Ficovi zostáva jediná možnosť: dodávať zbrane Rusku

Autor je bývalým poradcom predsedu vlády

Bývalý šéfredaktor zrušenej rozhlasovej stanice Echo Moskvy Alexej Venediktov pochopil, že Rusko napadne Ukrajinu, keď si prečítal úvahu prezidenta Vladimira Putina z 12. júna 2021. Aj zo slovenského pohľadu Putinov článok O historickej jednote Rusov a Ukrajincov stojí za prečítanie. Prinajmenšom z dvoch dôvodov: 1. ruský prezident v ňom nepriamo potvrdzuje tézu, že ruské sebaurčenie stojí na násilnom zaberaní cudzích území; 2. Rusko chce vytesniť svoje bývalé satelity vrátane Slovenska z NATO, ako to vyplýva aj z „návrhu dohody„, ktorú pripravilo ruské ministerstvo zahraničných vecí koncom roku 2021.

Tak ako sa patrí, prezident Putin svoju úvahu začína kritikou do vlastných radov: „Hneď zdôrazňujem, že múr, ktorý v posledných rokoch vznikol medzi Ruskom a Ukrajinou, medzi časťami vlastne jedného historického a duchovného priestoru, vnímam ako veľké spoločné nešťastie, ako tragédiu. Predovšetkým sú to dôsledky našich vlastných chýb, ktoré sme urobili v rôznych obdobiach.“

Nasledujú dlhé historizujúce state o viac ako tisícročnom prepojení ruských, ukrajinských a bieloruských dejín. Tie majú dokazovať, že Rusi, Ukrajinci a Bielorusi tvoria jeden národ. Vzdialená minulosť je, pravdaže, témou pre historikov, na tomto mieste však poznamenajme, že národná identita je primárne odvodená od toho, kým sa človek cíti byť, a nie od toho, k akému národu či etniku ho ktosi zvonka priradí. Aj preto slovenská ústava zakotvuje demokratický štandard, že „každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti“.

Rusko bolo okradnuté

Po storočiach formovania jedného ruského národa katastrofa podľa Vladimira Putina prichádza až s boľševikmi: „Bola to sovietska národná politika, ktorá namiesto veľkého ruského národa, trojjediného národa zloženého z Veľkorusov, Malorusov a Bielorusov, zafixovala na štátnej úrovni postavenie troch samostatných slovanských národov – ruského, ukrajinského a bieloruského,“ tvrdí ruský prezident a približuje sa k prvej pointe. Moderná Ukrajina podľa neho „do značnej miery vznikla na úkor historického Ruska. Stačí porovnať, ktoré krajiny boli v 17. storočí znovu zjednotené s ruským štátom a s ktorými územiami Ukrajinská sovietska socialistická republika odišla zo Sovietskeho zväzu“.

Od momentu, keď príde na územné straty a zisky, nezávislej Ukrajine v Putinovom článku prihára. „Boľševici zaobchádzali s ruským ľudom ako s nevyčerpateľným materiálom na sociálne experimenty. Snívali o svetovej revolúcii, o ktorej verili, že úplne zruší národné štáty. Preto,“ tvrdí ďalej ruský prezident, „boli svojvoľne škrtané hranice a rozdávané štedré územné dary. Môžete polemizovať o detailoch, pozadí a logike určitých rozhodnutí, jedna vec je jasná: Rusko bolo skutočne okradnuté.“

Predbežne to zhrňme. Podľa prezidenta Putina Rusi, Bielorusi a Ukrajinci tvoria jeden národ a Rusko bolo rozpadom Sovietskeho zväzu fakticky okradnuté o územia, ktoré komunisti v rozpore s históriou kedysi darovali zväzovým republikám – napríklad polostrov Krym Ukrajine. Mimochodom, presne v týchto intenciách, že Rusko si dnes na Ukrajine berie len to, čo mu historicky patrí, obhajujú jeho inváziu ľudia ako predseda SNS Andrej Danko. Pritom im uniká, že tým legitimizujú maďarskú iredentistickú nadradenosť, ktorú nedávno oživil maďarský premiér výrokom o Slovensku ako o odtrhnutom území od Uhorska.

Apropo, nielen Rusko si berie to, o čom si myslí, že mu historicky patrí. Čína si takisto len toť nedávno mala odhryznúť kus ruského územia a privlastniť si celý Veľký Ussurijský ostrov na rieke Amur na Ďalekom východe. Kremeľ sa môže len útrpne prizerať, ako Peking, jeho údajný spojenec, urobil zo zmluvy z roku 2004 zdrap papiera…

Nikdy vraj neboli a nebudú antiukrajinskí

Späť k Putinovmu článku z roku 2021, keď už Rusko ovládalo Krym a v Donbase rinčali zbrane. Údajné nespravodlivé územné straty, ktoré Rusku spôsobili boľševickí internacionalisti, sú však len časťou problému. Tými ďalšími je tradičná plejáda strašiakov, ktorá má vybičovať emócie v ruskej spoločnosti a naladiť ju akceptovať násilie. Prezident Putin spomína ukrajinských neonacistov, militarizáciu Ukrajiny, agresívnu politiku voči ruskej menšine, rozmiestňovanie infraštruktúry NATO na ukrajinskom území. Slovom, okradnutí o územie, obkľúčení nepriateľmi, nepochopení a ponižovaní… To sú tie ďalšie pointy v jeho úvahe.

Ale napriek tomu svoj článok, ktorý tak rozrušil Alexeja Venediktova, ukončí veľkoryso, ako sa na prezidenta rozlohou najväčšieho štátu sveta s tisíckami jadrových hlavíc a neporaziteľnou armádou patrí. „Rusko nikdy nebolo a nikdy nebude antiukrajinské. A o tom, aká by Ukrajina mala byť, rozhodujú jej občania,“ vyhlásil.

O niekoľko mesiacov neskôr ten istý Vladimir Putin vydá pokyn vraždiť obyvateľov Ukrajiny, ničiť ukrajinské dediny a mestá v plnoformátovej vojne.

Pomáhať slabšiemu je nerozumné

Toľko k ruskému sebaurčovaniu. A teraz o tom, ako sa k nemu vo svojom programe postavil nádejný víťaz slovenských parlamentných volieb: „SMER – SSD považuje použitie ruskej vojenskej sily na Ukrajine za porušenie medzinárodného práva tak, ako za porušenie medzinárodného práva považoval inváziu USA do Iraku či vznik Kosova. SMER – SSD naďalej odmieta vojenskú pomoc Ukrajine, pretože táto vedie len k predlžovaniu vojnového konfliktu a k utrpeniu civilistov bez zmeny postoja Ruskej federácie.“

Porovnávať Irak a Kosovo s Ukrajinou je po právnej stránke síce možné, ale z hľadiska príčin a následkov neporovnateľné. Odmietať pomoc slabšiemu a ponechať ho napospas vyčíňaniu silnejšieho je zas zvrátené. Program Roberta Fica a spol. by preto mal byť prístupný len od 18+. Ale dajme nabok moralizovanie, pozrime sa na to sucho ekonomicky.

Predseda Fico patrí k tej čeľadi politikov, ktorí za úpadok slovenských zbrojoviek v 90. rokoch minulého storočia vinia Václava Havla. Zároveň sa ako premiér vehementne hlásil k ich oživeniu. „Zbrojárska výroba má plnú podporu slovenskej vlády,“ vyhlásil v Dubnici nad Váhom v septembri 2007. Vtedy však svet vyzeral inak ako ten dnešný. Naše zbrojovky boli odsúdené na živorenie a podporné reči premiéra Fica sa javili len ako prázdna rétorika.

Lenže dnes, keď sa v Európe prepisujú bezpečnostné stratégie a po produkcii zbrojoviek je obrovský dopyt, strana Smer dáva na známosť, že po prípadnom získaní vládnej zodpovednosti vojenskú pomoc Ukrajine zastaví. Čo teda s tým? Ako skĺbiť „pacifistické“ vízie Smeru s ich sľubovanou podporou zbrojovkám? No iba tak, že začnú dodávať kanóny a muníciu Rusku. Slovensko sa tým dostane na úroveň Severnej Kórey a Robert Fico na úroveň Kim Čong-una. Na cestu do Moskvy môže dokonca využiť aj opancierovaný vlak ako pred pár dňami kórejský diktátor. Súprava je od vojny pristavená vo Zvolene.