#MapaTýždňa: Obilná dohoda, ruská agresia a hlad v treťom svete

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Potom ako Rusko spustilo 24. februára 2022 totálnu vojnu proti Ukrajine, Čierne more sa stalo miestom, kde prebiehajú vojenské operácie. Najvýznamnejšie je využitie tohto priestoru ruským námorníctvom na útoky voči ukrajinským cieľom, či už vojenským, alebo civilným, ale v neposlednom rade aj na ukrajinské protiútoky, ktoré zničili niekoľko lodí (a jednu ponorku) ruského námorníctva.
Ďalším faktorom je ruská blokáda námorných trás, ktoré vedú z juhoukrajinských prístavov cez Čierne more a Istanbul na svetové moria a oceány. Práve tieto čiernomorské námorné koridory boli kľúčové pre Ukrajinu a ukrajinské hospodárstvo. V neposlednom rade aj pre vývoj obilia, ktoré je kľúčovým produktom ukrajinského poľnohospodárstva. Ukrajinské obilie však bolo kľúčové aj pre niektoré africké a ázijské krajiny – 57 percent ukrajinského exportu smerovalo práve do týchto krajín vrátane Etiópie, Egypta, Bangladéša a ďalších (Čína patrila k absolútne najväčším importérom).
Napriek tomu, že ukrajinské obilie predstavovalo dôležitú časť zásobovania svetových trhov vrátane tých najzraniteľnejších afrických krajín, Rusko „humanitárne“ zablokovalo tieto námorné trasy. Sledovalo tým niekoľko cieľov, strategických aj hospodárskych.
Po prvé, výpadok ukrajinského obilia tlačil svetové ceny nahor, z čoho hospodársky profitovalo aj Rusko, dôležitý hráč na trhu s obilím. Po druhé, keďže