Prieskum AKO: Republika padá, Smer a PS sú blízko pri sebe (+grafy a podrobné dáta)

Pokiaľ by sa parlamentné voľby konali teraz, vyhral by Smer s 19,4 percenta, tesne za ním by skončilo Progresívne Slovensko s 18,2 percenta. Hlas má 15,1 percenta, nasleduje SaS (7,4 percenta). Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV JOJ Na hrane. Nad hranicou zvoliteľnosti sa v tomto prieskume drží päť strán – koalícia okolo OĽaNO, SaS, KDH, Sme rodina a aj Republika.

Zrejme najväčším prekvapením prieskumu je zosun Republiky na 5,2 percenta.

Koalícia OĽaNO-   KÚ – Za ľudí by získala presne sedem percent, ktoré sú pre koalíciu potrebné na vstup do Národnej rady – to znamená, že koalícia Igora Matoviča v čase prieskumu nemala parlament istý. Zber odpovedí sa však uskutočnil ešte pred tým, ako narušil tlačovú besedu Smeru a následne ho napadli Robert Kaliňák a ďalší politici Smeru.

So šiestimi percentami nasledujú SNS aj KDH. Do parlamentu by sa len tesne dostalo Sme rodina (5,3 percenta).

Demokrati (3,5), Aliancia (2,9), ani Modrí (1,4 percenta) by sa do parlamentu nedostali.

Do volieb zostávajú len dva týždne, agentúra AKO ešte spraví jeden prieskum koncom septembra, keď už bude len krátko pred voľbami. Na rozdiel od kampane v roku 2020 môžu prieskumné agentúry robiť prieskumy až do začiatku volebného moratória, ktoré bude platiť celý štvrtok a piatok pred sobotnými voľbami 30. septembra. Vo februári 2020 vyšli posledné prieskumy dva týždne pred parlamentnými voľbami.

Rozdiel medzi prvým a druhým sa zmenšuje

Z výsledkov agentúry AKO vyplýva, že Smer a Progresívne Slovensko stále mierne stúpajú a rozdiel medzi nimi sa zmenšuje.

Hlas, ktorý zažíval doteraz rok neustáleho poklesu, svoj pád zastavil. SaS sa zase pomaly vzďaľuje od nebezpečnej päťpercentnej hranice zvoliteľnosti.

SNS sa neoslabuje ani pri silnejúcom Smere, čo, naopak, Republiku dostáva do veľkých problémov. Prieskum takisto zachytáva, že súkromné aféry Borisa Kollára dostali Sme rodina na hranicu zvoliteľnosti.

„Myslím si, že voliči Republiky ‚tečú‘ do Smeru a do SNS. V prípade SNS je prienik v tom, že sú na ich kandidátke tarabovci, ktorí boli predtým na kandidátke ĽSNS, rovnako ako partia politikov v Republike,“ interpretuje voličské pohyby riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.

Pre budúcnosť Republiky je podľa neho teraz podstatné, ako si dokážu obhájiť svoju autentickosť, keďže dnes vyhlasujú, že sú antifašisti, a pripúšťajú aj svoje hriechy z mladosti, teda napríklad to, že Milan Uhrík kandidoval za SDKÚ a Miroslav Suja za Most-Híd a Zelených.

Čo vidí riaditeľ AKO za vzostupnou tendenciou SaS? Tvrdí, že už sa mohol prejaviť začiatok záchranárskeho efektu, teda že časť voličov dá hlas strane najmä preto, aby sa dostala do parlamentu. „Minule na to doplatilo PS, lebo voliči zachraňovali SaS a Za ľudí. Teraz možno zachraňujú iba SaS, robia to však s pokojnejším svedomím, pretože vedia, že PS je v bezpečí.“ SaS sa podľa neho navyše začína voči PS jemne vyhraňovať a dodáva, že rast PS sa momentálne spomaľuje.

Václav Hřích predpokladá, že pokles Sme rodina súvisí s Kollárovými kauzami, ktoré teraz zaberajú väčšinu ich mediálnej prezentácie, a tak má strana menej priestoru prezentovať svoje predvolebné prorodinné sľuby.

„Pre všetkých, ktorí sú blízko hranice zvoliteľnosti, je rizikom vyššia účasť. Myslím si však, že už k veľkej mobilizácii nepríde – na to je už neskoro,“ hovorí riaditeľ AKO. V posledných voľbách bola účasť 65,8 percenta a Smer prvýkrát od roku 2006 nezískal najviac hlasov, v roku 2016 bola volebná účasť len 59,82 percenta.

Hřích pripomína, že nie je jasné, ako ovplyvnilo preferencie KDH vyjadrenie jeho predsedu Milana Majerského v diskusnej televíznej relácii, že LGBTI+ je „pliaga“. Agentúra tento prieskum rozbehla deň po tomto výroku, kauza však trvala viacero dní a nemusela názor voličov na KDH ovplyvniť okamžite. To, či je takéto vyjadrenie z hľadiska preferencií pre kresťanských demokratov plusom alebo mínusom, tak nie je zrejmé.

Agentúra zbierala dáta medzi 5. a 11. septembrom. Zachytila tak aj poslednú fázu aféry Borisa Kollára a jeho mileniek. Bitka medzi Igorom Matovičom a Robertom Kaliňákom s ďalšími členmi Smeru sa udiala po skončení zberu.

O výsledkoch prieskumu AKO je dobré vedieť, že táto agentúra má oproti sondážam Focusu a Ipsosu mierne nižšie preferencie v prípade strán Sme rodina a Republika a, naopak, vyššie pri Slobode a solidarite.

Koalície by sa skladali ťažko

Po prepočítaní percent na mandáty vychádza, že Smer (32 kresiel), Hlas (25) a SNS (10) by spolu mali 67 poslancov a vládu by nezložili. Keby do koalície pribrali Sme rodina (9 mandátov), mali by 76 hlasov, čo je najtesnejšia možná väčšina. Boris Kollár však aj v posledných dňoch opakoval, že ich strana do koalície s Robertom Ficom nepôjde. Navyše vládnuť s najtesnejšou väčšinou je rizikové. Málo pravdepodobná je aj koalícia Hlasu s extrémistickou Republikou, keďže ju strana Petra Pellegriniho opakovane vylúčila.

Matematicky je možná koalícia Smeru s Hlasom, KDH (10 mandátov) a Sme rodina, ktorá by podľa informácií Denníka N vyhovovala veľkej časti vedenia Hlasu. Aj v tomto prípade by išlo len o 76 mandátov a aj kresťanskí demokrati oficiálne odmietajú spoluprácu so Smerom. Zostava Smer, Hlas, SNS, KDH by mala dohromady 77 poslancov, ak by pribrali aj Sme rodina, mali by už v Národnej rade 86 mandátov.

Krehká koalícia s PS (31 poslancov) by vznikla s účasťou Hlasu, SaS (12 mandátov), KDH (dohromady by mali 78 mandátov) a so Sme rodina by už v päťkoalícii mali 87 poslancov. Podstatný by bol najmä názor Hlasu a v tom momentálne prevláda názor, že najvhodnejším koaličným partnerom je Smer.

Všetky tieto prepočty a úvahy treba vnímať ako teoretické. V zóne ohrozenia je stále päť či šesť strán, a hoci sa v tomto prieskume všetky cez hranicu zvoliteľnosti dostali, viaceré len veľmi tesne.

PS chce voliť tretina voličov do 33 rokov

Podrobné výsledky prieskumu AKO ukazujú, aké je zloženie elektorátov strán. Kým v Hlase, v SNS a v Sme rodina prevažujú ženy, Republika a Smer sú skôr mužské strany, pričom tento pomer je vyšší u extrémistov okolo Milana Uhríka. Pri ostatných stranách je pomer žien a mužov v podstate vyrovnaný.

Výrazné rozdiely sú vo vekovom zložení jednotlivých strán. PS by volilo až 32 percent ľudí vo veku 18 – 33 rokov a 21 percent voličov z kategórie 34 – 49 rokov. Spomedzi starších voličov je to len osem percent.

Aj SaS boduje hlavne medzi mladšími – voliť ju chce až 11 percent voličov v kategórii 18 – 33 rokov. V tejto kategórii sa nedarí SNS, ktorá má najväčšiu podporu u 50- až 65-ročných. Nadpriemerne sa v kategórii najmladších voličov darí aj OĽaNO.

Voliči Smeru sú výrazne najstarší – hlas mu chce dať štvrtina ľudí medzi 50 a 65 rokmi a takmer 30 percent starších než 65 rokov. Aj Hlasu sa darí najmä medzi staršími voličmi, nie však tak výrazne ako Smeru.

V Bratislave je PS jasný líder

Najvýraznejšie regionálnou stranou je PS, ktoré by v Bratislavskom kraji dostalo až 33 percent hlasov a nasledovala by ho SaS s 13 percentami. V hlavnom meste a okolí by Smer dostal len 12 percent hlasov, OĽaNO až 11 percent. Hlas by tu získal len šesť percent a Republika len dve percentá.

Progresívnemu Slovensku sa darí aj v Košickom kraji, kde by vyhralo s 22 percentami pred Hlasom (17) a Smerom (14 percent) a v Žilinskom kraji (19 percent), naopak v Trenčianskom kraji by získalo len sedem percent.

Smeru sa darí najlepšie v Trenčianskom (28 percent) a Nitrianskom kraji (25 percent). Hlas by nevyhral v žiadnom z ôsmich krajov, dokonca ani v Banskobystrickom, kde má dobré zázemie.

V Prešovskom kraji by vyhral Smer pred Hlasom a obaja v ňom majú nadpriemerné čísla (20 a 18 percent), v kraji je silné KDH, ktoré by tam volilo 11 percent ľudí. V Trnavskom kraji by zvíťazil Smer s 19 percentami pred PS (so 16) a Hlasom s 13 percentami. Silná je tam však Aliancia (11 percent).