Denník N
Tomáš Gális
Správy vybral a komentoval Tomáš Gális
1. Slovenské psycho
Dúfajme, že stredajšia verbálna a následne fyzická potýčka medzi Igorom Matovičom a Robertom Kaliňákom zostane ojedinelým incidentom podobne, ako keď v predvolebnej kampani v roku 2020 v Trnave napadli prívrženci kotlebovcov protestujúcich z koalície PS/Spolu. Ak by išlo o úvod k ďalším pouličným konfrontáciám politikov či ich priaznivcov, bolo by to ozaj to posledné, čo Slovensko pred voľbami potrebuje.
Lenže aj keby išlo naozaj o iba zriedkavú šarvátku, vôbec nejde o izolovaný jav. Časť hlavných postáv slovenskej politiky už dávno rezignovala na úplné základy slušného správania i pravdu, nehovoriac o miernosti. Matovičove výroky na adresu Richarda Sulíka, minuloročný nechutný prvomájový míting Smeru v Nitre, hanebné osočovanie lekárov či novinárov končiace demonštráciami pred ich bydliskami či dokonca vyhrážkami smrťou – to všetko posúva hranice prijateľného.
Po 25 rokoch. Preto až tak neprekvapí, že ešte niekoľko dní pred konfliktom expremiéra a exministra vnútra vydala vyhlásenie k voľbám aj Slovenská psychiatrická spoločnosť. Jej výbor a dozorná rada konštatujú, že spochybňovanie demokratického režimu, legitimity prezidentky a štátnych inštitúcií, rozdeľovanie spoločnosti či volanie po poriadku a tvrdej ruke „svedčí o tom, že sa opäť nachádzame na križovatke dejín, keď je ohrozená sloboda, samotné srdce demokracie“. Psychiatri apelujú, aby sme sa snažili kriticky vyhodnocovať lživé vyhlásenia, aby sme skúmali výroky politikov v širšom kontexte ich osobnosti a predchádzajúceho pôsobenia, aby sme si zachovali schopnosť odolať podnecovaniu k afektom a k agresii.
Ako vo svojom texte pripomína Vladimír Šnídl, výzva psychiatrov je mimoriadnou udalosťou, keďže naposledy sa podobným spôsobom vyjadrili pred voľbami v roku 1998. Účastníci III. slovenského psychiatrického zjazdu vyzvali vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara, aby sa vo vlastnom záujme i v záujme krajiny stiahol z politiky, pretože u svojich prívržencov živí predstavu, že akási „zlá časť Slovenska“ je jeho nepriateľom, ktorého treba zastrašiť a umlčať.
Prihlásia sa sami. Prípadná pochybnosť, či sa majú psychiatri vyjadrovať k politike, je irelevantná. Majú na to právo tak ako ktokoľvek iný. Vlastne, pokiaľ vo svojom vyhlásení nedávajú volebné odporúčania či nebodaj nediagnostikujú jednotlivých politikov, ale vo výnimočnej situácii upozornili na vplyv ich činov a vyjadrení na celú spoločnosť, majú voči nej hádam až povinnosť tak spraviť.
V tomto ohľade je podobnosť oboch vyhlásení jasná: spoločenskú atmosféru dnes ovplyvňujú niektorí politici tak negatívne ako v čase vrcholného mečiarizmu. A zjavný je aj rozdiel: kým v roku 1998 psychiatri pomenovali hlavného vinníka, dnes ich možno identifikovať len podľa náznakov v texte.
My si môžeme dovoliť napísať, že niektorí sa k tomu smelo hlásia aj sami. Naposledy to urobili v stredu pri potýčke pred úradom vlády.
2. Dúfajme s Kiskom
Okrem psychiatrov sa k voľbám nečakane vyjadril aj bývalý prezident Andrej Kiska. Zo žartu by sa dalo napísať, že kým doteraz ho progresivisti nemali radi za to, že s nimi v roku 2020 nešiel do koalície a pripravil ich o parlament, po dnešku ho nebudú mať radi z iného dôvodu. Ale teraz už vážne.
„Priatelia, viem, že by nás všetkých nesmierne potešilo, keby PS porazilo Smer. Bola by to paráda! Ale ak sa všetci my, ktorí zvažujeme Demokratov, SaS či KDH, necháme zvábiť vôňou porážky Smeru a víťazstva PS, tak sa nám veľmi ľahko môže stať, že to bude Pyrrhovo víťazstvo,“ napísal exprezident. „PS vysaje voličov menších demokratických strán a tie sa do parlamentu nedostanú. A Smer so svojimi priateľmi bez problémov získa nielen nadvládu v parlamente, ale veľmi ľahko aj ústavnú väčšinu. A to by bola pre našu krajinu skutočná tragédia.“
Smer je bližšie. Nie je to zbytočné strašenie. Žiaľ, ešte nemáme novšie čísla, a tak si musíme vystačiť s tými augustovými. A tie hovoria jasnou rečou.
PS sa v prieskumoch dôveryhodných agentúr pomaly doťahuje na Smer, zrejme aj preto, lebo dosiaľ urobilo málo chýb a ako najsilnejšia strana z demokratického tábora priťahuje ďalších a ďalších voličov, pričom šanca, že nakoniec porazí stranu Roberta Fica, síce nie je veľká, ale stále žije. Ako symbol by to bolo dobré, lenže problém je, že tu nemáme väčšinový volebný systém s dvomi dominantnými stranami, ale pomerný systém, ktorý dominancii nepraje (úspech Smeru v roku 2012 bola jediná výnimka) a núti víťazné strany vytvárať koalície.
Ak vychádzame z posledných dát Focusu, koalícia by sa ľahšie zostavovala Smeru. S Hlasom, SNS a Sme rodina by mala väčšinu 84 poslancov. Teoreticky by šlo zostaviť aj koalíciu PS, Hlas, KDH a SaS, ktorú by podporovalo 77 poslancov. So Sme rodina dokonca o desať viac.
A môže byť horšie. Lenže túto myšlienkovú konštrukciu celé mesiace ohrozuje niekoľko nepredvídateľných faktorov, ku ktorým v poslednom čase pribudli dva ďalšie. K novším patrí ostrá zmena rétoriky Hlasu vo vzťahu k PS i výrok Borisa Kollára, že keby mal byť premiérom Michal Šimečka „a nás by potrebovali do vlády, asi by som tam nešiel“.
Ku chronickým faktorom patrí voličská podpora ostatných strán, ktoré by s PS aspoň teoreticky mohli vstúpiť do koalície. Preferencie SaS, KDH ani OĽaNO (ktoré by chcel do vlády len samovrah) sa za posledného pol roka nijako výrazne nezmenili a stále sa pohybujú tesne nad či dokonca pod päť-, respektíve sedempercentnou hranicou. A to nehovoríme o Demokratoch, ktorí na seba dlhodobo viažu tri percentá.
Zostáva dúfať spolu s exprezidentom, že okrem voličov nabudených predstavou porážky Smeru či aspoň jasného druhého miesta sa nájde aj dosť takých, v ktorých prevládne tendencia hádzať koleso topiacim sa. Keď nie, tak už tak malá šanca poraziť Smer pri zostavovaní vlády, čo je to najdôležitejšie, na čom v týchto voľbách záleží, klesne na nulu.
3. Stačí málo a zmení sa veľa
Samozrejme, čo urobí Smer po voľbách, na sto percent nevieme. Ak by sme mali veriť napríklad vyjadreniam Roberta Fica v dnešnom rozhovore pre Postoj, expremiér nemá v pláne vyviesť krajinu z Európskej únie, no hovorí o nej ako o vojnovej mašinérii a jednoznačne opakuje, že s vojenskou pomocou Ukrajine treba skoncovať. Vraj nechce rušiť špeciálnu prokuratúru ani súd, ale prízvukuje, že na čele treba okamžitý personálny zásah.
O jeho ďalších možnostiach píše vo svojom článku Mária Benedikovičová. Ak by sa predsa len odhodlal obe pezinské inštitúcie zrušiť, ako o tom na poľovníckej chate hovoril Robert Kaliňák, stačila by mu na to väčšina 76 hlasov. Daniela Lipšica však môže prípadná koalícia na čele so Smerom odstaviť aj inak a jeho podriadených začleniť pod generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Jednou z možností, ako ich zastrašovať, by mohli byť disciplinárky proti konkrétnym prokurátorom a sudcom.
Jeden z prvých Ficových povolebných krokov by mohla byť aj výmena policajného prezidenta, čo by však podľa vlastných slov po nástupe Smeru urobil Štefan Hamran aj sám. Jeho nástupca by potom mohol rozhodovať o tom, že exponované prípady skončia u vyšetrovateľov, ktorí ich zastavia.
Očakávať sa dá aj to, že Smer (treba povedať, že tak ako predchádzajúca garnitúra) zachová či dokonca posilní paragraf 363 Trestného poriadku, ktorý využíva generálna prokuratúra v prospech aktérov politicky citlivých káuz.
Nová koalícia pod vedením Smeru by sa mohla napríklad pokúsiť aj o ovládnutie súdnej rady, kam svojich ľudí nominuje parlament i vláda. Ako píše kolegyňa, „potom by mohli nasledovať snahy dosiahnuť cez súdnu radu, aby nevyhovujúci sudcovia prišli o talár”.
Jednou vetou:
4. Poslanci košického mestského zastupiteľstva odvolali z funkcie člena legislatívno-právnej komisie Richarda Glücka, ktorý sa zapojil do fyzického konfliktu Igora Matoviča s Robertom Kaliňákom.
5. Andrej Babiš definitívne prehral spor s Ústavom pamäti národa, keď neuspel s dovolaním na Najvyššom súde, český expremiér ďalej skúša spochybniť záznamy, že bol agentom s krycím menom Bureš, a v Štrasburgu sa sťažuje na prieťahy.
6. Bývalý minister školstva Ján Horecký hovorí, že máme mnoho ukrajinských detí, ktoré nechodia do školy, podľa Tiny Gažovičovej, expertky PS na vzdelávanie, štát a ministerstvo školstva sa pripravujú na to, aby pre ukrajinské deti platila od septembra 2024 povinná školská dochádzka.
7. Na Slovensku aj v zahraničí opäť stúpa počet prípadov covidu, je pred nami ďalšia vlna, keďže nový subvariant variantu omikron je zasa o niečo infekčnejší a dokáže infikovať aj ľudí, ktorí prekonali predošlé subvarianty, Nové vakcíny by na Slovensko mali prísť na budúci týždeň.
8. Zakladateľ televízie Markíza Pavol Rusko je nevinný vo veci prípravy vraždy bývalej obchodnej partnerky Sylvie Klaus Volzovej, rozhodol o tom Mestský súd Bratislava I, Rusko však ostáva vo väzení, odpykáva si 19-ročný trest za falšovanie televíznych zmeniek.
9. Polícia zadržala podozrivého v prípade 22-ročnej študentky, ktorá bola nezvestná a ktorú v pondelok ráno našli pri nemocnici na Antolskej v Bratislave.
10. Slovensko vyhostilo pracovníka ruského veľvyslanectva v Bratislave, dôvodom sú jeho aktivity, ktoré boli v príkrom rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí.
Zaujímavé články:
Len si predstavte, že to zostavia PS so Sme rodina, KDH či SaS, koľko by mi trvalo piť kolu a zajedať buráky, pol roka alebo rok? Pre mňa je kľúčové, že naša strana žije, štruktúry fungujú. Som úplne v pohode, veľmi dobre spávam, lebo viem, že to nebude zahanbujúci výsledok bez ohľadu na to, či skončíme vo vláde.
Robert Fico o skladaní vlády v rozhovore, ktorý s ním viedli Martin Hanus a Jozef Majchrák (postoj.sk)
Pohľad na podrobné grafy od roku 1998 pritom ukazuje, že prieskumy straníckych preferencií v skutočnosti pomerne presne opisujú vývoj predvolebných nálad – a neraz sa z nich dalo vyčítať, ako strany napokon dopadnú. Takmer v každých voľbách došlo aj k prekvapeniam. A takmer vždy mali svoje vysvetlenie.
Daniel Kerekes a Dušan Mikušovič o prieskumoch preferencií (dennikn.sk)
Citát:
MZV Taiwanu na margo Muskovho vyjadrenia, že Taiwan je neoddeliteľnou súčasťou Číny tak, ako je Havaj súčasťou USA
FB status: 
Iný pohľad na problém s lekármi
Vzhľadom na súčasnú intenzívnu debatu sme so Zuzkou Múčka dali dokopy pár poznámok o tom, ktoré sú podľa nás dôležité v debate o situácii s lekármi.
Keď sme pre pol rokom zhŕňali všakovaké dáta vývoji počtu lekárov a sestier a následnú projekciu pre našu toľko diskutovanú analýzu https://www.rrz.sk/aky-velky-bude-problem-s-lekarmi-a…/, netušil som, že to pre mňa bude znamenať paradigmatickú zmenu na personálne problémy v zdravotníctve.
K našej analýze pripravujeme update (neviem ešte odhadnúť kedy, kapacitne sme trochu natenko), ale zatiaľ aspoň táto poznámka vyprovokovaná aj rozhovorom od Ján Krempasky (veľká vďaka https://domov.sme.sk/…/spevakova-tatiana-pediatricka…).
Pod dojmom všelijakých štrajkov, vyhrážok, výpovedí, hodinovom čakaní u lekára, ktorý bol zaneprázdnený vypisovaním nezmyselných potvrdení a pod. máme pocit, že je to takto: lekárov je málo, utekajú preč, nemáme kapacity na výchovu ďalších, kolabuje to. Vláda, rýchlo nájdi niekde peniaze a pošli to lekárom na účet, nech je na chvíľu pokoj.
V skutočnosti nám to ale vychádza tak, že:
Lekárov nemáme menej, ako inde v EÚ a ďalej ich pomerne viditeľne pribúda a bude pribúdať
Vzdelávacie kapacity lekárskych fakúlt umožňujú vzdelávať oveľa viac medikov (v stovkách), ako vzdelávajú dnes, pretože tento šk.rok už v podstate polovicu prijímaných študentov tvoria zahraniční samoplatcovia, v priemere oveľa nižšej kvality (posťahoval som si výsledky príjmačiek, snáď bude post, ale je to šialené, ako nízke kritéria sú pre zahraničných samoplatcov). Nezdá sa, že by problémom bol štát, problémom je záujem fakúlt a ich predstaviteľov brať peniaze za vzdelávanie bohatých samoplatcov bez akejkoľvek vonkajšej kontroly (podrobnejšie v našom rozhovore tu https://e.dennikn.sk/…/skutocnym-problemom-je…/ a v Zuzkinom rozhovore tu https://www.postoj.sk/…/zuzana-mucka-nase-lekarske…)
Nie, slovenskí lekári už neodchádzajú do zahraničia (dáta v našom blogu) a nie, na väčšinu z nich nečakajú s otvorenou náručou ani v Nemecku, ani inde. Kritériá na ich prijatie do Nemecka sú vysoké, a v poslednom čase sa zvýšili (napr. jazykové požiadavky – len zlomok lekárov pod 40 rokov sa dohovorí v nemčine, v ich ročníkoch už maturovalo z nemčiny len malé percento, pričom kritériá sú nastavené až na úroveň C1). Ani Česko nebolo krajinou zasľúbenou ani v čase pred skokovým zvýšením platov v zime 2022 – už vtedy po zohľadnení v rozdieloch životných nákladov išlo v čistom príjme o rozdiel len v stovkách eur. Dnes voči hrozbe odchodu lekárov do Česka lekárov nezmyselne preplácame. Naopak, mladí absolventi fakúlt v Česku hľadajú uplatnenie na Slovensku. Ale nie je o nich veľký záujem, anekdoty hovoria, že väčšinou nepochodia.
Ambulancie – široká téma, ale aspoň takto: Mať súkromnú ambulanciu všeobecného lekára založenú pred 10-30 rokmi je dnes super biznis a bariéry vstupu na trh sú pomerne veľké. Prestarnutí pediatri a všeobecní sa ambulancií väčšinou odmietajú vzdať, preto sú pediatri prestarnutí. A robiť už toľko nechcú. Prestarnutí sú nie preto, že nie je dopyt byť pediatrom v ambulancii. Starší všeob. lekári chcú aj na dôchodku mať takú poloprax. Niečo odrobiť, ale mať už aj svoj pokoj, ale aj pokračujúci príjem. Nehovorím, že zajtra vieme nahradiť 500 pediatrov. Ale že sme vybudovali systém, do ktorého mladí pediatri ťažko vstupujú, lebo od nich chceme, aby si vybudovali biznis s tým, že do pár mesiacov budú mať aspoň 1500 klientov, ináč im to nevyjde. Áno, musíme sa rozlúčiť s predstavou, že lekár má byť v každej dedine (mapa dostupnosti je veľkorysejšia, ako napr. v ČR), hoci na naplnenie spádovej oblasti potrebuje mať pacientov aspoň z troch dedín.
Výsledkom sú polofunkčné ambulancie, odmietanie služieb a kartelizovaný trh, kde nik nevynucuje jeho funkčnosť. Podobné sa týka aj nemocničných lekárov.
Vysoký a rastúci vek lekárov je všeobecným trendom a Slovensko nemá zvlášť prestarnutých lekárov. Navyše, počet mladých sa za posledné roky mierne zvýšil (Zdravotnícka Ročenku NCZI z roku 2021). Vysoký podiel starších lekárov odzrkadľuje do veľkej miery aj celkový trend (oecd https://www.oecd-ilibrary.org/sites/aa9168f1-en/index.html?itemId=/content/component/aa9168f1-en), kde je pre lekárov pomerne jednoduché udržať si istú prax aj po dôchodkovom veku. Nielen preto, že to chcú pacienti, ale aj preto, že to chcú lekári. Je to pre nich veľmi nenáročný, dobre platený a statusový spôsob fungovania na dôchodku.
Zvyšovať peniaze pre lekárov v nemocniciach na základe vydierania a deklarovaných výpovedí 10 % z počtu lekárov bola jedna z najväčších chýb. Časť z nich by aj tak neodišla, časť aj tak odíde v najbližších rokoch. Najbližších osem rokov nás len tento príplatok, pričom lekári majú už bez neho zabezpečený platový automat, vyjde na miliardu eur. Vyhodené peniaze, za ktoré neuvidíme nič. Za tie peniaze sa v personálnej politike medzi lekármi dali robiť iné divy. Zvlášť pokiaľ ide o zvyšovanie kapacít pre mladých lekárov.
Samostatná kapitola sú tzv. odborné spoločnosti, kde si viac či menej otvorene prísne kontrolujú, akú konkurenciu si nechajú vyrásť. Napr. keď chcete byť napr. neurochirurgom, môžete byť aj najlepší na svete, ale ak vás zabehaní neurochirugovia nechcú vpustiť do systému, máte smolu.
Áno, aj lekári majú milión problémov, ktoré im sťažujú fungovanie. Ale moje presvedčenie je, že pokiaľ ide o zabezpečenie lekárov v zdravotníctve, nepotrebujeme tam plošne dávať viac peňazí, maximálne na niektoré podcenené špecializácie a regióny.
No najmä potrebujeme štát, ktorý si za peniaze, ktoré leje do lekárov, dokáže postrážiť, aby ním nemávali ako handrou.
A začnime už riešiť sestry, lebo to je stokrát väčší problém.
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Bývalý český prezident Václav Klaus vyjadril pred nadchádzajúcimi voľbami podporu Robertovi Ficovi.
Aj keď je jeden trhový neoliberál a druhý sebadeklarovaný sociálny demokrat, zhodnú sa v mnohom. Fico by napríklad určite podpísal slávny Klausov výrok, že nepozná spôsob, ako rozlíšiť špinavé peniaze od čistých.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
