Angličan Conrad Riepl o Slovensku: Na verejnosti ste k sebe príliš formálni, zrušil by som systém vykania a tykania
Len čo sa u vás v škole spomenie politika, je to problém. Školy vraj musia byť apolitické. Ja s tým nesúhlasím. Naopak, školy by mali povinne vzdelávať o politike. U vás sa to nedeje, a tak máte celé generácie ľudí, ktorí vôbec nechápu, ako funguje politika, ako rozoznávať pravdu od lží. Vo výsledku je politika na Slovensku infantilná, tvrdí Angličan z Hornej Mičinej.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Tento text je súčasťou seriálu Slovensko očami cudzincov. Prinesie sériu rozhovorov s osobnosťami z celého sveta, ktorí tu žijú alebo dlhodobo žili. Patríme skôr na Západ či na Východ? Čo sa cudzincom na ľuďoch u nás páči a čo nie? Čo sú ich obľúbené miesta a predovšetkým: Akí sme? Rozhovory budeme zverejňovať každý piatok. Všetky rozhovory a možnosť odoberať ďalšie vydania e-mailom nájdete na stránke seriálu Slovensko očami cudzincov.
Conrad Riepl (1969) pochádza z Anglicka, od roku 1996 žije na Slovensku. Býva v Hornej Mičinej a živí sa ako učiteľ angličtiny.
Kedy a čo vás pritiahlo na Slovensko?
Tento mesiac ubehne od môjho príchodu už 27 rokov. Aj by som oslavoval, ale neviem, či je čo. Najmä s ohľadom na vaše blížiace sa voľby. Po štúdiu na univerzite v anglickom Leedsi som začiatkom 90. rokov začal pracovať ako chemik v rakúskom Linzi. Vlastne som polovičný Rakúšan, mám tam príbuzných.
Práve vtedy mi v hlave vyskočili fascinujúce pocity typu – a čo je za tou hranicou? Čo za krajinu je to Československo? Raz som bol na výlete a pozeral cez hranicu. V hlave som mal plno otázok. A keďže som bol ešte mladý, mal som aj obrovskú túžbu cestovať a spoznávať svet. Napadlo mi, že by som sa mohol živiť ako učiteľ angličtiny. Lenže v Rakúsku bola podmienkou trojročná prax. A tak som v roku 1996 napísal do Česka a na Slovensko. Vylúčil som len Prahu a Bratislavu, lebo ma viac lákala príroda a divočina. O desať dní mi prišla prvá odpoveď – ponuka zo súkromnej školy v Zlatých Moravciach.
Ostali ste tam len jeden rok.
Lebo na konci roka som sa zatúlal do okolia Banskej Bystrice. Zbadal som ju a hovorím si – dofrasa, také nádherné mestečko! Zistil som, že tam mám aj možnosť pracovať v jazykovej škole, a tak som neváhal.
Cudzinci v tomto seriáli rozhovorov tak vychvaľujú Banskú Bystricu, až by ho mala začať sponzorovať.
(smiech) Nebojte sa, má aj negatívne stránky. V tomto regióne som však našiel ozaj skvelé miesto pre život. Občas som uvažoval o odchode, ale to súviselo práve s blížiacimi sa voľbami. Aj so susedom sme vtipkovali, či tu ostať aj v prípade, že vládu zostaví Smer s Republikou. Naozaj mám obavy.
Hoci mám totiž na Slovensku výborné podmienky, nie som presvedčený, že tu chcem žiť aj na dôchodku. Som v tomto rozpoltený. Na jednej strane máte nádhernú prírodu, o ktorú nechcem prísť, na druhej strane vidím životné podmienky vašich penzistov. Je mi ich
