Nemci uverili falošnej predstave o Rusku. Bola to chyba, tvrdí nemecký profesor
Putinov režim bol pre vládu v Berlíne dlho partnerom. Nič na tom nezmenila ani anexia Krymu v roku 2014. Zabúdali sme na Ukrajinu, hovorí pre Denník N nemecký profesor Ulrich Schneckener.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Rusko bolo pre Nemecko dlho partnerom, s ktorým treba spolupracovať, a nič na tom nezmenila ani anexia Krymu v roku 2014. Energetická závislosť najväčšej európskej ekonomiky sa vtedy dokonca ešte zvýšila.
Politici v Berlíne vytriezveli až po celoplošnej vojne Ruska voči Ukrajine z februára minulého roka. Prečo im zmena politiky voči Kremľu trvala tak dlho?
Nemecký profesor Ulrich Schneckener tvrdí, že keď niečo robíte nesprávne a taký dlhý čas, presvedčíte aj samého seba, že je to správne. „Nemecko si myslelo, že bezpečnosť v Európe nie je možná bez Ruska. Bol to obrovský omyl,“ hovorí v rozhovore akademik pôsobiaci na Univerzite v Osnabrücku.
Jedným z najpoužívanejších slov v Nemecku sa teraz stal výraz „Zeitenwende“, čo v preklade znamená niečo ako „zmena éry“. Myslí sa tým zmena politiky voči Rusku, ktoré Nemecko dlho považovalo ak nie za spojenca, tak aspoň za partnera. Ako by ste ten výraz vysvetlili vy?
Zeitenwende opisuje novú situáciu, v ktorej sa teraz ocitla nemecká politika. Je to akoby koniec jednej éry a začiatok novej. Politici používaním toho slova chcú dať najavo verejnosti, že sa má pripraviť na dramatické zmeny po celoplošnej invázii Ruska na Ukrajinu.
V čom spočíva táto otočka?
Nie je to len o posielaní zbraní na Ukrajinu a zvyšovaní armádneho rozpočtu. Táto zmena sa týka aj nemeckej energetickej politiky a celkovej politiky voči Rusku.
Vráťme sa ešte pred túto celoplošnú inváziu a dokonca aj pred rok 2014, keď Rusi napadli východ Ukrajiny. Nemecko bolo dlho vnímané ako krajina, ktorá sa pokúša byť akýmsi mostom medzi Európskou úniou a Ruskom. Bolo to vidieť na viacerých frontoch, či už pri projekte Nordstream, alebo pri kauze bývalého kancelára Schrödera, ktorý sa po odchode z funkcie stal členom predstavenstva ruského Gazpromu. Keď sa na to dívate spätne, bola táto nemecká politika zbližovania sa s Ruskom chybou?
Myslím, že špeciálne po roku 2014 Nemecko ignorovalo signály, že jeho politika voči Rusku je chybou a treba ju zmeniť. Podstatou tejto politiky boli v zásade tri elementy.
Prvým bola predstava, že bezpečnosť v Európe nie je možné dosiahnuť bez zapojenia Ruska. Druhým to, že sme sa snažili vytvoriť akúsi vzájomnú závislosť, špeciálne v oblasti obchodu a energetiky. Cieľom bolo priniesť stabilitu, dokonca prispieť k pozitívnym zmenám, pokiaľ ide o režim v Rusku. Uvedomovali sme si, že Rusi potrebujú predať svoj plyn, a oni zase vedeli, že my ho potrebujeme nakupovať. Mysleli sme si, že cez spojenie prostredníctvom plynovodu Nordstream sa vyhneme aj budúcim konfliktom s Ruskom. V nemčine je na to slovo „Frieden durch Händeln“, teda v preklade niečo ako mier výmenou za obchod.
Na tejto predstave nebolo v zásade nič zlé, ale zabúdali sme pritom na to
