Stanové mestečká a preplnené hotely. New York má problém ubytovať novú vlnu imigrantov (reportáž)
Starosta mesta z Demokratickej strany strašil slovami o zničení New Yorku; ubytovanie prisťahovalcov stojí mesto štyri miliardy ročne.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Námestie Times Square preplnené turistami je odtiaľto len jeden blok. Na vedľajšej ulici sa pod názvom Broadway za Bidena chystá v pondelok večer koncert za účasti amerického prezidenta, ktorý mu má pomôcť vyzbierať peniaze na kampaň za znovuzvolenie.
A hneď oproti je obchod, kde sa dá kúpiť marihuana, s výstižným názvom Shaky Eyes (Roztrasené oči). Rekreačné užívanie marihuany je v štáte New York legálne od roku 2021 a v meste to vidieť a cítiť.
Práve tu v centre Manhattanu stojí hotel s názvom Row NYC. Táto 27-poschodová budova, v ktorej sa nachádza vyše tisíc izieb, je momentálne jedným z miest, kde sú ubytované tisícky migrantov, ktorí do New Yorku prišli za posledné mesiace.
Mesto sa o nich musí postarať a téma je natoľko vážna, až starosta Eric Adams povedal, že to môže „zničiť New York“.
Džibril zo Senegalu
V pondelok na obed pred hotelom postáva niekoľko ľudí, rodiny s malými deťmi aj jednotlivci. Esbéskar dáva pozor, aby sa dovnútra nedostali cudzí ľudia, najmä nie novinári.
Ľudia, ktorí tu bývajú, väčšinou nehovoria po anglicky. Výnimkou je Džibril, ktorý práve vychádza z budovy.
Džibril pochádza zo Senegalu a do New Yorku prišiel pred šiestimi mesiacmi. Od príchodu žije v tomto hoteli v jednej izbe s manželkou a dvoma malými deťmi. Mladší syn má len tri roky.
Hoci jednoznačnú väčšinu migrantov prichádzajúcich do New Yorku tvoria ľudia z Latinskej Ameriky, nemalé množstvo predstavujú migranti zo západnej Afriky. Možno to znie prekvapujúco, no cesta do USA môže byť pre nich jednoduchšia ako cesta do Európy.
Džibril hovorí, že v Senegale nemal prácu, život tam bol ťažký, krajina má podľa neho mnohé problémy. Spolu s rodinou tak najskôr priletel do Mexika. Odtiaľ sa dostal do USA podobne ako ľudia z Latinskej Ameriky. „Preplavili sme sa cez rieku,“ hovorí.
Pašerákom vraj nič neplatil a do USA sa s rodinou dostal svojpomocne, no je otázne, nakoľko sa tomu dá veriť.
„Bolo to dosť nebezpečné, miestami bola vysoká voda. V loďke bolo okrem mojej rodiny ešte 6 či 7 ľudí. Na druhej strane hranice nás krátko nato zadržali pohraničníci,“ hovorí.
Džibrila s rodinou najskôr poslali do Kalifornie. Nepobudol tam dlho a úrady ho autobusom previezli cez celý kontinent do New Yorku.
Nie je jasné, prečo ich presunuli sem. Guvernéri niektorých južných štátov, napríklad Greg Abbott z Texasu, od minulého roka posielajú autobusmi migrantov, ktorých zadržia na hranici, do prevažne demokratických štátov na severe. Chcú tak upozorniť na zlú situáciu na hranici s Mexikom a prinútiť demokratických politikov, aby boli na migrantov prísnejší.
Džibril hovorí, že sa v New Yorku snaží nájsť si prácu, no nedarí sa mu to, keďže nemá oficiálne pracovné povolenie a môže si hľadať iba prácu načierno. „Robil by som čokoľvek,“ vraví 41-ročný muž.
Problém s imigrantmi v New Yorku
New York je a vždy bol mestom imigrantov. Aj dnes sa 40 percent súčasných Newyorčanov narodilo v zahraničí. Najviac v Dominikánskej republike, Číne, na Jamajke a v Mexiku. Podľa jedného prieskumu v meste žije okolo dvetisíc prisťahovalcov zo Slovenska.
Rozmanitosť mesta dokazuje aj to, že ľudia tu hovoria takmer dvesto rôznymi jazykmi.
Prečo je tu teda zrazu problém s novoprichádzajúcimi imigrantmi?
Za posledné mesiace prišlo do New Yorku viac ako 110-tisíc prisťahovalcov (polovica z nich sú žiadatelia o azyl). To by na 8-miliónové mesto nemuselo byť až tak veľa, no problém je, že
