Myšlienka OSN nie je prežitá, hovorí diplomat Matulay, ktorý reprezentuje Slovensko v Ženeve
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]
Organizácia Spojených národov (OSN) čelí v súvislosti s vojnou na Ukrajine mnohým mierovým a bezpečnostným výzvam pri zvládaní medzinárodnej krízy.
S vlečúcim sa konfliktom bez konkrétnej vyhliadky na možné mierové riešenie sa objavujú hlasy, či model organizácie, ktorá vznikla po 2. svetovej vojne, už nie je prežitý. Bezpečnostná rada s piatimi stálymi členmi prešľapuje na mieste. Napriek tomu diplomati veria, že multilaterálna platforma OSN dáva zmysel a dosahuje čiastkové úspechy.
Dušan Matulay, veľvyslanec a stály predstaviteľ Slovenska pri Úrade OSN a ostatných medzinárodných organizáciách v Ženeve, vedie misiu od roku 2021. Do Ženevy, ktorá sa v žargóne považuje za diplomatickú kuchyňu, pretože sa tu pripraví – „upečie“ väčšina dohovorov a zmlúv, kým sa posunú do New Yorku, sa presunul po skúsenostiach z pobytov v Írsku, New Yorku, Bonne či Moskve. Okrem politológie vyštudoval aj žurnalistiku.
OSN vznikla po druhej svetovej vojne, aby predchádzala vojnovým konfliktom. No konfliktu, ktorý trvá už viac ako rok a pol, sa nielenže nedokázalo predísť, ale naďalej trvá a nepodarilo sa ho s pomocou OSN ani zastaviť.
To je smutná pravda. OSN je obrovská organizácia, ktorá má špecializované agentúry a v New Yorku sídliacu Radu bezpečnosti OSN. Nebudem sa miešať do agendy newyorským kolegom z Rady, v ktorej sa riešia otázky vojny a mieru. Práve Rada má ako jediný orgán OSN právomoc prijímať záväzné a donucovacie opatrenia, ktoré môžu vyriešiť, zastaviť, obmedziť alebo zmraziť konflikt.
Jedným z piatich členov Bezpečnostnej rady je práve Rusko (ďalšími sú USA, Veľká Británia, Francúzsko a Čína), ktoré má ako stály člen právo veta na všetky rozhodnutia. Rada je teda v patovej situácii.
Práca Bezpečnostnej rady je v podstate do istej miery paralyzovaná. Práve tým, že Rusko je stálym členom Bezpečnostnej rady, je konflikt mimoriadny, je
