„V slovenskej rodine bol vždy ľudák aj komunista, aj demokrat. To nie je vec presvedčenia ani názoru, im je to jedno, sú to prosto praktici a prospechári,“ hovorí občiansky aktivista Miroslav Pollák, spoluautor Košickej výzvy. Je určená občanom, aby pochopili naliehavosť situácie pred voľbami.

Pollák dal podnet na premenovanie košického Námestia osloboditeľov a zostavil viaceré knižné publikácie. Najnovšie je to zbierka kreslených vtipov Slovensko pred voľbami, ktorú urobil spoločne s výtvarníkom Ferom Guldanom. V rokoch 2010 až 2012 bol splnomocnencom vlády pre rómske komunity.

Stojíme pred osudovými voľbami tak ako často v minulosti a nepochybne aj často v budúcnosti. Čomu vďačíme za toľkú osudovosť?

Iba si to nahovárame s tou osudovosťou. Chceme byť dôležití, preto sú tu každé voľby existenčné. Asi to súvisí s istou našou „vyšinutosťou“ a s tým, že všetko je tu päťdesiat na päťdesiat. Vždy je to tu preto vabank. Čím stupídnejšia otázka v prieskume názorov, tým väčšia istota, že to bude rozdelené na dve rovnaké časti.

Máte vysvetlenie, prečo je to na Slovensku približne päťdesiat na päťdesiat? Bolo to tak za Mečiara, za Fica aj v názore na ruskú agresiu na Ukrajinu. Ste matematik, toto sa zdá byť konštanta.

Toto by asi lepšie zodpovedal sociológ. Mám obavy, že to ide do hĺbky histórie. My sme boli vždy perifériami, okrajmi nejakých ríš, impérií, vždy sme sa aj tak cítili. Sme preto skvelo vytrénovaní na to, ako prežiť v zmysle dobrom aj zlom.

Ako to myslíte?

Prežiť sa dá v zmysle pokrytectva, ale aj v zmysle