Denník N

Dobrá správa pre umenie v Košiciach

Východoslovenská galéria má oddnes novú šéfku. Foto – archív VSG

Východoslovenská galéria má po rokoch problémov šancu na pozitívnu zmenu. Na riaditeľskú stoličku od februára nastupuje Dorota Kenderová.

Správy, ktoré v posledných troch rokoch prichádzali z Východoslovenskej galérie, by sa pokojne mohli stať predlohou nejakého mimoriadne zábavného sci-fi komiksu. Tragédia galérie, korunovaná podaním žaloby zamestnancov na svojho riaditeľa Martina Račka, ktorý ich mal odpočúvať, je, žiaľ, natoľko bezútešná, až by sa mohlo zdať, že ju už nič nedokáže zachrániť.

Dokonca aj prvé kolo výberového konania na post nového riaditeľa sa v máji minulého roka skončilo fiaskom. To druhé, októbrové, však prinieslo mimoriadne dobrú správu. Od 1. februára povedie druhú najväčšiu štátnu galériu na Slovensku Dorota Kenderová.

„Do posledného momentu som váhala, či je to dobré rozhodnutie. Podporilo ma však mnoho ľudí z umeleckej scény a päť dní pred uzávierkou som sa prihlásila. Východoslovenskú galériu považujem za hodnotnú inštitúciu s dobrou zbierkou, viacero vecí tu však nefunguje tak, ako by mohlo. Pokúsim sa s tým niečo urobiť,“ hovorí Kenderová.

Je to výzva

S vedením galérie má mnoho skúseností – a nielen z vedúcej pozície. Pred trinástimi rokmi stála s umelkyňou Luciou Tkáčovou pri zakladaní nezávislej galérie HIT v Bratislave, ktorú od roku 2007 ďalej viedla s umelcom Jaroslavom Vargom. Výnimočná je aj tým, že je prvou galériou vedenou umelcami u nás po roku 2000.

„Prevádzku galérie tak poznám z viacerých strán – aj ako vystavujúca umelkyňa, ale aj ako človek, ktorý musí zabezpečiť všetko od financovania galérie, inštalovania výstavy až po jej propagáciu. Navyše, za dvanásť rokov v takejto pozícii ide aj o množstvo spoluprác a kontaktov, ktoré môžem ďalej zužitkovať,“ hovorí Kenderová.

Popri galérii HIT pôsobila najmä ako odborná asistentka Ateliéru IN Ilony Németh, ktorý stojí za mnohými zaujímavými projektmi, spoluprácami so zahraničnými autormi a prednáškami uznávaných osobností. Do košického konkurzu sa neprihlásila preto, že by odjakživa túžila po kariére riaditeľky veľkej galérie, ale už dlhšie cítila, že na škole stagnuje.

„Nastúpila som tam ešte ako študentka v roku 1999 a v podstate nikdy som z nej neodišla. Urobila som tam doktorandské štúdium a potom som dostala asistentské miesto. Galéria a škola ma naplno zamestnávali a časom som sa vzdialila aj od vlastnej tvorby. Aj keď mi to je ľúto, neviem si predstaviť, žeby som sa teraz zavrela do ateliéru a prinútila sa k robeniu umenia. Keď v prvom kole konkurzu na riaditeľa Východoslovenskej galérie nikoho nevybrali, stále som sa k tomu podvedome vracala a zdalo sa mi, že s mojimi skúsenosťami by to bola dobrá výzva,“ hovorí.

Kvalita do regiónu

V Košiciach istú dobu prechodne žila a za jeden z najväčších problémov galérie považuje fakt, že galéria nemá jasnú identitu a navonok pôsobí na diváka veľmi nesúdržne. „Galéria má dve budovy – jednu na Hlavnej ulici, druhú na Alžbetinej, a aj mne sa občas stalo, že som prišla na nejakú výstavu do nesprávnej budovy, lebo ani jedna z nich nemá prehľadnú dramaturgiu a človek vlastne nevie, čo má na ktorej adrese očakávať,“ hovorí Kenderová.

Jej predstava je jednoduchá – keď po čase príde divák do Košíc, mal by poľahky rozlíšiť, kde nájde diela zo zbierky galérie a kde dynamický program s meniacimi sa výstavami, prednáškami a aktivitami pre verejnosť.

Popritom je však dôležitá najmä snaha neurobiť z Východoslovenskej galérie len regionálnu inštitúciu uzatvorenú pred zvyškom krajiny. „Ak sa galéria uzatvára a slúži iba miestnym, regionálnym zaslúžilým výtvarníkom, ako galériu videl jej posledný riaditeľ, nemá to žiaden zmysel. Má to byť presne naopak: galéria sa musí otvoriť a prepojiť s ostatnými inštitúciami – nielen domácimi, ale aj zahraničnými – a dostať tak zaujímavých regionálnych umelcov do širšieho umeleckého kontextu.“

Salón košických regionálnych výtvarníkov, ktorý predvlani zožal kritiku, už teda v galérii s najväčšou pravdepodobnosťou nenájdete, priestor pre miestnych umelcov však nová šéfka galérie neodmieta – rozhodovať má však kvalita a nie miesto bydliska v občianskom preukaze.

Program výstav na rok 2016 je hotový – bol pripravený a schválený ešte minulý rok, nová šéfka tak nemá veľa možností s ním pracovať, no vyhovuje jej. „Sú to dobré výstavy – na začiatok prinesieme výstavu Sochárky zo Slovenskej národnej galérie obohatenú o viac diel košických umelkýň. Z Galérie mesta Bratislavy prinesieme výstavu Gyula Kosice, nasledovať bude Holandská maľba 16. až 18. storočia. Z mladých autorov predstavíme napríklad Svetlanu Fialovú a Adama Šakového,“ hovorí Kenderová.

Viac vlastných výstav aj peňazí

Keďže program je hotový, sústrediť sa bude môcť na mnoho iných vecí, ktoré treba vyriešiť. „V podstate treba urobiť úplne všetko – od poriadnej webovej stránky, jednotnej vizuálnej identity galérie, zmeny organizačnej štruktúry a zatraktívnenia priestorov, nastavenia jasnej koncepcie výstav až po získanie partnerov, či už finančných, alebo v spriatelených inštitúciách.“

Galéria v minulosti hospodárila s rozpočtom vyše 300-tisíc eur, z toho len necelých 10 percent bolo použitých na výstavnú činnosť. Od predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu však nová riaditeľka dostala pri svojom zvolení prísľub, že jej s financiami na začiatok pomôžu.

„Galéria nemôže fungovať tak ako doteraz – na dvadsaťdva výstav, ktoré za rok urobila, ostalo ledva 12-tisíc eur. Na zvýšenie rozpočtu na výstavnú činnosť, a teda na obsah a poslanie galérie, sa pokúsime získať partnerov a dofinancovanie z grantovej činnosti, obmedzíme počet výstav lavírujucej kvality a sústredíme sa na zapamätateľné a odborne pripravené výstavy so sprievodným programom a na budovanie stálej expozície z bohatej zbierky, ktorá má momentálne takmer sedemtisíc diel,“ hovorí Kenderová.

V galérii momentálne pracuje spolu dvadsaťosem ľudí, polovica sú odborní pracovníci, no o nejakých významnejších kurátorských výstavách v posledných rokoch s výnimkou Košickej moderny nemôže byť reč. Aj v tom vidí Dorota Kenderová potenciál – skúšať pracovať s miestnymi aj s externými kurátormi a odborníkmi, pozdvihovať odbornosť kolektívu, pracovať viac so zbierkou galérie, vytvárať k nej tematické výstavy a otvoriť knižnicu pre verejnosť.

Zdá sa jej, že Košice majú momentálne veľmi zaujímavú kultúrnu scénu, ktorá navyše dokáže spolupracovať so samosprávou, a to vidí ako veľké pozitívum. A nebojí sa ani toho, že do košickej galérie príde šéfovať z Bratislavy. „Pochádzam z Ružomberka a nikdy som Slovensko nedelila na regióny. Som na to veľmi citlivá, keď sa niekto z Bratislavy pohŕdavo vyjadruje o východe alebo naopak. Žijeme v malej krajine, nemá zmysel sa rozdeľovať.“

Dorota Kenderová. Foto - Lenka Kuricová.
Dorota Kenderová. Foto – Lenka Kuricová

Dorota Kenderová (1981)

V roku 2007 ukončila štúdium na Katedre maľby a v roku 2012 získala doktorský titul na Katedre intermédií a multimédií na VŠVU v Bratislave, kde pôsobí ako odborná asistentka v ateliéri Ilony Németh. Jej tvorba je založená na rôznych tvorivých prístupoch pohybujúcich sa v rozmedzí inštalácie, performance, latentných intervencií. Skúma hranice medzi umením a vonkajším svetom a tiež procesy s nimi spojené. V roku 2003 založila spolu s Luciou Tkáčovou a Martinom Piačekom galériu HIT, ktorú od roku 2007 vedie s umelcom Jaroslavom Vargom. Riaditeľkou Východoslovenskej galérie je od 1. februára 2016.

Teraz najčítanejšie