Nesmieme to teraz vzdať
Neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, že Kremeľ by sa v skutočnosti cítil nejakou dohodou obmedzovaný. Po svojej poslednej invázii ani nezačal dodržiavať podmienky a opätovnou inváziou porušil všetky svoje dohody s Ukrajinou.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autor je americký historik
Pozdravujem z Kyjiva. Posledných niekoľko dní som strávil na Ukrajine, konkrétne v hlavnom meste a v južných oblastiach, ako Odesa, Mykolajiv a Cherson, kde som sa snažil pochopiť stav vojny. O tejto skúsenosti napíšem neskôr, ale myslím si, že teraz je vhodný čas podeliť sa o môj základný pocit.
Ak budeme trpezliví
Sme v rozhodujúcom momente, čiastočne pre to, čo sa deje, čiastočne pre naše vlastné vnímanie času. Jeden a pol roka, ktoré prešlo od začiatku vojny, je nepríjemne dlhé obdobie. Možno sme si mysleli, že konflikt sa dá rýchlo ukončiť tou či onou ofenzívou alebo zbraňou. Vidíme však, že vojna sa tak rýchlo neskončí, preto sa uchyľujeme k myšlienke, že ide o „patovú situáciu“, teda situáciu, ktorá potrvá večne. To je nepravda a slúži ako výhovorka, aby človek nezistil, čo sa naozaj deje. Toto je vojna, ktorú môžu Ukrajinci vyhrať, ale iba ak budeme dostatočne trpezliví, aby sme zbadali fakty a príležitosti.
Územné zisky počas tejto invázie Rusko dosiahlo takmer výlučne v niekoľkých prvých týždňoch vo februári a v marci 2022. Tieto zisky boli do značnej miery možné vďaka skutočnosti, že Rusko pri svojej predchádzajúcej invázii na Ukrajinu v roku 2014 obsadilo Krymský polostrov. V priebehu minulého roku Ukrajina vyhrala bitky o Kyjiv, Charkiv a Cherson a vzala si späť asi polovicu územia, ktoré Rusko pôvodne obsadilo.
V prvej polovici roku 2023 Rusko podniklo ofenzívu, v rámci ktorej nezískalo takmer nič okrem mesta Bachmut. V druhej polovici tohto roka Ukrajina podnikla protiofenzívu, pri ktorej zabrala oveľa viac územia ako Rusi počas svojej ofenzívy, ale ktorá zatiaľ nezmenila celkovú strategickú pozíciu. V Rusku sa o vojenský prevrat pokúsil Jevgenij Prigožin, vodca žoldnierskej skupiny, ktorá obsadila Bachmut. Neskôr s Putinom uzavreli dohodu, po ktorej ho Putin zabil. V súvislosti s tým bol Sergej Surovikin, pravdepodobne najschopnejší ruský generál, zbavený velenia. Rusko teraz nemá žiadny zmysluplný útočný potenciál. Jeho stratégiou je pokračovať v terore proti civilistom, kým to Ukrajinci nevzdajú. Súdiac podľa mojich skúseností, to však nie je udržateľný prístup. Na druhej strane Rusko malo čas na budovanie rozsiahlych opevnení na východe a juhu a prípravu na ukrajinskú ofenzívu, čo ju veľmi sťažuje.
Ukrajina sa chcela posunúť vpred už minulý rok – ešte pred vybudovaním ruského opevnenia. Chýbali jej však potrebné zbrane a Elon Musk sa rozhodol odrezať Ukrajinu od komunikácie. Tento krok vojnu pravdepodobne predĺžil. Keďže Muskovo rozhodnutie bolo založené na jeho internalizácii ruskej propagandy o jadrovej vojne a sprevádzalo ho opakovanie tejto propagandy, urobil jadrovú vojnu pravdepodobnejšou. Ak mocní muži opakujú, že na víťazstvo v konvenčných vojnách stačí strašiť jadrovou vojnou, potom budeme mať viac krajín s jadrovými zbraňami a viac konvenčných vojen, ktoré môžu prerásť do jadrových. Našťastie pre nás všetkých, Ukrajina ruskému šíreniu strachu odoláva.
