Tento text vyšiel v spolupráci s ctzn.sk Platformou o ľuďoch a mestách. Autorka je slovenská architektka, urbanistka a výskumníčka, venuje sa najmä téme opätovného využívania prázdnych priestorov kultúrou a kreatívnym priemyslom. Žije vo Viedni.

Keď mala naša dcéra dva roky, rozhodli sme sa presťahovať z Prahy do Viedne, aby sme boli bližšie rodine na Slovensku. Chceli sme si však skúsiť iný spôsob bývania, než na aký sme boli zvyknutí a vedeli v ňom bezpečne chodiť.

Vďaka svojej práci architektky som poznala koncept komunitného bývania, označovaný pojmom baugruppe, ktorý funguje aj v Rakúsku a ponúkal sa ako odpoveď na naše potreby.

Vo Viedni sme takmer nikoho nepoznali, nemali sme tam žiadne zázemie ani priateľov. Manžel si tam našiel prácu, ja som bola na rodičovskej dovolenke.

Ako dcéra rástla, začali sme si uvedomovať intenzívnejšiu potrebu kontaktu s inými ľuďmi, či už kvôli napĺňaniu vlastných socializačných potrieb, ale aj preto, aby sa naše deti naučili vytvárať vzťahy s rovesníkmi na ihrisku aj s inými ľuďmi rôzneho veku, pôvodu a vierovyznania a aby vyrastali v bezpečnom vzťahovom prostredí aj mimo našej nukleárnej rodiny.

Baugruppe väčšinou predstavuje dlhodobý, niekoľkoročný proces. Ten okrem spoločného navrhovania budúceho bývania od začiatku až po jeho realizáciu zahŕňa aj tvorbu vzťahov v komunite, ktorá v tomto spoločnom bývaní bude dlhodobo spolunažívať. Bývanie vo Viedni sme však potrebovali už o šesť mesiacov a šanca, že by sme sa mohli stať súčasťou projektu baugruppe, bola minimálna.

Napriek tomu sa nám podarilo cez portál Initiative Gemeinsam Bauen & Wohnen nájsť rozbehnutý projekt vo viedenskej štvrti Seestadt Aspern, ktorý mal byť dokončený o pol roka a ešte hľadal nových členov. Prešli sme akýmsi výberovým procesom, ktorého cieľom bolo zistiť, či hodnotovo a komunikačne zapadneme do komunity, a zároveň to, ako by sme boli schopní prispieť k jej chodu a rozvoju vzťahov v nej.

Organizačne je naša komunita spolkom s vlastnými štatútmi a predstavenstvom, ktorá sa riadi princípmi sociokracie. Majetkovo-právne sú všetky byty súčasťou schémy mestom podporovaného nájomného bývania, ktoré od roku 2019 má aj svoje ukotvenie v územnom pláne Viedne.

Streda 8.15: Vyrážame z domu do škôlky. Vo výťahu sa zvezieme so Stefanie, ktorá ide odniesť bielizeň do spoločnej práčovne. Z miestnosti na bicykle vezme kolobežku a kočík. Pozdravíme susedu Daniele, ktorá sa vracia z rannej prechádzky so psom okolo jazera. Pýta sa, aký sme mali víkend. Vo vedľajšom dome sa v mestskej knižnici zastavíme, aby sme vrátili zopár kníh. Pri dopravnom ihrisku pod metrom stretávame suseda Floriana, ktorý odprevadil deti do škôlky. Moja štvorročná dcéra mu ukazuje novú tetovačku, hovorí, že jej sestre vyrástol ďalší zub, a rozbehne sa na kolobežke.

Sociálne bývanie pre strednú triedu, neziskový developer a iné oxymorony

Vo Viedni, ktorá má najväčší podiel nájomného bývania v Európe, tvoria nájomné byty až 60 % všetkých bytov. Štvrtina bytov (teda približne 220 000) je