Necítim sa ako pliaga, hovorí žena, ktorá bola kedysi homofóbna a dnes žije s partnerkou

„LGBTI+ ľudia boli v mojich očiach na základe informácií, ktoré som dostávala, zvrhlí, nepríjemní, neprirodzení a zlí. No moje skúsenosti so ženami boli také prirodzené, pekné, jednoduché a čisté, až som neverila, že môže ísť o to isté,“ hovorí 23-ročná Michaela Eliášová o období, keď bola homofóbna, no zároveň ju priťahovali ženy.

V decembri 2020 spravila verejný coming-out na svojom Instagrame. Predsudky voči LGBTI+ ľuďom nemá už niekoľko rokov, no teraz ich s partnerkou samy znášajú. Hoci spolu žili už v troch krajinách, nepríjemné skúsenosti majú iba zo Slovenska. Označenie „pliaga“ na adresu LGBTI+ od predsedu KDH Milana Majerského v relácii Na telo ju aj preto neprekvapilo.

V rozhovore sa dočítate:

• či považuje Majerského ospravedlnenie za dostatočné;
• ako u nej vznikla homofóbia;
• kedy si začala uvedomovať, že ju priťahujú ženy;
• ako prijala jej partnerku rodina;
• čo si pomyslela o proteste pred Divadlom P. O. Hviezdoslava;
• či sa po sexuálnom obťažovaní bojí cestovať;
• ako sa skamarátila so sledovateľom Andrewa Tatea.

Cítite sa ako pliaga?

Rozhodne sa necítim ako pliaga. Takisto nemám pocit, že by moji blízki kamaráti boli pliagy alebo že by moja partnerka bola pliaga. Ani neviem, čo viac by som k tomu mala povedať. Je to hlúposť.

Rozprávame sa takmer týždeň po tom, ako predseda KDH v relácii Na telo povedal: „Obidve sú nešťastím ktorejkoľvek krajiny, nielen Slovenska – aj korupcia, aj LGBTI. Sú to pliagy, ktoré ničia krajinu. Ktorúkoľvek.“ Dotklo sa vás jeho vyjadrenie?

Asi trochu áno. Aj keď sa už človek snaží nepripúšťať si to, lebo niečo podobné sa deje veľmi často, takmer vždy to zabolí. Keď som sa z Instagramu cez rozhorčené reakcie dozvedela o tomto výroku, pomyslela som si: zase sa niekto preriekol alebo si robí kampaň. Neskôr som si pozrela celú pasáž z relácie Na telo a vtedy mi zostalo solídne zle.

Teraz pred voľbami je potreba politických strán nájsť si nejakého nepriateľa zjavne ešte silnejšia a my sme veľmi jednoduchým terčom. Možno už aj prirodzeným, keď vezmeme do úvahy naratív z predošlých rokov. Obzvlášť ma mrzí, že toto zaobchádzanie s nami pretrváva aj po teroristickom útoku na Zámockej. Neviem, či si politici neuvedomujú alebo je im jedno, ako ich správanie reálne ovplyvňuje životy ľudí.

Pôvodné znenie diváckej otázky bolo, či je pre Slovensko väčšia hrozba korupcia alebo LGBTI. Predseda KDH neskôr v ospravedlnení na Facebooku napísal, že si pri tejto „zjednodušenej” otázke v tom momente predstavil tému registrovaných partnerstiev a pomenovaním pliaga mal na mysli ideológiu. LGBTI+ je pritom skratka označujúca ľudí s určitou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou. Ako beriete tento rozdiel v chápaní významu danej skratky?

Podľa mňa si Majerský a ďalší s podobnými výrokmi pod tou skratkou predstavujú aj ľudí, no skupinu nejakých „iných“ ľudí a nedochádza im, že k LGBTI+ môže patriť napríklad aj ich doktor alebo triedna učiteľka ich detí v škole. Teda konkrétni ľudia, ktorých bežne stretávame na ulici, no v živote by sme o nich nepovedali, že sú kvír.

Viem sa do tohto pohľadu vcítiť, pretože kedysi som tiež bola latentne homofóbna. Tiež som si myslela: to sú „tí iní“. Na internáte som pritom bývala s bisexuálkou. Prakticky som hovorievala, že ona je v pohode, to „tí iní“ sú problém.

Zároveň sa veľa kvír ľudí z môjho okolia od tej skratky dištancuje. Istý čas som to tiež robila. To napríklad znamená, že osoba sa pri coming-oute nenazve lesbou, ale povie: „Mám preferenciu na ženy.“ Deje sa to aj práve preto, že pri zmienke o LGBTI+ si verejnosť predstaví veľmi zlé veci, čo pramení z mediálneho obrazu, aký sa o nás vytvára. Ľudia v komunite sa s týmto vyobrazením nestotožňujú, čiže ani nechcú, aby ich na základe neho niekto posudzoval.

Čo si teda myslíte o Majerského ospravedlnení? Zdalo sa vám dostatočné?

Zdalo sa mi zbytočné. Keďže pracujem v oblastiach marketingu a PR, je mi jasné,