie je voda, tak je s ňou problém. Preto máme aj v kuchyni plyn. Ak sa elektrina pokazí, nie je ľahké ju hneď opraviť. A navyše fungujú aj zákony schválnosti – keď nejde elektrina, tak väčšinou nenaštartuje ani agregát.

Snažíme sa byť eco-friendly chata, ale to je náročné a niekedy aj riskantné. Všetci na chate vrátane mladších brigádnikov však ekológiu berieme vážne, triedime odpad a podobne. Myslím si, že v prvom rade si treba vážiť zdroje, ktoré máme k dispozícii. A aj vysvetľovať ľuďom, že veci ako zasvietiť si alebo spláchnuť, ktoré sú dole úplne samozrejmé, je tu na chate ťažké zabezpečiť.

Veľa ľudí rieši aj v súvislosti s ekológiou nepodstatné veci. Vyštudovala som prírodné vedy, som hydrogeologička. Viem, že prírodné zdroje, ako sú aj fosílne palivá, sú veľmi obmedzené a nebudú naveky. Preto k nim treba mať úctu a nepoužívať ich zbytočne na nepravý účel. V budúcnosti by sa možno dali využiť na niečo užitočnejšie, ako sú autá s veľkou spotrebou.

Mám v sebe prirodzene strach pred tým, čo bude v budúcnosti, už ako dieťa som sa čudovala a pýtala rodičov, prečo v záchode splachujeme pitnou vodou.

Ako to je na chate s pitnou vodou, sú s ňou nejaké problémy napríklad v zime? 

Pitná voda bol hneď prvý problém, ktorý som musela po prevzatí chaty riešiť. Pri -20 °C zamrzla prípojka z hrádze do šachty, museli sme ju rozmrazovať a dávať tam sklenú vatu. Vodu odoberáme z potoka, a hoci odberný objekt sme pred pár rokmi rekonštruovali, ešte musíme vymeniť hadicu, ktorá ide pod zemou. Za celý čas prevádzky sa stalo asi trikrát, že vodovod v zime zamrzol, a vodu sme nemali až do júna. Keby som si mala vybrať, či mať chatu bez elektriny alebo bez vody, tak určite bez elektriny. Voda je pre normálnu existenciu úplne najnevyhnutejšia.

Keď vodu nemáte, tak je asi veľký problém dopraviť ju do chaty. 

Keďže nemáme v okolí žiadne pleso či jazero, tak vtedy musíme naťahať hadice dvesto metrov hore k potoku a naplniť ňou všetky nádrže aj hrnce. Vtedy vám nepomôže ani čistička. V podmienkach stavby teraz je, že pre prípadný požiar sa musí ešte urobiť aj ďalšia rúra. Vodu berieme z horského potoka, ktorého stav stále sledujeme. Ak voda v potoku v morénach zamrzne, tak vieme, že je zle a voda nebude.

Aké služby ponúkate turistom teraz, keď je chata rozostavaná?

Keďže na stavbu chaty nečerpáme žiadne eurofondy a všetko financujem z úverov a požičaných peňazí, tak som musela prevádzku presťahovať do novej časti, kde ponúkame provizórne služby. Hneď prvý deň po otvorení bola aj búrka, takže k nám hneď prišli ľudia a prečkali ju u nás. Máme tam aj provizórny bufet.

Ako to bude vyzerať v zime?

Do zimy by mala byť sprevádzkovaná aj predná časť. Do októbra bude hotová pivničná časť a potom nám privezú vrtuľníkmi panely, ktoré sa majú za týždeň zmontovať. Preto som sa aj rozhodla pre túto technológiu, aby to išlo rýchlo. A v podstate všetky ostatné procesy – batériová miestnosť, kotol aj elektrina – sú už pripravené v zadnej časti. Na novú časť sa to všetko už len ponapája. Nové okná sú už vo výrobe, tak dúfam, že bude dlhá a suchá jeseň a podarí sa nám všetko dokončiť pred zimou.