Desiatky zvedavcov vo štvrtok popoludní postávajú pri súsoší sv. Cyrila, Metoda a Gorazda na Bratislavskom hrade. Niektorí tam čakajú už hodinu, ani sa nenazdajú a bude po všetkom. Necelú minútu trval ceremoniál priamo pri súsoší solúnskych bratov a ich žiaka.
Predseda parlamentu Boris Kollár so štátnym sekretárom Vatikánu Pietrom Parolinom pešo prešli desiatky metrov od Zimnej jazdiarne k soche v areáli Hradu, pri ktorej stáli ľudia. Parolin, ktorý sa považuje za neoficiálneho vatikánskeho premiéra, hneď po príchode pokropil sochu požehnanou vodou, do mikrofónu povedal pár slov a odkráčali preč.


Toto nie je jediný rozpačitý moment slávnosti. Kollár ju zorganizoval dva týždne pred voľbami s katolíckou cirkvou. Podobne krátko pred voľbami odhaľoval na Hrade kontroverznú sochu Svätopluka predseda Smeru Robert Fico. Bolo to v roku 2010, keď Smer vládol a Fico bol premiérom. Akciu vtedy poňali veľkolepo, hrala orchestrálna hudba, pri Svätoplukovi horeli ohne, účinkujúci boli v historických kostýmoch.
Objavuje sa aj kritika ako pri Svätoplukovi. Vlnu pobúrenia vyvolalo súsošie začiatkom leta, keď z ničoho nič parlamentná kancelária oznámila, že robotníci už osádzajú dielo na Hrade. Dopredu ani len neoznámili, že sa niečo také chystá. Hovorilo sa o gýči, „sušených údenáčoch“, ktoré vraj dielo pripomína, a obchádzaní odborníkov.
Kľúčový moment hostia nevideli na vlastné oči
Kľúčový moment štvrtkovej akcie – pokropenie súsošia svätenou vodou – nevideli hostia z parlamentu, katolíckej cirkvi a diplomati, ktorí dostali pozvánky, lebo boli usadení v Zimnej jazdiarni. Čo sa deje pri súsoší, im aspoň prenášali na veľkoplošnú obrazovku.
Kollárovu akciu odignorovala väčšina poslancov, zo 150 prišlo len 26. V prvom rade sedel predseda Smeru Robert Fico pri politikoch Sme rodina. Okrem poslancov Sme rodina a Smeru prišli napríklad Ľubica Laššáková z Hlasu či Gábor Grendel a Anna Andrejuvová z OĽaNO.


Pieseň o dvoch bratoch
Akcie sa nezúčastnila prezidentka Zuzana Čaputová ani členovia úradníckej vlády. Prezidentka a premiér Ľudovít Ódor už 1. septembra na deň ústavy neboli na udeľovaní štátnych cien Jozefa Miloslava Hurbana, keď Kollár vyznamenal aj kňaza Mariána Kuffu, ktorý v príhovore konšpiroval.
Predseda parlamentu Kollár ako hostiteľ nemal na Hrade žiaden príhovor. V tomto čase čelí antikampani, ktorá poukazuje na bujarý súkromný život. Jeho hnutie Sme rodina sa v prieskumoch objavuje na hranici zvoliteľnosti, dosahuje okolo päť percent.
Na pódiu v Zimnej jazdiarni vystúpil zo slovenských politikov iba poslanec Smeru, operný spevák Dušan Jarjabek, ktorý s Otokarom Kleinom zaspieval pieseň o dvoch bratoch.


Prečo súsošie nesvätili 15. septembra?
Prekvapivý je aj dátum, keď sa ceremoniál udial. Keď v polovici júna začali súsošie vierozvestcov od akademického sochára Antona Gábrika inštalovať blízko Svätopluka, na východnej terase pri veľkomoravských vykopávkach, Kollár trval na tom, že sa nebude slávnostne odhaľovať 5. júla, keď je sviatok sv. Cyrila a Metoda, ale dva týždne pred voľbami, teda 15. septembra na sviatok Sedembolestnej Panny Márie.
Parlamentná kancelária však tento týždeň odrazu oznámila, že to bude už 14. septembra, vraj išlo o požiadavku katolíckej cirkvi.
Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský nevedel vysvetliť, prečo akcia nie je 15. septembra, v deň katolíckeho sviatku, ako bolo pôvodne avizované. „Ja nie som kompetentný,“ povedal.
Vysvetlili vám, prečo to muselo byť 14. septembra? „Nemám k tomu žiadne informácie.“
Zvolenský po otázke, ako vníma výzvu členov evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na hľadanie nových spôsobov spolunažívania s LGBTI+ ľuďmi, spred mikrofónu odišiel.


Vatikánsky funkcionár Parolin je na Slovensku až do soboty 16. septembra, v piatok 15. septembra sa podľa Konferencie biskupov Slovenska zúčastní Národnej púte k Sedembolestnej Panne Márii v Šaštíne, predpoludním tam bude celebrovať svätú omšu v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie. Do Šaštína ide aj Boris Kollár.
Zvolenského ešte v júni otvoreným listom vyzval kandidát SaS na poslanca a bývalý predseda KDH Alojz Hlina, aby súsošie sv. Cyrila, Metoda a Gorazda na Bratislavskom hrade slávnostne odhaľovali bez účasti Kollára a už 5. júla, keď sa slávi príchod sv. Cyrila a Metoda, nie v septembri tesne pred voľbami.
Bratislavský arcibiskup vtedy odkázal, že účasť predsedu parlamentu Kollára nepovažuje za problém.
V oficiálnom programe sa pôvodne počítalo, že na štvrtkovej akcii okrem Parolina vystúpi s prejavom predseda Matice slovenskej Marián Gešper. Napokon ho zrušili, nie je jasné prečo. S Gešperom sa skontaktovať nepodarilo, telefón nedvíhal.
K súsošiu sa na slávnosť prišli ako verejnosť pozrieť viaceré známe mená, medzi nimi bývalý politik HZDS Ján Cuper či Eduard Chmelár.
„Veľká vďaka predsedovi Národnej rady“
Keď mal Boris Kollár krátke rokovanie na Hrade s Parolinom a jeho delegáciou, bola pri tom aj poslankyňa Anna Záborská, ktorá kandiduje za koalíciu OĽaNO, KÚ, Za ľudí, poslanci Sme rodina Martin Borguľa, Milan Krajniak a Marián Kéry zo Smeru.
Vatikánsky predstaviteľ Parolin v krátkom príhovore v Zimnej jazdiarni rozprával, že sochy v areáli Hradu „žiaria ako symbol historickej kontinuity a jednoty slovenského národa“.


Kollárovi hostia v hľadisku zatlieskali, keď moderátor slávnosti folklorista Marián Čupka hovoril, ako predsedovi Národnej rady patrí veľká vďaka, že „umožnil, aby toto súsošie mohlo byť umiestnené v areáli Bratislavského hradu. Bez osobného vkladu pána predsedu by sa túto krásnu myšlienku nikdy nepodarilo presadiť“.
Súsošie vierozvestcov inštalovali na Bratislavskom hrade napriek tomu, že odborníci na umenie už pred desiatimi rokmi, keď si ho Matica slovenská a cirkev objednali, hovorili, že ide o gýč – teraz sa na ich názor nik nepýtal.
Umelci zvolali na piatok zhromaždenie
Medzi pozvanými hosťami na ceremoniáli bol aj autor súsošia Anton Gábrik. Na otázku, či mu neprekáža, že o jeho osadení neprebehla odborná diskusia, zareagoval: „Som umelec, nezaujíma ma odborná diskusia. Som tvorca.“
Gábrik bol žiakom Jána Kulicha, autora Svätopluka. Kulich je známy predovšetkým komunistickými monumentmi.
V piatok 15. septembra má byť na Hrade od 17. hodiny zhromaždenie, ktoré má upozorniť na to, že do verejného priestoru by sa nemali takto inštalovať sochy. Akciu organizuje občianske združenie Verejný podstavec, ktoré pozýva na doplnenie ďalších sôch a symbolov do okolia Hradu.
Za združením stojí vedúci Ateliéru vvv (vizuálne-verbálne-verejné) a pedagóg z Katedry intermédií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Martin Piaček. Združenie kedysi takisto upozorňovalo, prečo je nevhodné dať Svätopluka na čestné nádvorie.
„Hradný kopec sa stal miestom politickej svojvôle, zjednodušujúcich pohľadov na históriu a slabého retrográdneho umenia,“ vravel v júni Piaček, keď vyšlo najavo, že tam ešte pribudne súsošie vierozvestcov.


Stranícka akcia Smeru a Sulíkovo rozhodnutie
Keď pred voľbami v roku 2010 Smer zorganizoval pompéznu slávnosť, na ktorej odhalil spomínanú sochu Svätopluka, čelil kritike, že akcia bola straníckou propagandou. Vrcholom programu bolo viazanie Svätoplukových prútov Ficom, predsedom parlamentu Pavlom Paškom zo Smeru a prezidentom Ivanom Gašparovičom.
Teoretici umenia aj historici upozorňovali na jej nedostatky a prepisovanie histórie. Keď po voľbách prišla k moci vláda Ivety Radičovej, Paškov nástupca na čele Národnej rady predseda SaS Richard Sulík zriadil komisiu, aby dielo posúdila.
Hoci komisia odborníkov odporúčala jej premiestnenie, Sulík ju tam ponechal. Z jej podstavca nakoniec iba odstránili nápis, že bol kráľom starých Slovákov, a prekryli gardistický dvojkríž v štíte.
Kontroverzné reakcie vyvolalo aj to, keď neďaleko Bratislavského hradu, pri budove parlamentu, dal v roku 2019 niekdajší predseda SNS a šéf parlamentu Andrej Danko postaviť tridsaťmetrový stožiar na štátnu vlajku. Stál skoro 60-tisíc eur a je o tri metre vyšší než maďarský v Budapešti.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Mária Benedikovičová

























