Muž, ktorý sa nezmestil do Merkelovej topánok. Kancelár Olaf Scholz ako líder nepresvedčil (profil týždňa)
Merkelovej nástupcovi neverili mnohí. Scholz, prezývaný robot, zatiaľ neuspel. Aj napriek tomu, že do dejín vstúpi ako politik, za ktorého už Rusko prestalo byť partnerom Nemecka.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]
Vo východnom bloku vtedy stále zúril socializmus, ale mladým západonemeckým socialistom to nebránilo v tom, aby stovky kilometrov od berlínskeho múru blúznili o výhodách marxizmu.
Bola polovica 80. rokov, pád železnej opony bol ešte v nedohľadne a ľavica v Nemecku bola rozdelená na dve krídla – umiernené a radikálne. K tomu druhému patril aj jeden ambiciózny mladík s hustými kučerami, istý Olaf Scholz.
Ako podpredseda univerzitného spolku Jusos mal na starosti obhajobu marxizmu so všetkým, čo k tomu patrilo: kritizoval korporáty a kapitalizmus a vo svojich článkoch či prejavoch hovoril o „agresívnom a imperialistickom NATO“.
Odvtedy sa mnohé zmenilo, a to tak v Európe, ako aj v živote samotného Scholza. Komunizmus v Európe definitívne padol a spolu s ním stíchli aj západoeurópski marxisti. A Scholz neskôr priznal, že v mladosti urobil „takmer všetky chyby, aké sa dali spraviť“.
Od roku 2021 je nemeckým kancelárom a skôr ako radikálneho ľavičiara z mladosti pripomína svoju predchodkyňu na čele vlády Angelu Merkelovú, ktorá Nemecku vládla rekordných 16 rokov a ktorú takisto ako Scholza považujú za političku úplného stredu.
Zdá sa však, že mu to príliš nevychádza. Podobne ako aj iné európske vlády, aj tá nemecká za krátky čas zdedila hneď niekoľko kríz naraz – najskôr covid, potom vojnu na Ukrajine a neskôr spolu s ňou aj vysokú infláciu. Výsledok je podobný ako inde: popularita nemeckého lídra klesá na historické dná a ruka v ruke s tým rastú v prieskumoch extrémisti.
Scholzomat s charizmou robota
Predstavte si futbalistu, ktorý sa naučí kopať do lopty a dávať góly do brány len tým, že sleduje iných futbalistov. Alebo politika, ktorý má nulovú charizmu, a preto ho prezývajú „automat“.
Také prívlastky dávajú dnes Scholzovi, ktorého socialisti pred dvoma rokmi porazili Merkelovej konzervatívcov z CDU/CSU (hoci už bez Merkelovej) a dnes tvoria vládu so Zelenými a liberálnou protrhovou FDP.
„Je ako futbalista, ktorý študoval videá iného hráča a zmenil svoju hru,“ povedal ešte pred dvoma rokmi pre New York Times Robin Alexander, dlhoročný politický pozorovateľ Merkelovej aj Scholza. „Od temperamentu a politického štýlu až po výraz tváre Scholz teraz napodobňuje Merkelovú. Ak by bol Scholz ženou, nosil by nohavicové kostýmy.“
Podobný názor má dnes aj nemecký profesor Ulrich Schneckener, ktorý pôsobí na Univerzite v Osnabrücku, teda v Scholzovom rodisku.
Medzi Merkelovou a Scholzom takisto nevidí príliš veľa rozdielov.
„Nemyslím si, že by (Merkelová) veľa vecí robila inak ako Scholz. Určite nie vo vzťahu k Rusku,“ povedal Schneckener minulý týždeň v rozhovore pre Denník N. „Obaja sú veľmi racionálni aj opatrní politici a medzi nimi dvoma existuje viac podobností ako rozdielov. Ak by bola v dnešnej situácii Merkelová, aj ona by pochopila, že politiku voči Rusku treba zmeniť.“
Scholza však označujú aj za akéhosi politického chameleóna a pragmatického politika, ktorý sa pohybuje medzi ľavicou a pravicou tak nebadane, že niekedy bolo ťažké zistiť, na ktorej strane stojí.
V kontraste s jeho radikálnymi ľavicovými výrokmi z úvodu, povedal v istom čase aj toto:
