Tomáš Čorej
Experti dlhodobo upozorňovali na hrozbu zastaranej infraštruktúry, ale miestne úrady ich ignorovali. Len minulý rok univerzita zo západu Líbye publikovala štúdiu, v ktorej varovala konkrétne pred záplavami.
Pred týždňom sa ukázalo, že obavy odborníkov boli opodstatnené. Krajinu zasiahla búrka Daniel a spôsobila najväčšiu environmentálnu katastrofu v modernej histórii krajiny. Podľa oficiálnych údajov ju neprežilo najmenej 3-tisíc ľudí a minimálne 10-tisíc je nezvestných.
Hoci záplavy do veľkej miery súvisia s klimatickou krízou, rozsah škôd by vo funkčnej krajine nebol ani zďaleka taký veľký. Aj preto sa uprostred záchranných prác mnohí Líbyjčania aj medzinárodní pozorovatelia pýtajú, kto za túto tragédiu nesie zodpovednosť.
Denník Washington Post ponúka odpoveď: tvrdí, že prakticky všetci.
Akoby ani neboli jedna krajina
Ak chceme pochopiť, prečo je situácia v Líbyi taká vážna, musíme sa vrátiť viac než päť desaťročí do minulosti. Na konci 60. rokov v krajine začal vládnuť socialistický revolucionár Muammar al-Kaddáfí, ktorý okrem znárodnenia ropných rafinérií či zákazu alkoholu pristúpil k výraznej decentralizácii.
Ako píše portál Vox, delegovaním rozličných právomocí chcel predísť štátnemu prevratu. Jeho nezamýšľaným dôsledkom však bolo, že z Líbye urobil mimoriadne nesúrodú krajinu s veľkými rozdielmi medzi regiónmi.
Podľa Voxu sa Kaddáfí orientoval predovšetkým na veľké infraštruktúrne projekty, následne však zanedbával ich údržbu.
Práve za čias jeho diktatúry spoločnosť z Juhoslávie postavila aj dve priehrady na severovýchode krajiny, ktoré sa minulý týždeň pretrhli a výrazne tým znásobili rozsah škôd povodní. Podľa miestnych úradov ich poslednú údržbu robili pred viac než dvadsiatimi rokmi.
V dôsledku zničenia priehrad sa uvoľnilo najmenej tridsať miliónov kubíkov vody. Odborníci pritom na toto riziko upozorňovali už od 90. rokov.
Stav infraštruktúry nebol vyhovujúci už počas Kaddáfího vlády, ale v posledných rokoch sa ešte dramaticky zhoršil. Všetko sa začalo udalosťami z roku 2011, keď počas Arabskej jari demonštranti požadovali, aby diktátor zodpovedný za masívne represie a rozsiahle porušovanie ľudských práv odstúpil.
V krajine vypukla vojna, do ktorej sa mandátom od OSN zapojili aj zahraničné jednotky. Nad Líbyou zaviedli bezletovú zónu a Kaddáfího zvrhli.
Za zmienku stojí, že hoci hlavnými iniciátormi medzinárodnej koalície boli západné krajiny, proti ich rozhodnutiu sa nepostavila Čína ani Rusko. Oba štáty pritom ako stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN mohli ich rezolúciu vetovať.
Turci a Rusi tam testovali žoldnierov, Američania neboli rozhodní
Washington Post argumentuje, že súčasná nestabilita je aj dôsledkom zahraničných intervencií. Keď sa skončila Kaddáfího vláda, v Líbyi vypukol chaos a veľké súperenie viacerých krajín. Americké noviny tvrdia, že prakticky všetkým aktérom záležalo viac na vlastných záujmoch než na líbyjských civilistoch.
V roku 2014 sa Líbya de facto rozdelila na dve časti a vznikli v nej dve vlády, pričom každá o sebe hovorí, že je tá legitímna. Prvá sídli v Tripolise a podporujú ju Turecko, Katar či Taliansko. Zároveň ju uznáva OSN.
Druhá pôsobí na východe Líbye a jej hlavným predstaviteľom je kontroverzný generál Chalífa Haftar, ktorého podporuje najmä Egypt, Rusko a Spojené arabské emiráty, ale do určitej miery aj Francúzsko.
Medzi obomi vládami až do roku 2020 prebiehala totálna vojna, ktorá mala pre civilistov zničujúce dôsledky – hoci ide o krajinu mimoriadne bohatú na ropu, od humanitárnej pomoci v nej je závislých viac než milión ľudí. Zároveň zničila aj tie funkčné časti infraštruktúry, ktoré v krajine ostali.
Washington Post vysvetľuje, že pre Katar a Spojené arabské emiráty išlo predovšetkým o ďalší zástupný konflikt uprostred vyhrotených vzťahov medzi obomi krajinami. Turecko a Rusko využívali Líbyu na testovanie svojich žoldnierskych skupín: v krajine okrem iného ešte tento rok pôsobili aj vagnerovci.
Spojené štáty zase podľa amerických novín vydávali mimoriadne zmätočné signály. Zatiaľ čo administratíva Baracka Obamu sa zasadila za Kaddáfího zvrhnutie, neskorší prezident Donald Trump to označil za chybu a odmietol v krajine prevziať akúkoľvek zodpovednosť.
V špecifickej situácii je pritom súčasný líder Joe Biden, ktorý bol ešte ako Obamov viceprezident proti intervencii z roku 2011.
Čo sa týka Európskej únie, podľa Washington Postu jej záležalo predovšetkým na tom, aby zabránila lodiam s migrantmi opustiť líbyjské stredozemné pobrežie.
Líbya bola v posledných rokoch hlavnou tranzitnou krajinou pre ľudí z chudobou sužovaných krajín Blízkeho východu a Afriky. Napríklad v roku 2021 v krajine zaznamenali vyše 610-tisíc migrantov.
Ako pritom pripomína Time, pašeráci roky profitujú z líbyjskej politickej nestability.
Tragédiu využívajú na posilnenie moci
Líbya sa v rebríčkoch korupcie dlhodobo umiestňuje na spodných priečkach: v tom poslednom skončila na 171. mieste zo 180 krajín.
Minulotýždňové povodne sa pritom udiali v regióne, ktorý je problematický aj na líbyjské pomery. Nachádza sa na severovýchode krajiny a momentálne ho má pod kontrolou vláda generála Haftara. Ten je však podľa niektorých pozorovateľov mimoriadne podozrievavý k miestnym obyvateľom a vládne im tvrdou rokou.
Úrady v meste Derna, ktoré bolo najviac zasiahnuté prírodnou katastrofou, podľa svedkov vôbec nezvládli krízovú situáciu. Haftarova opozícia aj miestni svedkovia tvrdia, že obyvateľov nielenže nevarovali pred rizikami záplav, ale dokonca ich vyzývali, aby nevychádzali z domu.
Časopisu Time miestni povedali, že sirény sa rozozvučali až po pretrhnutí priehrad, pričom miestne úrady nemali žiadny evakuačný plán.
Vláda z východu Líbye sľúbila, že situáciu prešetrí, ale nateraz akékoľvek pochybenie odmieta. Naopak, podľa zdrojov denníka The Guardian sa snaží využiť situáciu vo svoj prospech.
Zatiaľ čo záchranné zložky pátrajú po tisícoch nezvestných, Haftar v piatok prišiel do Derny, aby si tam robil PR. Jeho syn zase v deň nešťastia ohlásil kandidatúru na post líbyjského prezidenta v dlho očakávaných voľbách, ktoré sa mali pôvodne uskutočniť už pred dvomi rokmi.
Zlé odhady prispievajú k chaosu
Politická nejednota v Líbyi priamo ovlyvnila pomoc v okolí Derny: záchranári z okolitých krajín sa do postihnutých oblastí dostali až po 36 hodinách.
Situácia je naďalej mimoriadne vážna, ale z Líbye v posledných dňoch unikali zmätočné informácie o počtoch obetí či nezvestných. Napríklad OSN v nedeľu vyhlásila, že v dôsledku povodní už zahynulo vyše 11-tisíc ľudí, proti čomu sa však rázne ohradil Červený kríž.
Podľa neho ide o výrazne nadhodnotený odhad, ktorý len „prispieva k chaosu a úzkosti rodín nezvestných“. Miestne úrady medzitým hovoria o 3166 potvrdených obetiach, uvádzajú však, že najmenej 10-tisíc ľudí je nezvestných.
Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu doteraz zaznamenali najmenej 40-tisíc vysídlených ľudí, skutočné číslo je však zrejme oveľa vyššie.
Humanitárni pracovníci navyše upozorňujú na sekundárnu krízu spôsobenú chorobami súvisiacimi s nedostatkom vody, jedla či liekov. Na mieste pomáhajú lekári z Ruska, Turecka či zo Saudskej Arábie a Francúzi tam stavajú poľnú nemocnicu.
Aspoň niečo pozitívne
Spúšť v Líbyi spôsobil tropický cyklón známy ako „medikán“, fenomén, ktorého názov vznikol spojením slov „mediteránsky“ a „hurikán“. Pripomína hurikán, ale vyskytuje sa výlučne v Stredozemí.
Hoci pri individuálnych prírodných katastrofách je ťažké nájsť príčinnú súvislosť s globálnym otepľovaním, vplyvom klimatickej krízy sa častejšie vyskytujú silné a intenzívnejšie búrky. Odborníci z OSN aj agentúra AP otvorene píšu, že táto tragédia je jej ďalším viditeľným prejavom.
Ako pripomína časopis Time, Líbya je jediná krajina na svete, ktorá nemá žiadnu stratégiu, ako so zmenou klímy bojovať.
Niektorí sa však v tragédii snažia hľadať aspoň niečo pozitívne a tvrdia, že katastrofa by mohla zjednotiť predstaviteľov západnej vlády a Haftarovej administratívy.
Hoci nie je jasné, či medzi obomi kabinetmi prebieha koordinácia, Tripolis do Derny poslal humanitárnu pomoc a aj viacerí jeho ministri hovoria o potrebe jednoty.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
