Kométu Nišimura objavil nadšenec astronómie, zelenkavá farba telesa nevznikla úpravou fotiek

„Vyfotiť som ju stihol len tak-tak, tesne predtým, ako by sa stratila v žiari svitania,“ povedal o fotografii kométy C/2023 P1 (Nišimura) český astrofotograf Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave.

Snímka vznikla túto sobotu neďaleko obce Záhradné v okrese Prešov. Okrem kométy je na nej aj jasná planéta Venuša. V pondelok bola vybratá ako Astronomická snímka dňa NASA.

Tento utorok je kométa k Zemi najbližšie, keď sa k nej priblíži na vzdialenosť 126 miliónov kilometrov. V nasledujúcom období sa od nás bude vzďaľovať.

Naposledy preletela kométa okolo Zeme pred zhruba 434 rokmi. Bolo to asi 20 rokov pred tým, než Galileo Galilei namieril svoj ďalekohľad na oblohu a zistil, že Jupiter má mesiace, ktoré ho obiehajú.

Tieto pozorovania otriasli dobovou predstavou o výnimočnom postavení našej planéty, lebo vesmírne telesá sa už netočili len okolo nej. Zem sa tým zaradila na zoznam vedľa ďalších – obyčajných – planét.

Kométu objavil amatérsky astronóm

Kométa Nišimura nemá taký potenciál zmeniť našu predstavu o tom, kto sme a kam patríme, napriek tomu zaujala – okrem iného tým, že ju objavil astronomický nadšenec.

Bol ním japonský amatérsky astronóm Hideo Nišimura, ktorý kométu zachytil 12. augusta 2023, keď svojím digitálnym fotoaparátom snímal oblohu tesne pred východom slnka.

Ide už o tretiu kométu, ktorú objavil.

Pozorovanie oznámil príslušnému úradu (Central Bureau for Astronomical Telegrams), ktorý naň upozornil astronómov na celom svete.

Kométa je pomenovaná po svojom objaviteľovi. „Pri Medzinárodnej astronomickej únii existuje nomenklatúrna komisia, ktoré pomenúva malé vesmírne telesá,“ povedal astronóm Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV a dodal: „Pri kométach je úzus, že sa pomenujú po prvých troch objaviteľoch, a keďže tu bol objaviteľom iba jeden človek, kométa sa pomenovala len po ňom.“

Hoci po celom svete existujú profesionálne observatóriá, ktoré prakticky nonstop prehľadávajú nočnú oblohu, možnosť objavu kométy amatérom existuje v prípade, že sa teleso nachádza blízko k Slnku, povedal astronóm Svoreň. Podľa neho sa takéto objavy stále dejú, hoci väčšinu pozorovaní vykonajú profesionálne observatóriá. „Amatérske objavy sú čoraz vzácnejšie,“ dodal v tejto súvislosti astrofotograf Petr Horálek. „Tento objav vnímam ako povzbudenie pre amatérskych fotografov, aby to stále skúšali, lebo naďalej je možné objaviť kométu, prípadne aj asteroid.“

Chvost a zelená farba

Pre geometriu dráhy kométy Nišimura bol zo Zeme viditeľný jej chvost. Tvoria ho prchavé plyny, ktoré sa uvoľňujú pri zahriatí, keď kométa preletí bližšie okolo Slnka.

„Niekedy sa stane, že kométa letí od vášho chrbta k slnku, takže chvost je schovaný, ale v tomto prípade sme chvost mohli krásne vidieť,“ povedal Petr Horálek.

Na jeho snímke – ale aj fotografiách iných ľudí – je kométa sfarbená dozelena. „Vizuálna stránka je na nej to najzaujímavejšie,“ vraví český astrofotograf. Horálek povedal, že zelená farba kométy nie je výsledkom dodatočnej úpravy fotografie. „Voľným okom by sme kométu videli ako bielu, čo vyplýva z fyziológie oka, ktoré nie je citlivé na farby menej jasných objektov v noci.“ Na snímke vidno farby preto, lebo fotoaparát nabral dostatok svetla. „Zelená farba je skutočná a spôsobuje ju žiarenie plynov okolo jadra kométy, najmä na báze uhlíka alebo dokonca kyanidu.“

Možnosti pozorovania

Pozorovanie kométy voľným okom nie je z nášho územia v tejto chvíli možné. Ján Svoreň vysvetlil, že kométa je už pomerne blízko k Slnku, a ak ju bude možné pozorovať, tak jedine využitím fotoaparátu či ďalekohľadu na presvetlenom pozadí zhruba hodinu pred východom slnka.

Kométa sa nachádza v súhvezdí Leva.

„Ešte je malá šanca, že ju bude možné pozorovať 15. septembra, no nie ráno, ale na večernej oblohe po západe slnka,“ dodal Petr Horálek. Piatkové pozorovanie voľným okom by vylúčil a nadšencom radí robiť krátke expozície fotoaparátom.

V perihéliu (najbližšie k Slnku) bude kométa v nedeľu 17. septembra. „Potom budú podmienky na pozorovanie od nás mizerné,“ povedal Ján Svoreň a dodal: „Od konca októbra bude kométa pozorovateľná z južnej pologule; od nás už nie, keďže bude stále pod obzorom.“

Príležitosť na ďalšie pozorovanie bude až za zhruba 434 rokov.

Informácie o počiatkoch slnečnej sústavy

Kométy sú primitívne telesá, ktoré neprešli fyzikálnou ani chemickou zmenou od obdobia vzniku slnečnej sústavy. Spolu s asteroidmi tak poskytujú informácie o jej prvopočiatkoch. „Prinášajú nám informácie, za akých podmienok vznikala aj naša Zem,“ dodal Ján Svoreň.

Okolo 20 percent kométy tvoria prachové častice rôznej veľkosti. „Zvyšných 80 % je z ľadu – prevažne ide o vodný ľad, ale aj o rôzne exotické plyny,“ priblížil astronóm Svoreň.

Keď sa kométa nachádza v blízkosti slnka, menšie častice s plynmi unikajú do vesmírneho priestoru, zatiaľ čo tie väčšie zostávajú na povrchu a vytvárajú na ňom tmavú minerálnu kôru, ktorá pokrýva ľad. „Ten je priesvitný len na niektorých miestach,“ povedal Ján Svoreň.

Vedec z SAV pripomenul, že napríklad na kométe Čuriumov-Gerasimenko je odrazivosť žiarenia (albedo) na úrovni okolo 4 až 5 %. „To je na úrovni čierneho uhlia.“

Mimochodom, kométa Čuriumov-Gerasimenko je prvou kométou, ktorú obiehalo ľudské teleso. Išlo o sondu Rosetta Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorá na obežnú dráhu kométy vstúpila v auguste 2014. Súčasťou sondy bol aj pristávací modul Philae, ktorý v novembri 2014 vykonal prvé kontrolované – hoci nie bez komplikácií – pristátie na povrchu kométy.

Osemnásť objavených komét

Podľa Jána Svoreňa je monitoring komét (a ďalších vesmírnych telies) dôležitý s ohľadom na možnú zrážku so Zemou. „Na to, aby sme mali prehľad, kde čo lieta, treba tieto telesá zmapovať.“

Kométy nemožno zamieňať s meteormi, čo je svetelný úkaz, ktorý vzniká, keď meteoroidná častica vniká do našej atmosféry („padajúca hviezda“).

Z územia Slovenska sa objavilo 18 komét. „Ale bolo to ešte v 50. rokoch 20. storočia,“ povedal Svoreň a dodal, že observatóriá na Slovensku sa už tejto téme nevenujú a túto prácu vykonávajú buď veľké ďalekohľady v zahraničí, alebo amatéri ako Hideo Nišimura a iní.