Babiš spor s ÚPN definitívne prehral, no boj o agenta Bureša nevzdáva. Skúša to s ďalšími žalobami

Najvyšší súd zamietol dovolanie lídra českej opozície Andreja Babiša (ANO), ktoré súvisí s jeho niekoľkoročnou snahou spochybniť historické dokumenty, že za bývalého režimu bol agentom Štátnej bezpečnosti (ŠtB) s krycím menom Bureš.

Podľa archívnych záznamov sa v roku 1980 stal dôverníkom komunistickej tajnej služby, o dva roky neskôr ho získali na spoluprácu a stal sa agentom, čo politik pochádzajúci z Bratislavy odmieta. Ústav pamäti národa trvá na tom, že evidencia agenta Bureša v archívoch tejto inštitúcie je oprávnená.

Expremiér Babiš má dnes 69 rokov, žije v Prahe a po neúspešnej prezidentskej kampani je ďalej opozičným poslancom. Firmu Agrofert podnikajúcu v petrochemickom a potravinárskom priemysle a ďalšie podnikateľské aktivity má momentálne v rukách zverenecký fond.

Babiš do roku 1989 pracoval v podnikoch zahraničného obchodu, po Nežnej revolúcii sa z Bratislavy presťahoval do Prahy a stal sa miliardárom. Napokon sa rozhodol ísť do politiky a vtedy sa vynoril aj spis, ktorý ho spája so štátnou bezpečnosťou, ktorá pracovala v prospech komunistického režimu.

Príslušníci ŠtB a klamstvo

ÚPN už počas súdu spochybňoval tvrdenie Babiša, že jeho spolupráca a donášanie komunistickej tajnej službe sú vyfabulované. Upozorňoval, že to dokumentuje nielen spis na agenta Bureša, Babišovo meno sa objavuje aj na ďalších miestach v zachovaných dokumentoch. Figuruje vo zväzku prepožičaného bytu a zväzku operácie Oko. ÚPN k tomu spravil analýzu s vyše 200 bodmi, ktorou vysvetľoval, prečo by mal spor vyhrať.

Na začiatku sporu s ÚPN to vyzeralo, že Babiš na súdoch dosiahne, že je neoprávnene evidovaný ako spolupracovník komunistickej tajnej služby ŠtB, ale nič také zatiaľ v rukách nemá. Dodnes je v zoznamoch dohľadateľný ako agent, čo bola kategória vedomého spolupracovníka.

Keďže Babiš s dovolaním neuspel, po jedenástich rokoch sa definitívne uzavrel jeho spor s (ÚPN). Informáciu ako prvá priniesla ČTK s tým, že Babiš už dal ďalšiu žalobu na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) aj na slovenské ministerstvo vnútra.

V Štrasburgu sa sťažuje na prieťahy v konaní. Babiš považuje za neuveriteľné, že slovenské súdy neboli schopné tak dlho rozhodnúť. ESĽP podľa neho už prijal žalobu a bude sa ňou zaoberať.

„Ako som povedal, budem sa súdiť do konca života, nikdy sa nevzdám a svoje meno očistím,“ vyhlásil.

Odôvodnenie zamietnutia Babišovho dovolania zatiaľ nie je známe. V závere tohto súdneho sporu sa však súdy už nezaoberali, či Babišova spolupráca bola vymyslená, alebo nie. Posudzovali len procesnú stránku, teda to, že nemal žalovať ÚPN, ale ministerstvo vnútra.

Zamietnutím dovolania je jasné, že Najvyšší súd koncom augusta potvrdil, že v kauze nesprávne žaloval ÚPN. Samotný ústav sa bránil, že iba spravuje archívne zväzky po ŠtB, nevytváral ich a nie je nástupníckou organizáciou ŠtB.

„Máme za to, že na základe komplexného rozboru zachovaných archívnych dokumentov sa nám podarilo preukázať ich vecnú súvislosť aj chronologickú nadväznosť, ako aj dodržanie postupov v zmysle vtedy platných interných predpisov, čo nás vedie k nevyhnutnému záveru, že evidencia Andreja Babiša ako tajného spolupracovníka Štátnej bezpečnosti bola oprávnená,“ hovorí predseda Správnej rady ÚPN Sivoš.

Súdiť sa začal, keď vstupoval do politiky

Stranu ANO, ktorej je predsedom, sme v stredu kontaktovali so žiadosťou o Babišovu reakciu. Odpovede doposiaľ nezaslali. Agentúre ČTK poskytol Babiš stanovisko, že jeho právnici takéto rozhodnutie očakávali, preto už pred tromi mesiacmi zažalovali Slovenskú republiku zastúpenú ministerstvom vnútra.

Kým bude o žalobe rozhodnuté, opäť to môže trvať roky. Istý čas takisto potrvá, kým sa Babiš dozvie výsledok konania v Štrasburgu.

Súdiť sa začal v roku 2012, keď ako vplyvný podnikateľ vstupoval do politiky. Agrofert v týchto dňoch predal zo zvereneckých fondov českého expremiéra vydavateľstvo Mafra, ktoré vydáva české Lidové noviny a Dnes. Špekuluje sa o cene cez 415 miliónov eur.

Babiš trvá na tom, že ho neoprávnene evidovali v registračných protokoloch ŠtB. Tvrdí, že nikdy vedome nespolupracoval a nepodpísal záväzok k spolupráci.

Súdny maratón

Súdy viackrát rozhodovali v spore s ÚPN. Dvakrát aj Ústavný súd, ktorý bol pre kauzu kľúčový. V roku 2017 rozhodol, že svedectvá bývalých agentov, ktorí svedčili v prospech Babiša, že jeho spolupráca bola vymyslená, nie sú dôveryhodné, a ak sa o ne súdy opierajú, mali by to dostatočne odôvodniť. Jednoducho povedané, títo svedkovia raz určite klamali. Buď pri fabulovaní záznamov, keď za bývalého režimu boli pracovníkmi ŠtB, alebo na súde, keď o týchto svojich zápisoch vypovedali, že si ich vymýšľali.

Senát v zložení ústavných sudcov Ladislav Orosz, László Mészáros a Ľudmila Gajdošíková vtedy upozornil, že ak sa títo príslušníci ŠtB v minulosti podieľali na presadzovaní komunistického režimu, „objektívne to vyvoláva pochybnosti o ich dôveryhodnosti“.

Ústavní sudcovia dali za pravdu ÚPN aj v tom, že si len plní svoje povinnosti, nemôže niesť zodpovednosť za záznamy ŠtB.

O dva roky neskôr sa obrátil na Ústavný súd Babiš. Senát so sudcami Janou Baricovou, Janou Laššákovou a Mojmírom Mamojkom v roku 2019 konštatovali, že súdy presne neurčili, kto mal byť žalovanou stranou.

Lenže ani títo ústavní sudcovia nepovedali, kto by po ÚPN mal prevziať zodpovednosť. Uzavrelo sa to až pred pár dňami, zamietnutím spomínaného dovolania na Najvyššom súde, že to má byť slovenské ministerstvo vnútra, preto sa ho rozhodol Babiš žalovať.

Laššáková a Mamojka boli pred nástupom na Ústavný súd obaja poslancami za Smer. Na Ústavnom súde predčasne skončili, Mamojka pre vzťah s Mariánom Kočnerom a Laššákovej zaniká funkcia koncom mesiaca, pretože sa jej pred pár dňami vzdala.