Vysoké školy sa trápia s promovideami, odpustime im to

Zábery na študentky s dlhými nohami striedajú zábery na budovu školy zo všetkých svetových strán. Aj takto vyzerajú propagačné videá slovenských vysokých škôl, ktorými sa univerzity snažia pred podávaním prihlášok upútať pozornosť maturantov. Nie vždy sa to však podarí.

Vlado Slivka z reklamnej agentúry Mark BBDO tvrdí, že z pozerania takýchto videí nemá práve najpríjemnejší pocit. Snahu vysokých škôl by sme však podľa jeho slov nemali pochovávať pod čiernu zem. „Treba si priznať, že tento segment začína a je ešte len v plienkach. Práve preto si však zaslúži skôr dobre mienenú radu než nejaké prísne káranie.“

V Česku už na internete niekoľko dní koluje video Mendelovej univerzity v Brne. O škole sa v ňom síce veľa nedozviete, jeho obsah je však nabitý skutočne zaujímavými dejovými zvratmi.

Aj keď video na internete zaujalo, zožalo skôr kritiku.

https://www.youtube.com/watch?v=jTo8brV7AI8

Technická univerzita vo Zvolene do svojho videa zakomponovala pesničku z Baywatchu, usmievavé študentky volajúce na nesmelého chlapca aj pohľad na univerzitu z vtáčej perspektívy. Video sa tak natiahlo až na 6 a pol minúty.

Slivka pritom tvrdí, že pri propagačnom videu stačí, ak trvá jednu minútu. „Treba viac strihať a používať skratku.“ Ak totiž diváka video na začiatku nezaujme, môže ho zavrieť a vôbec sa nedostane k pointe, ktorá ho možno čaká na konci.

Problémom viacerých propagačných videí je aj to, že pôsobia veľmi detinsky. Či ide o „Škaredú Betku“ z minuloročného videa Prešovskej univerzity, ktorá sa naivne túla po škole a čuduje sa, že tam majú „samootváracie dvere“, ktoré predtým videla len v nákupných centrách, alebo o video Slovenskej technickej univerzity, ktorá stavila na príliš melodickú pesničku a slogan „Nebuď bábovka“.

Husle vo videu banskobystrickej Univerzity Mateja Bela zasa pripomínajú znelku zo slávneho kresleného seriálu Pokémoni.

Viaceré vysoké školy majú vytvorené dva druhy videí. Na jednej strane sú to tie, v ktorých sa snažia pochváliť celým vybavením, čo na univerzite majú, a predstaviť jednotlivé študijné odbory. Sú to videá, ktoré vyzerajú podobne ako televízne reportáže, a preto sú často zaradené do sekcie „Pre médiá“. Napríklad ako toto video Trenčianskej univerzity.

Vždy je to však lepšie, ako keď nám Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach poslala svoje cez online úložisko, pretože ho nemajú nikde verejne dostupné. Ak by ste si ho chceli pozrieť, môžete si dvojgigabajtové video stiahnuť tu.

Na druhej strane sú to hrané videá, ktoré by sa dali označiť aj ako videá „s metaforou“. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre (UKF) do svojich propagačných videí radí aj video zo študentskej produkcie. „Natočili ho dve študentky žurnalistiky. Vychádzali z myšlienky, že každý si nesie ‚svoj balík‘ a je na ňom, kde ho nakoniec ‚položí‘,“ píše univerzita.

S tvorbou videí na školách často pomáhajú ich študenti. To môže škole pomôcť s lacnejšou propagáciou. Či to však stačí, je na rozhodnutí samotnej univerzity. Slivka upozorňuje, že aj univerzity by mali budovať svoju značku rovnako ako komerčné firmy.

„Nevýhodou dnešnej doby je, že už si každý môže niečo nakrútiť, nazvučiť a urobiť z toho propagačné video. Šot alebo reklama sa dá urobiť v podstate na kolene. Nikto by si pritom neľahol na stôl a nedal sa operovať len tak niekomu, nech si to raz vyskúša,“ hovorí Slivka.

S tvorbou propagačného videa UKF pomáhali študenti a študentky z Katedry žurnalistiky. Podobne to bolo aj v prípade Univerzity Komenského v Bratislave. Kým však študenti Katedry žurnalistiky vymysleli námet a video aj nakrútili, univerzita neskôr tento námet s pomocou doktorandky žurnalistiky spracovala v úplne novom videu.

Slivka ocenil napríklad snahu Fakulty ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre, ktorá v roku 2014 stavila na rozprávanie školníka. Napriek dobrému nápadu sa však v takom dlhom videu podľa jeho slov nepodarilo tento nápad ustáť. A slogan v názve videa „viac ako len škola“ tiež nie je práve najšťastnejší.

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre má aj ďalšie video. To však kazia už úvodné titulky, ktoré trvajú až tretinu videa.

Slivka oceňuje, že sa študenti snažili niekoho požiadať o pomoc, aj keď to v konečnom dôsledku nedopadlo práve ideálne. Pomôcť by im podľa jeho slov mohli priamo ľudia z reklamných agentúr. „Nechce sa mi veriť, že by sa im agentúry obrátili chrbtom. Predsa vieme, že ide o segment, ktorý je finančne podvyživený.“

Informatici na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach pozývajú na deň otvorených dverí trocha inak ako „Škaredá Betka“, stále to nie je ono.

Netrápia sa pritom iba naše univerzity, ale aj tie české. Hoci ich videá vyzerajú technicky lepšie, kritiku si často odnesie obsah.

Ako napríklad slávne video Vysokého učení technického, ktoré sa snažilo napodobniť film Vlk z Wall Street. Jediné, čo však docielili, bola nominácia do ankety Sexistické prasátečko, ktorú takmer vyhrali. Našťastie, skončili „až“ na druhom mieste.

Posledným zvláštnym príkladom marketingovej komunikácie slovenských vysokých škôl je Ekonomická univerzita v Bratislave. Viacero ľudí zaskočilo, ako sa snaží odkomunikovať svoje odbory. „Lepšie auto v garáži, nohy namočené v bazéne a práve si objednávaš dovolenku na Hawaii,“ znie časť opisu Podnikania v obchode. Aj s hashtagom #sumaNaMojomUcteVyzeraAkoTelefonneCislo.

„Na obsahu sme spolupracovali so študentmi, ktorí sa tak mohli na reálnom príklade naučiť, ako fungujú sociálne siete a akú silu v marketingu majú. Sme radi, že sa nám to do značnej miery podarilo, zo dňa na deň sme zaznamenali mnohonásobný nárast návštevnosti na stránke studujekonomiu.sk,“ tvrdí univerzita.

Verí, že kampaň bude aj napriek viacerým negatívnym ohlasom úspešná.

Slivkovi táto snaha priblížiť sa cieľovej skupine pripomenula príbeh zo 60. rokov, keď v Nemecku vznikla banka, ktorá sa inšpirovala érou hippies a vytvorili pobočky, kde obsluha aj zamestnanci museli vyzerať a obliekať sa ako „hippiesáci“.

„Banka však skrachovala, lebo hippiesáci nechceli takú banku, ako sú oni, ale serióznu a spoľahlivú inštitúciu, ktorá sa postará o ich peniaze. Chceli, aby ich financie spravovali typickí nudní šediví bankári, ktorí si však vedia dobre spočítať, koľko je jedna a jedna,“ vysvetľuje Slivka.

Univerzity by si teda mali ujasniť, ako chcú svoju školu prezentovať a budovať si pritom značku a prestíž. „Je tu trocha mylný dojem toho, že mladí ľudia si chcú vybrať na štúdium takú školu, ktorá bude rapovať študijné odbory,“ hovorí Slivka.