Denník N

Štyri roky vlády jednej strany u nás nie sú dráma – v porovnaní s Maďarskom

Viktor Orbán. Foto – TASR/AP
Viktor Orbán. Foto – TASR/AP

Aké je poučenie z Maďarska a Poľska – ako to vyzerá, keď vládne jedna strana a mení na svoj obraz celú krajinu.

Slovensko má za sebou štyri roky vlády jednej strany. Naša skúsenosť nebola napriek kauzám a chybám až taká dramatická – aspoň v porovnaní s Maďarskom a s Poľskom po nástupe novej poľskej vlády.

Najmä skúsenosti južných susedov ukazujú, že vláda jednej strany môže znamenať nielen ohrozenie demokracie, ale má aj negatívne účinky na životnú úroveň väčšiny občanov.

Aj keď strana Viktora Orbána vydáva svoj vládny systém za veľmi efektívny a aj v zahraničí ho mnohí obdivujú napríklad pre to, ako zatočil s utečencami, opak je pravdou. Systém jednej strany a jedného muža sa ani v Maďarsku neosvedčil.

Tuhá centralizácia priniesla extrémnu korupciu, rozkrádanie a rozdelenie krajiny medzi oligarchov. Chaotické a neodborné rozhodovanie, právna neistota a neustále hľadanie nepriateľov podväzujú ekonomický rozvoj a zvyšujú biedu.

Učitelia sa nebúria len na Slovensku

22-tisíc ľudí a niekoľko stoviek škôl a organizácií sa už pripojilo k výzve gymnázia z Miškolca. Gymnázium protestuje proti pomerom v maďarskom školstve. Robia tak aj napriek tomu, že učiteľov podľa mnohých svedectiev zastrašujú a vyhrážajú sa im stratou zamestnania, ak výzvu podporia. Učiteľské odbory na tento týždeň organizujú demonštráciu na podporu výzvy, stále sa hovorí o možnosti štrajku.

Maďarskí učitelia tvrdia, že im v prvom rade nejde o vyššie platy, aj keď by privítali ich zvýšenie. Platy mnohých pedagógov sa síce v posledných dvoch – troch rokoch mierne zvýšili, oveľa viac však narástlo množstvo práce, ktorú musia vykonať, a byrokracie, ktorú ich nútia robiť.

Učiteľom prekáža najmä to, že výsledkom vládnych „reforiem“, zavádzaných bez akejkoľvek odbornej diskusie, je len tuhý centralizovaný a zideologizovaný systém, ktorý mimoriadne sťažuje každodenné fungovanie škôl.

Formálnym zriaďovateľom väčšiny základných a stredných škôl sú stále samosprávy, ich prevádzkovanie však prevzal štát a zveril ho novému ústrednému štátnemu orgánu, známemu pod skratkou KLIK. Právomoci škôl výrazne okresali, nesmú samostatne hospodáriť, každé rozhodnutie vrátane najmenších nákupov musí ísť cez KLIK.

Fungovanie nového úradu pritom od počiatku sprevádzajú škandály, mrhanie verejnými peniazmi, zmätky a neschopnosť, vinou ktorých napríklad vlani ešte dlho po začatí školského roku chýbali nové učebnice.

Viktor Orbán v dobrel nálade počas prejavu v univerzitnej letnej škole a tábore v Rumunsku. foto/TASR/AP
Viktor Orbán v dobrej nálade počas prejavu v univerzitnej letnej škole a tábore v Rumunsku. Foto – TASR/AP

Kážu im, čo učiť

Školám sa oveľa prísnejšie a detailnejšie predpisuje, čo smú učiť a z čoho. Nové učebnice sú kapitola sama osebe. Majú zvyčajne veľmi zlú kvalitu, opakovane proti nim protestujú učitelia a odborníci vrátane pracovníkov akadémie vied. Prekáža im množstvo faktografických chýb, zavádzajúcich informácií a ultrakonzervatívnej nacionálnej ideológie.

Do školských osnov sa vracajú medzivojnoví autori obvykle slabšej kvality, známi nacionálnymi a antisemitskými názormi. Nové učebnice dejepisu podľa odbornej kritiky posilňujú predsudky voči iným národom a náboženstvám. Nová pokusná učebnica dejepisu pre deviatu triedu napríklad nepriamo podporuje názor o vine Židov na zavraždení Ježiša. Iné, naopak, bagatelizujú alebo zamlčiavajú spoluzodpovednosť Maďarov za vyvraždenie svojich židovských spoluobčanov počas druhej svetovej vojny.

Učiteľom tiež prekáža, že napriek sľubom a propagande vlády ide do verejného školstva čoraz menej peňazí. Často chýba aj základné vybavenie a učitelia si musia za vlastné kupovať učebné pomôcky. Na druhej strane pribúdajú služby, voliteľné hodiny a kurzy, za ktoré už musia rodičia platiť.

Pomery v školstve jatria protirečiace si nariadenia a nezmyslené nápady, ktorých motívom býva iba snaha presadzovať atavistický svetonázor vládnej strany, jej zvláštne predstavy o súčasnej mládeži a vedomostiach, ktoré potrebujú absolventi škôl, aby získali slušné zamestnanie.

Menej angličtiny, viac vlastenectva

Na verejnosť prenikli plány na obmedzenie výučby angličtiny, ktorej sa vraj venuje až prehnaná pozornosť, a – naopak – opätovné zavedenie povinnej latinčiny na niektorých typoch stredných škôl.

Zavádza sa každodenný povinný telocvik, na ktorý však školám chýbajú priestory a športové náradie.

Z vládnych kruhov počuť nápady na každodenný povinný spoločný spev, väčší dôraz sa kladie na výchovu k vlastenectvu a na výučbu maďarských tradícií vrátane jazdy na koni ako navrhovanej súčasti školských osnov.

Učiteľov tiež pobúril plán vlády zaviesť systém vzájomného hodnotenia učiteľov, ktorý podľa kritikov znamená, že učitelia majú jeden druhého špicľovať a hlásiť svoje prehrešky na vyššie miesta.

Niekde to už funguje. Je známy prípad, keď učiteľ nahlásil kolegu, lebo namiesto ťažko stráviteľného klasika svojim študentom na čítanie odporučil dielo moderného autora.

Škola ako príklad úpadku

Stav školstva je dobrým príkladom toho, kam sa náš sused dopracoval po skoro šiestich rokoch neobmedzenej vlády autoritárskej strany Fidesz a jej lídra Viktora Orbána.

A tiež príkladom toho, kde končia peniaze, ktoré vo verejnom školstve chýbajú. Nie je totiž úplne pravda, že peniaze do školstva nejdú.

Kým na vysoké školstvo podľa týždenníka Magyar Narancs vlaňajší štátny rozpočet vyčlenil 152 miliárd forintov, len novozriadené nadácie Maďarskej národnej banky získali z verejných prostriedkov aspoň 250 miliárd forintov.

Úlohou týchto nadácií je oficiálne podporovať výučbu a domáce i celosvetové šírenie takzvaných neortodoxných ekonomických teórií, ktoré sú základom hospodárskej politiky Orbánovej vlády. Podľa dostupných informácií tieto obrovské peniaze nezmyselne prehajdákajú, úžitok z nich má len úzky okruh vládnej klientely.

Hrá sa na národnú nôtu. foto - TASR/AP
Hrá sa na národnú nôtu. Foto – TASR/AP

Systém nefunguje

V Maďarsku aj v zahraničí vrátane Slovenska sa ozývajú hlasy vyzdvihujúce efektivitu orbánovského systému. Z obdivu, ako dobre sa Orbánovi vládne samotnému, keď sa nemusí vybavovať s koaličnými partnermi, sa vo filme režiséra Víta Klusáka vyznáva aj slovensko-český podnikateľ a český minister financií Andrej Babiš.

Skutočnosť je však iná. Niekoľko vecí sa po nástupe Orbánovej vlády skutočne výrazne zefektívnilo, obvykle však nejde o nič pozitívne. Rozkrádanie verejných prostriedkov je určite najefektívnejšie od roku 1989. Úmerne tomu, ako je systém čoraz centralizovanejší, byrokratickejší, neprehľadnejší a založený na subjektívnom rozhodovaní vládnych politikov a im lojálnych úradníkov, rastie v Maďarsku miera korupcie.

Podľa indexu vnímania korupcie za rok 2015, ktorý Transparency International zverejnila minulý týždeň, sa Maďarsko opäť prepadlo, za rok kleslo o tri miesta a v stredovýchodnej Európe sú na tom horšie už iba Bulharsko a Rumunsko. „V Maďarsku sa vybudovala centralizovaná forma korupcie a tá sa stala systémovou,“ povedal k výsledku tamojší výkonný riaditeľ Transparency Péter Martin József.

Vláda podľa neho bez akýchkoľvek dôsledkov využíva svoju moc na podporu podnikateľov a finančníkov, ktorí sú jej blízki. Dôležitým prvkom korupcie v krajine je podľa Martina „premena verejných financií na súkromné peniaze právnou cestou“.

Výmeny tvárí

V priebehu posledných rokov sa zmenili len osoby hlavných oligarchov blízkych vláde a premiérovi Orbánovi. Vlani sa Orbán definitívne rozišiel s oligarchom Lajosom Simicskom, ktorý bol viac ako dvadsať rokov jeho najbližším priateľom, spojencom a poradcom. Ešte v rokoch 2013 a 2014 mala len najznámejšia Simicskova stavebná firma z vládnych zákaziek príjem viac ako 170 miliárd forintov – vyhrala každú súťaž, ktorej sa zúčastnila. Minulý rok už mala smolu.

Po rozchode so Simicskom je Orbán opatrnejší a dáva si väčší pozor, aby už žiadny oligarcha príliš nezosilnel. V roku 2015 bol jeho najobľúbenejším podnikateľom István Garancsi, ktorého firmy získali štátne zákazky za 46,5 miliardy forintov. Ďalšiemu, Lőrincovi Mészárosovi, priklepli zákazky za skoro 40 miliárd forintov.

Najzaujímavejší z nových oligarchov je práve Mészáros, starosta dediny Felcsút, v ktorej premiér Orbán strávil časť svojej mladosti, kde má stále dom a kde na konci svojej záhrady nechal postaviť obrovský štadión. Mészáros sa vďaka známosti s premiérom za niekoľko rokov vyšvihol medzi najbohatších Maďarov. Špekuluje sa však, že je len nastrčenou figúrkou a iba spravuje majetok premiéra.

Orbán sa podobne ako jeho veľký vzor Vladimir Putin snaží na verejnosti zachovať dojem skromného nemajetného politika, žijúceho len pre svoj národ. Existuje však veľa náznakov, že je oveľa bohatší, než priznáva.

S Vladimirom Putinom. foto - TASR/AP
S Vladimirom Putinom. Foto – TASR/AP

Beztrestní

Minulý týždeň sa v médiách dokonca objavila správa, že Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vyšetruje Maďarsko pre podozrenie, že sa rozkradli aj peniaze Európskej únie, ktoré Budapešť dostala práve na zaistenie čistoty verejných zákaziek.

Rozkrádanie verejných peňazí je také efektívne aj preto, lebo sa vládni politici a im blízki podnikatelia môžu spoľahnúť na úplnú beztrestnosť.

Na čele prokuratúry stojí bývalý politik vládnej strany Fidesz. Obdobu našej najvyššej súdnej rady vedie manželka europoslanca Fideszu. Má mimoriadne kompetencie, môže zasahovať do prebiehajúcich súdnych procesov, ľubovoľne odvolávať alebo premiestňovať sudcov.

Ústavný súd je obsadený kandidátmi Fideszu vrátane niekdajších politikov strany a jeho kompetencie pre istotu aj tak výrazne obmedzili. Nižšie súdy ešte občas prekvapia rozsudkom, ktorý vláde nevyhovuje, vyššie inštancie sa však postarajú o to, aby konečný výsledok vždy vyhovoval potrebám Fideszu.

Zmenia, čo potrebujú

Orbánova strana mala počas väčšiny svojej vlády po roku 2010 v parlamente dvojtretinovú ústavnú väčšinu, mohla si aj ústavu a najdôležitejšie zákony meniť podľa svojich potrieb a neustále túto možnosť využívala. Vlani o ústavnú väčšinu tesne prišla, stále však v parlamente dokáže bez problémov presadiť to, čo považuje za dôležité.

Martinove slová o „premene verejných financií na súkromné peniaze právnou cestou“ sa týkajú práve toho, že vláda dokáže prijať aj najabsurdnejší zákon, ktorý má jej konaniu dodať zdanie legitimity.

Vlani napríklad aj formálne zrušili zákonné obmedzenia pre účasť najbližších rodinných príslušníkov politikov na verejných zákazkách a pri prideľovaní dotácií. Nie že by tieto obmedzenia aj dovtedy čomukoľvek zabránili, pri hospodárení s verejným majetkom a so štátnymi financiami ich jednoducho ignorovali. Politici vyhrávali verejné zákazky či si prideľovali dotácie sami sebe.

Krajina, z ktorej sa odchádza

Pre vysokú mieru korupcie, mrhanie verejnými prostriedkami, neustále štátne zásahy, porušovanie zásad hospodárskej súťaže v prospech vláde blízkych podnikateľov, nevypočítateľné právne prostredie a možnosť kedykoľvek na kohokoľvek uvaliť mimoriadne dane sa zahraniční investori Maďarsku skôr vyhýbajú. Aj tí, čo v krajine už sú, hrozia odchodom alebo obmedzujú svoje aktivity.

Maďarská ekonomika stráca schopnosť konkurovať, rastie len vďaka európskym dotáciám a v posledných rokoch aj vďaka peniazom, ktoré domov posielajú čoraz početnejší Maďari pracujúci v zahraničí. Rastie výrazne pomalšie než ekonomiky ostatných krajín V4.

U našich južných susedov tiež rastú spoločenské rozdiely a najmä chudoba. V životnej úrovni dnes už Maďarsko podľa údajov Eurostatu predbehne len Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko. Pravidelne mimochodom vysvitá, že vláda aj štatistický úrad manipulujú s údajmi, aby tento ekonomický úpadok zakryli.

Obrátil sa trend, keď sa zo susedných krajín jazdilo do Maďarska za prácou. Z krajiny už niekoľko rokov masovo odchádzajú najmä mladí a vysoko kvalifikovaná pracovná sila. Ak si však títo ľudia v Maďarsku ponechajú trvalé bydlisko, započítavajú sa do domácej miery zamestnanosti. Čím viac ľudí si teda nájde prácu v zahraničí, tým viac sa doma vláde darí štatisticky znižovať nezamestnanosť.

Kým vládna ekonomická politika zlyháva, veľmi efektívne – naopak – funguje jej propaganda. Fidesz plne ovláda verejnoprávne médiá, konkrétne im každý deň určuje, čím a ako sa majú zaoberať. Aby sa napríklad potvrdila vládna propaganda, podľa ktorej je súčasná utečenecká vlna organizovaná a tvoria ju z 90 percent mladí muži a ekonomickí migranti, má verejnoprávna televízia podľa viacerých svedectiev zakázané medzi utečencami ukazovať ženy a deti.

Vláde blízki podnikatelia zároveň aj s využitím verejných peňazí nakupujú ďalšie médiá a ovládli už väčšinu mediálnej scény. Ovládajú tiež trh s inzerciou a škrtia zvyšky nezávislých médií.

Poľsko na ceste k Orbánovi

Poľsko sa po vlaňajšom víťazstve strany Právo a Spravodlivosť veľmi rýchlo vydalo podobnou cestou. Nová vláda zmenila mediálny zákon a ovládla verejnoprávne médiá, aby si z nich urobila poslušný nástroj svojej propagandy, šírenia nacionalizmu a ultrakonzervatívneho svetonázoru.

Protesty proti vláde strany Práva a spravodlivosť vo Varšave . Foto – Tomáš Forró
Protesty proti vláde strany Právo a Spravodlivosť vo Varšave . Foto – Tomáš Forró

Zároveň znefunkčnila ústavný súd, aby jej v týchto zmenách a v priznanej snahe vybudovať nový politický systém nemohol brániť.

To všetko sprevádza neustále spomínanie krívd, pestovanie národných tráum, šírenie sprisahaneckých teórií a hľadanie nepriateľa, aby sa odviedla pozornosť voličov od skutočných problémov.

Podstatné je, že ani v Poľsku pravdepodobne nepôjde len o čiastkové zmeny. Podobne ako v Maďarsku je to vedomé a premyslené budovanie nového, často len formálne demokratického systému, v ktorom na seba rôzne vládne kroky úzko nadväzujú a majú vytvoriť ucelený, nepriestrelný systém. Cieľom je úplné ovládnutie celej krajiny, znemožnenie akejkoľvek efektívnej opozície, kritiky a kontroly moci.

Ovládnutie médií, polície, súdov, ekonomiky či zmeny volebných zákonov, ktoré Fideszu umožňujú vyhrávať voľby aj v prípade, že ho podporuje už len výrazná menšina voličov, to všetko slúži nato, aby sa zabetónovala moc vládnej strany a zaistila jej politikom beztrestnosť. Hlavne a v prvom rade im to však umožňuje rýchlo nezákonne bohatnúť na úkor zvyšku spoločnosti.

Teraz najčítanejšie