Slovenské železnice nie sú dopravca, ale filozofický koncept
Boli časy, keď sa železnice odvážne vydali na cestu inovácie, ale potom si položili otázku, že načo, keď to stále môžeme robiť ako za prvého Dzurindu.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Som dlhoročným fanúšikom Železničnej spoločnosti Slovensko. Uvedomujem si, že sa v tomto podobám voličom Mikuláša Dzurindu – je nás málo, sme fanúšikmi čohosi, čo bolo kedysi veľkolepé, a v zásade sme odsúdení na zánik.
Zároveň som však presvedčený, že ľudia vnímajú cestovanie vlakom nesprávne. Ak ho považujú len za spôsob transportu z miesta A do miesta B, pohodlne a načas, celkom pochopiteľne ostanú sklamaní. Ak by ho však vnímali ako ja – teda skôr ako súbor zážitkov, ktoré v nie celkom jasnom časovom rámci vedú do nie celkom jasného cieľa –, boli by výrazne spokojnejší.
Áno, cestovanie vlakom je vo svojej podstate filozofickým smerom; Anton Chromík by možno povedal, že dokonca kontempláciou nad krásou. No a aby som sa tejto kontemplácii nad krásou mohol venovať, mám kartičku Klasik. Kartičke Klasik – ako to tak s kartičkami chodí – občas vyprší ročná platnosť a je čas ju obnoviť.
Kartičku Klasik tvorí fyzická fotka a papierik a všetko je to zaliate do fólie – zhruba ako preukážky, ktoré si pamätám z prvej polovice 90. rokov. Jej obnovenie prebiehalo v nedávnej minulosti tak, že pani za okienkom vystrihla starú fotku (aj s fóliou na nej), prilepila ju na nový papierik a zaliala do novej fólie.
Zároveň však treba povedať, že to tak nebolo vždy: v o niečo dávnejšej minulosti, zhruba okolo roku 2015, chvíľu existovali moderné karty s digitálnou fotografiou, na ktorej vyhotovenie bola pri okienku kamera.
Chápete, v roku asi 2015 to vyzeralo aspoň ako v roku 2010. Ale potom sa to zrušilo a v roku 2023 to opäť vyzerá ako v 90. rokoch.
Čiže som dnes prišiel k okienku s tým, že kartičku potrebujem obnoviť.
„Nepoužitú fotografiu,“ povedala pani (férovo treba priznať, že veľmi milá).
Mnohí z vás si možno kladú otázku, kde presne
