Koľko stojí systém pre finančnú správu? Znalci o tom diskutovali na súde a vylepšili náladu Brhelovcov

Sú utajované tendre na informačné systémy pre finančnú správu predražené alebo bola suma, ktorú pod vedením Františka Imreczeho od roku 2013 vyplatila, primeraná? Touto kľúčovou otázkou sa v utorok zaoberali na pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde.

Senát predsedu Jána Hrubalu si naplánoval výsluch znalca zo Slovenskej technickej univerzity (STU) Pavla Paholíka, ktorý s ďalšími kolegami vypracoval znalecký posudok. Jeho záver bol jednoznačný – systémy predražené neboli, naopak, firma Allexis ich mohla predať ešte o pol milióna eur výhodnejšie.

Paholík s kolegami dospel k záveru, že hodnota štyroch projektov na informačné systémy bola zhruba 60,6 milióna eur a finančná správa za ne zaplatila 60,1 milióna eur. Rozdiel je 483-tisíc eur, ktoré si mohol Allexis vypýtať navyše.

Ak by existoval len tento posudok, ktorý vznikol na objednávku obhajoby Jozefa Brhela staršieho a jeho syna, mohlo by sa zdať, že proces v kauze Mýtnik nemusí ani pokračovať. Také jednoduché to však nie je. Znalecký posudok obhajoby totiž nie je v tomto procese jediný.

Podľa obžaloby Brhelovci profitovali na predražených tendroch firmy Allexis spolu s Michalom Suchobom. Firma sa dlhé roky spájala len s jeho menom, no Suchoba vyšetrovateľom vypovedal, ako sa mu Brhel starší aj mladší „natlačili“ do firmy a on potom dokázal uspieť pri zákazke od štátu.

Bez ich účasti by Suchobova firma zákazky na finančnej správe nezískala. Brhelovci sú obžalovaní z legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Na Brhela staršieho podal prokurátor obžalobu aj pre prijímanie úplatku, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku a machináciu pri verejnom obstarávaní.

Trestná sadzba je v ich prípade od dvanásť do dvadsať rokov.

Dva posudky, dva odlišné závery

Znalecký posudok si objednala aj vyšetrovateľka NAKA, ktorá pochybné tendre u daniarov vyšetrovala. Vypracoval ho Jiří Jelínek z Ústavu súdneho inžinierstva (ÚSI) v Žiline a svoje závery prezentoval už v júli. Jeho vyhodnotenie je diametrálne odlišné od toho, ako situáciu posúdili experti z STU.

Jelínek dospel k záveru, že hodnota informačných systémov bola zhruba 8,5 milióna eur. Ide o štyri projekty – systém Aladin na kontrolu daňových a colných kontrolórov, eKasu – virtuálnu registračnú pokladnicu a informačný systém kontrolných známok. Za systémy zaplatila podľa jeho posudku finančná správa necelých 54 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty.

V tomto prípade ide o rozdiel zhruba 45 miliónov eur v neprospech finančnej správy. O toľko naviac zaplatila podľa znalca Jelínka.

Obaja znalci vypovedali niekoľko hodín – zatiaľ čo znalca Jelínka torpédovali otázkami obhajcovia, na Paholíka mal desiatky otázok zase prokurátor. Zásadná však bola jediná.

Položil ju predseda senátu Ján Hrubala obom znalcom. Spýtal sa, v čom je ten rozdiel, že znalec Paholík dospel k hodnote systémov 60,6 milióna eur a Jelínek k 8,5 miliónu.

Nezhodli sa na cene práce IT špecialistov

V tomto momente sa začala takzvaná konfrontácia znalcov. Keď je konfrontácia so svedkom, ten sa musí pozerať obžalovanému do očí a takto navzájom odpovedajú na otázky. Znalci sa na stoličke pred senátom striedali. Nepozerali si do očí, ich úlohou vlastne bolo spochybniť jeden druhého. Obaja sa totiž navzájom počas výsluchov v súdnej sieni počúvali a poznali tak navzájom svoje argumenty.

Z ich výpovedí bolo jasné, že najviac sa rozchádzali v určení hodnoty práce IT odborníkov, ktorí na projektoch pracovali. Zatiaľ čo Jelínek určil cenu „človekodňa – po anglicky manday“ na 400 až 450 eur, Paholík hovoril o vyše 800 až viac ako tisícke eur.

Jelínek, ktorý robil posudok pre Národnú kriminálnu agentúru, priznal, že nevedel o dvoch dôležitých skutočnostiach. A to, že projekt Aladin bol nasadený ešte pred finančnou správou aj v poisťovni Allianz.

Skutočnosť, že ho už mala poisťovňa, znamená, že systém už bol vyvinutý a nevznikal pre štát. „To by bolo v prospech obžalovaných“, skonštatoval aj Jelínek. IT odborníci jednoducho pracovali na niečom, čo už bolo rozpracované a fungovalo. Zároveň sa však pýtal, prečo je v zmluve medzi Allexisom a finančnou správou definovaná aj analýza, čo je prvotná fáza pre vývoj nejakých systémov.

„Nevedeli sme ani o tom, že by Allexis mal nejakých subdodávateľov, ktorí by mali 140 ľudí,“ povedal takisto Jelínek. Už v júli vypovedal, že pri určení hodnoty projektov vychádzal z dát, ktoré dostal od NAKA. Boli to zmluvy, dodatky – aj keď nie všetky –, no predovšetkým zoznam ľudí, ktorí dostali povolenie na vstup do systému finančnej správy.

Cenu ich práce vypočítal znalec ÚSI z cenníka, ktorý majú v ústave ako „pomocný materiál“. Ide o databázu platov IT odborníkov, ktorú si vytvárajú znalci ústavu na základe dopytu od vybraných IT firiem. Táto databáza podľa Jelínka je totožná s databázou, ktorú vypracoval v roku 2020 inštitút digitálnych a rozvojových politík pre ministerstvo pre informatizáciu.

Tieto podklady si súd od znalca vyžiadal.

Tím STU oslovený obhajobným tímom určil cenu práce IT špecialistov na základe dopytov od dvoch firiem – Tempestu a Softipu. Za oboma firmami sú tí istí majitelia. ÚSI tieto spoločnosti neoslovil.

Obhajoba už v júli tento zoznam spochybňovala. Rovnako aj to, že Jelínek nezapočítal hodnotu licencie systémov. Na súde teraz tvrdil, že to započítal. Odpovedal nejasne, že to zahrnul do vývoja projektu a to je rozdiel oproti posudku tímu STU. Ten určil len hodnotu licencií pri všetkých štyroch projektoch na zhruba 18 miliónov eur.

Paholík najskôr tvrdil, že nepozná myšlienkové pochody znalca ÚSI. Rozdielne závery sa však pravdepodobne dajú vysvetliť najmä tým, že znalci mali množstvo rôznych podkladov.

Obžalovaných znalci potešili

Po konfrontácii znalcov sa obžalovaným Brhelovcom aj ich advokátom zjavne uľavilo. Bolo to počuť aj vo vyjadrení Brhela staršieho k výpovedi znalcov.

„Znalecký posudok by mal byť kardinálnym dôkazom toho, či došlo k predraženiu tendrov. Predraženie je pritom nevyhnutnou podmienkou trestnosti. Inak sa nedá hovoriť o trestnom čine,“ zdôrazňoval Brhel starší.

Sťažoval sa, že prokurátor Ondrej Repa dal vypracovať posudok od ÚSI až potom, ako sa on dostal po takmer roku z väzby. „Skôr ako znalec posudok predložil, tak som vedel, čo bude jeho záver. Že bude hovoriť o škode. A je tomu tak preto, lebo od začiatku tohto trestného stíhania som presvedčený, že tento proces má kontúry politického procesu,“ dodal Brhel.

Brhelovu väzbu posudzovali viacerí sudcovia a tí skonštatovali, že jeho stíhanie je dôvodné. Spod obvinenia sa pokúšal dostať aj návrhom podľa paragrafu 363, no generálny prokurátor Maroš Žilinka mu nevyhovel. Jeho brat Peter Brhel pritom s 363 uspel.

Brhel starší sa sťažoval aj na to, že znalec Jelínek konzultoval otázky, ktoré má v posudku zodpovedať s vyšetrovateľkou. To však nie je až také výnimočné.

Znalec sa totiž väčšinou priberá do konania preto, aby zodpovedal nejasnosti, ktoré nedokáže vyšetrovateľ či prokurátor. Navzájom konzultujú, aby bolo jasné, na čo sa orgány činné v trestnom konaní vlastne pýtajú. Inak by sa mohlo stať, že sa bude znalecký posudok dodatočne dopĺňať a tým celé konanie predlžovať. 

Prokurátor špeciálnej prokuratúry Alexander Fenik, ktorý v utorok zaskakoval za kolegu Repu, nechcel na rozdiel od obhajoby výpovede znalcov komentovať. K dôkazom a ich vnímaniu sa vyjadrí prokurátor až v záverečnej reči.

Fenik len dodal, že je logické, že keď si obhajoba predvolá znalca, tak ten nebude vypovedať v jej neprospech. Pripustil však, že utorkové dokazovanie bolo dôležité. „Ktorý z posudkov je relevantnejší, však musí vyhodnotiť súd,“ dodal.

Záver súdneho procesu je však ešte v nedohľadne.