Dušan MikušovičNiečo vyše týždňa pred voľbami sa voliči snažia čítať, ako by mohli dopadnúť voľby – aj z prieskumov agentúr AKO a Focus, najaktuálnejšie čísla ukázala vo štvrtok agentúra Ipsos. Všetky tri agentúry zbierajú dáta ešte na posledné prieskumy, zrejme ich zverejnia v stredu 27. septembra, posledný deň pred moratóriom.
Štvrtkový prieskum Ipsosu, ktorý si objednal denník Pravda, v zásade potvrdzuje trendy z meraní ostatných agentúr. S náskokom niekoľkých percentuálnych bodov vedie strana Smer, na druhom mieste je Progresívne Slovensko pred Hlasom.
Podobne ako AKO a Focus aj prieskum Ipsosu upozorňuje na množstvo strán, ktoré sa pohybujú okolo 5-percentného (v prípade trojkoalície vedenej OĽaNO 7-percentného) kvóra na vstup do parlamentu. Podľa Ipsosu reálne hrozí aj povolebný pat.
Riaditeľov prieskumných agentúr sme sa pýtali, ako máme aktuálne dáta chápať, aké trendy sú za nimi, ako sa môžu čísla meniť do volieb aj akú volebnú účasť odhadujú. Odpovedajú riaditeľ Focusu Martin Slosiarik, riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský a riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.
Video: Hankovský, Hřích, Slosiarik: Čo ukazujú posledné prieskumy
autori: Eva Štefanková, Dušan Mikušovič
1. Je už rozhodnuté o víťazovi?
Nie, víťaz ešte nie je jasný, vravia šéfovia agentúr. Martin Slosiarik z Focusu dokonca pripúšťa teoretickú možnosť, že na výhru môžu ašpirovať nielen Smer a Progresívne Slovensko, ale aj Hlas.
„Zaostávanie Hlasu stále nie je také výrazné,“ vysvetľuje. „Ak by sme zobrali hornú hranicu intervalu spoľahlivosti Hlasu a spodnú hranicu intervalu spoľahlivosti dvoch prvých strán, veľmi sa priblížia. Máme relatívne vysokú mieru nerozhodnutých, kde si Hlas môže nájsť potenciálnych voličov. Nechávam víťazstvo otvorené pre tri strany.“
V aktuálnom Focuse mal Smer takmer 19 percent, PS 16,5 percenta a strana Hlas necelých 15 percent. V prieskume AKO mala strana Petra Pellegriniho podobnú podporu, Ipsos nameral Hlasu asi 13 percent.
„Ak sa pozeráme na trendy, Hlas bol doteraz skôr na zostupe,“ vraví Jakub Hankovský z Ipsosu. „Dnes už nepadajú, stabilizovali sa, je však veľmi ťažké trend otočiť smerom k rastu. Aj keď teoreticky sa im to môže podariť. Dá sa povedať, že sa definovali dvaja hlavní súperi volieb, a to je Smer a Progresívne Slovensko.“
Ani Václav Hřích nevidí pri Hlase potenciál zásadného rastu. „To, čo je už rozhodnuté, sú tri strany, ktoré sa už asi do parlamentu dostanú. Celý zvyšok je ťažká numerológia. V histórii to tak asi ešte nebolo, že sme týždeň pred voľbami mali len tri isté strany v parlamente,“ hovorí šéf agentúry AKO.
2. Môže Progresívne Slovensko ešte rásť?
Či by mohlo Progresívne Slovensko ešte predbehnúť Smer, je na základe prieskumov otázne. Podpora hnutia stále rastie, no už voľnejšie ako doteraz. Na svoje maximá možno dosiahol aj Smer. „Progresívne Slovensko rastie, ale už nie tak rýchlo ako posledné mesiace. Uvidíme, či tieto strany už nenarážajú na strop,“ potvrdzuje Václav Hřích.
„Rastová tendencia je v prípade PS pri pohľade z dlhšieho časového obdobia je zjavná. Za posledných niekoľko mesiacov je v podstate len pri Progresívnom Slovensku zrejmý kontinuálny rast,“ všíma si Martin Slosiarik z Focusu.
„Smer postupne rástol na úkor Hlasu, v posledných prieskumoch však vidíme, že sa rast Smeru zastavil. Naďalej existujú zdroje jeho rastu, ale v elektorátoch strán, ktoré majú relatívne silné jadrá.“
Jakub Hankovský dopĺňa, že výhodou Smeru môže byť, že má odhodlaných voličov. „Smer má najvyššie jadro z týchto strán. To je však aj istý limit ďalšieho rastu. PS a Hlas majú potenciál rastu, lebo majú ešte potenciál v počte voličov, o ktorých môžu efektívne zabojovať,“ myslí si.
Podobne číta dáta aj Václav Hřích z agentúry AKO. „Vyše 70 percent voličov Smeru hovorí, že svoje rozhodnutie už nezmení. Pri iných stranách je to číslo nižšie. Pri Hlase či PS je to niečo pod 50 percent.“
3. Pomôže OĽaNO incident so Smerom?
Pred týždňom sledovalo Slovensko incident, pri ktorom sa predseda OĽaNO Igor Matovič dostal do fyzickej potýčky s politikmi Smeru, Robertom Kaliňákom a Richardom Glückom. Odvtedy sa čakalo, či nová Matovičova taktika zaberie a či pomôže jeho trojkoalícii dostať sa ďalej od 7-percentného kvóra, ktoré musí prekonať na vstup do parlamentu.
Prieskumy Focusu a AKO potýčku ešte nezachytili, najnovší Ipsos už áno. Hnutie OĽaNO v ňom malo podporu niečo vyše 8 percent, nárast oproti minulému prieskumu bol na úrovni štatistickej chyby (konkrétne sa posilnilo o pol percentuálneho bodu).
Václav Hřích z agentúry AKO je opatrný pri otázke, či na voličov zaberie Matovičova finálová stratégia zahŕňajúca jazdy Fordom Raptor po sídliskách, počas ktorých Matovičov hlas z megafónu brojí proti Smeru.
„Igor Matovič sa snaží dostať do úlohy najdôležitejšieho vyzývateľa a súpera Smeru. No Smer si vybral za súpera Progresívne Slovensko, takže pre predsedu OĽaNO je ťažké urobiť zo seba znovu vyzývateľa Roberta Fica, ako sa mu to podarilo v roku 2020,“ vysvetľuje riaditeľ AKO.
„Matovič so svojou aktuálnou kampaňou môže osloviť voličov, pre ktorých je stále dôležitá téma boja proti korupcii. No pre vonkajšie okolnosti z posledných troch rokov – ako pandémia, ekonomická či energetická kríza, alebo vojna na Ukrajine – téma boja proti korupcii padla v rebríčku hlboko za iné témy, ktoré chcú ľudia riešiť.“
Podľa Hřícha pri korupcii predseda OĽaNO už nič nové nepovie, forma môže niekoho aj odrádzať. „Možno utvrdí voľbu pri časti voličov OĽaNO, myslím si však, že nejaké veľké zmeny tento spôsob komunikácie neprinesie. Nie je to gamechanger.“
Jakub Hankovský z Ipsosu si na druhej strane myslí, že Matovič aspoň získal mediálny priestor, ktorý mu predtým v lete nepriniesla nevydarená kampaň s dovezenými autami Fiat 500. „Pre mnohých stredopravých voličov je silnou motiváciou, prečo voliť, voľba proti Robertovi Ficovi,“ vraví.
„Toto môže byť pripomienka, že si Igor Matovič opäť vybral za svojho súpera Roberta Fica a on je ten, ktorý sa snaží zabrániť jeho návratu k moci. Či to bude fungovať, uvidíme. Minimálne získal obrovský mediálny priestor naprieč rôznymi elektorátmi,“ povedal Hankovský
4. Koľko je vlastne nerozhodnutých voličov?
Niektoré strany, najmä tie s menšou podporou, sa s nádejou obracajú na nerozhodnutých voličov, ktorí podľa nich môžu ešte zmeniť výsledky volieb. Napríklad líder Modrých Mikuláš Dzurinda opakuje, že podľa prieskumov je nerozhodnutá ešte štvrtina voličov, a preto nie je správne jeho stranu vyraďovať z volebného súboja.
V skutočnosti by bolo nesprávne tieto čísla interpretovať tak, že v sivej zóne existuje veľká masa voličov – 25 či 30 percent –, ktorá sa zatiaľ neprejavila v prieskumoch preferencií a ktorá by mohla zásadnejšie zamiešať podporou strán. Je to zložitejšie.
Podrobne to vysvetľuje Martin Slosiarik z Focusu. „Podľa našich dát situáciu vidím takto: máme približne desatinu ľudí, ktorí chcú prísť voliť, teda deklarujú vysokú rozhodnutosť prísť k voľbám, ale na štandardnú otázku – koho by ste volili – odpovedajú ‚neviem, nie som rozhodnutý’,“ približuje.
„A máme nemalú časť voličov, ktorá sa smerom k voľbám znižuje – teraz je asi pod tridsiatimi percentami – a ktorá hovorí: ‚Budem voliť túto stranu’, ale na otázku ‚Ako pevne ste rozhodnutí?’ odpovedajú, že ešte môžu rozhodnutie zmeniť. Skupina nerozhodnutých je teda zložená z dvoch typov voličov.“
Jakub Hankovský hovorí, že v ich dátach je skupina voličov, ktorí chcú ísť k voľbám, ale nevedia, koho voliť, nižšia. „Pohybuje sa okolo piatich percent. Skupina ľudí, ktorí majú preferenciu, ale nie sú pevne rozhodnutí, vychádza podobne, teda okolo 30 percent. A títo ľudia sú už dnes zahrnutí v prieskumoch.“
Václav Hřích z AKO je najviac skeptický k tomu, ako nerozhodnutí voliči zasiahnu do volieb. „Spoliehanie sa na nerozhodnutého voliča je pred voľbami bežný fetiš. Je to taká postracionalizácia zo strany politikov v štýle – síce to nie je dobré, ale ono to ešte dobré bude,“ vraví.
„Počet tých, ktorí vravia, že pôjdu voliť, ale nie sú rozhodnutí, plus-mínus vychádza na 8 až 12 percent. Keď som sa pozeral na dáta z minulých volieb, tak väčšina nehovorí pravdu. Naša teória je, že väčšina z nich voliť nepôjde. Keď totiž následne zisťujeme, či majú aspoň sympatiu k niektorej zo strán, drvivá väčšina z nich si vyberie možnosť ‚k žiadnej’. Nezaoberali sa tým.“
5. Prejaví sa fenomén „skrytého voliča“?
V súvislosti s tým, odkiaľ by mohli prísť nečakané hlasy, sa v minulosti objavovala debata o takzvanom skrytom voličovi. V 90. rokoch minulého storočia sa spájala s HZDS Vladimíra Mečiara, neskôr sa znovu objavila pri ĽSNS Mariana Kotlebu, ktorá sa nečakane dostala do parlamentu v roku 2016.
Existuje nejaký skrytý volič, a ak, tak akú voľbu tentoraz skrýva? Podľa Jakuba Hankovského môžeme pod skrytým voličom chápať nielen takého respondenta, ktorý v prieskumoch pred anketármi svoju skutočnú voľbu nepovie, lebo sa za ňu povedzme hanbí, ale aj takého, ku ktorému sa prieskumné agentúry nedostanú.
„Za Ipsos si myslíme, že anonymnejšia forma online zberu dát čiastočne eliminuje neochotu respondenta povedať svoju voľbu alebo to, že sa za ňu hanbí. Preto nám napríklad možno vychádza vyššie Republika,“ vysvetľuje.
Tu je možno dobré doplniť, že kým Ipsos meria politické preferencie cez online dotazník, Focus najčastejšie využíva formu osobných rozhovorov cez anketárov a AKO zasa telefonické rozhovory. Keďže online dotazníky časť populácie nepokryjú, Ipsos minimalizuje efekt chýbajúcich zástupcov občanov, ktorí nevyužívajú internet, vážením výsledkov na základe ekonomického statusu a príjmu, ale aj minulého volebného správania.
Václav Hřích metodike až takú váhu nedáva. „Myslím si, že spôsob zberu je irelevantný. Telefonický zber je síce anonymnejší, ale respondent vie, že poznáme jeho číslo. Pri online zbere zasa agentúra vie jeho iniciály.“
Hankovský dodáva, že efekt toho, že by sa ľudia za svoju skutočnú voľbu v prieskumoch hanbili, bude nízky. „Politický diskurz zhrubol v posledných rokoch tak, že ľudia sa často nehanbia pomenovať v prieskume stranu, ktorá hovorí extrémne veci,“ vysvetľuje.
Súhlasia aj jeho kolegovia z Focusu a AKO. „Agentúry majú spôsoby, ako fenomén skrytého voliča kompenzovať. Napríklad kontrolou vzorky po voľbách otázkou na minulú voľbu a porovnaním výsledkov s reálnymi výsledkami volieb,“ vraví Martin Slosiarik.
„Skrytého voliča mal aj Mikuláš Dzurinda, aj Robert Fico,“ pripomína Václav Hřích. „Mal ho každý, kto má za sebou problém. Dnes majú problémy Sme rodina, Smer, Republika aj OĽaNO. Tých skrytých voličov by mohlo byť toľko, že sa to vlastne neguje.“
6. Môžu vypadnúť Sme rodina či Republika?
Dôležitou otázkou týchto volieb bude, koľko hlasov prepadne. Okolo hranice potrebnej na vstup do parlamentu sa pohybuje množstvo strán: SaS, KDH, Sme rodina, SNS, Demokrati, ale aj trojkoalícia vedená OĽaNO. Najnovší prieskum AKO tam posunul aj Republiku, ktorej namerali podporu len niečo vyše 5 percent.
„My meriame Republiku vždy nižšie ako iné agentúry, no pokles vidno aj v iných agentúrach,“ vraví riaditeľ AKO Václav Hřích.
„Republika má momentálne reputačný problém, teda vlastne dva. Prvý, známejší, sú hriechy mladosti. Členstvo predsedu Milana Uhríka v Novej generácii SDKÚ či kandidatúra Miroslava Suju za Zelených a Most-Híd.“
Hřích vidí ešte silnejší reputačný problém, ktorým je podľa jeho názoru autentickosť strany Milana Uhríka. „Veľká časť voličov Republiky sú bývalí voliči ĽSNS. Mnohí z nich si pamätajú ešte Slovenskú pospolitosť. Títo voliči sledujú, ako si predstavitelia Republiky zrazu spomínajú na Slovenské národné povstanie a hovoria, že bolo fajn,“ hovorí.
„Pre najpôvodnejší elektorát môžu byť málo autentickí, lebo otočili o 180 stupňov. A potom si hľadajú inú stranu, hoci nie podľa pôvodných kritérií. Stačí, že majú dojem, že ak Republika otočila v tomto, možno otočí aj v niečom inom.“
Vážne problémy naznačujú prieskumy naprieč agentúrami v prípade hnutia Sme rodina Borisa Kollára. V Focuse a Ipsose je hnutie už pod piatimi percentami, podstatnejšie však je, že kontinuálne klesá už niekoľko mesiacov.
„Je veľmi pravdepodobné, že za poklesom sú aktuálne kauzy okolo Borisa Kollára,“ vraví Jakub Hankovský z Ipsosu. „Vidíme to aj na charaktere voličov, ktorí od Sme rodina odchádzajú. Neexistuje iné zmysluplné vysvetlenie. V posledných troch-štyroch mesiacoch má Sme rodina trajektóriu, ktorá ho – podľa môjho názoru – s veľkou šancou dostane mimo parlamentu.“
Proti Sme rodina hovoria aj detailnejšie dáta. „Sme rodina má asi najviac volatilný elektorát, je tam najmenej voličov, ktorí svoju voľbu opakujú,“ pripomína Martin Slosiarik.
„Už niekoľko mesiacov vidíme aj prepad počtu voličov, ktorí majú Sme rodina ako svoju druhú voľbu,“ dopĺňa ho Václav Hřích z AKO.
„Stráca sa teda rezervoár, z ktorého by mohlo Sme rodina čerpať voličov. Čoraz bližšie k voľbám rastie počet ľudí, ktorí sú rozhodnutí. Početnosť respondentov, z ktorých rátame preferencie, sa teda zväčšuje. V tejto situácii vám nestačí mať len rovnaký počet voličov ako pred mesiacom, musíte držať krok so zvyšujúcim sa počtom rozhodnutých. Keď sa vám vyčerpáva rezervoár, máte problém.“
7. Príde snehová guľa alebo zachraňovanie?
Stredopraví a prozápadní voliči možno v tieto dni majú dilemu, akú volebnú stratégiu zvoliť: či dať hlas Progresívnemu Slovensku, aby malo šancu na víťazstvo a prvý pokus o zostavenie vlády, alebo posilniť, prípadne dokonca zachraňovať strany ako SaS, KDH či Demokrati, aby malo PS koaličných partnerov.
Dá sa z prieskumov odhadnúť, ako voliči premýšľajú a ktoré strany sa vlastne oplatí zachraňovať? „Je na voličovi, ako bude s týmto racionálnym kalkulom pracovať, ale ak mu záleží, aby jeho hlas neprepadol, už tú hranicu máme,“ hovorí Jakub Hankovský z Ipsosu. „Nechcem povedať presné číslo, ale bude to okolo troch percent. Nad tromi percentami je hranica, z ktorej sa to ešte dá vytiahnuť.“
To dáva stále šancu napríklad strane Demokrati, ktorej preferencie sa pohybujú medzi tromi a štyrmi percentami. „Nie je namieste ani otázka, či majú dosť času. Ten nepotrebujú. Ich široký potenciál je vysoký, majú dosť ľudí, ktorí ich zvažujú, nemusia sa im už predstavovať. Musia si skôr počkať na finálne rozhodnutie voliča a dovtedy neurobiť chybu,“ dodáva Hankovský.
Podľa Václava Hřícha je veľmi ťažké skúmať, čo by sa muselo stať, aby ľudia volili stranu, ktorú v prieskumoch uvádzajú ako svoju druhú voľbu, čo je práve prípad Demokratov. Respondenti na to totiž odpovedajú z dvoch strán – čo by musela strana, ktorá je ich druhá voľba, spraviť, ale aj to, akej chyby by sa musela dopustiť strana, ktorú zvažujú na prvom mieste.
„Z výsledkov to vyzerá, že momentálne je to už len o chybách strán na prvom mieste,“ myslí si Hřích. „Demokrati zrejme už nenájdu kameň mudrcov. Pomôže im skôr chyba, napríklad znechutenie časti voličov OĽaNO. Alebo príliš dobré čísla Progresívneho Slovenska v prieskumoch, ktoré časť voličov posunú k úvahe zachraňovať Demokratov.“
Martin Slosiarik z Focusu pripomína, že vo voľbách v roku 2020 bolo vidno oba efekty: aj takzvaná snehová guľa, teda príklon voličov k najsilnejšiemu hráčovi, vtedy OĽaNO, aj snaha zachraňovať strany v ohrození, teda v tom čase SaS, Za ľudí či KDH.
„Z exit pollu sme zistili, že záchranársky efekt sa najviac ukázal pri voličoch KDH. Až desatina voličov KDH uviedla, že hnutie volili preto, aby bolo v parlamente,“ vraví Slosiarik. Pripomeňme, že nakoniec neúspešne. KDH v roku 2020 získalo 4,65 percenta hlasov.
8. Aká bude volebná účasť?
Keď médiá citujú prieskumy straníckych preferencií a informujú, z akej vzorky rozhodnutých voličov boli vypočítané, zvyknú apelovať na to, aby sa toto číslo nezamieňalo s volebnou účasťou. No vedia riaditelia agentúr na základe dát odhadnúť, aká účasť bude?
Najčastejšia odpoveď je, že zrejme podobná ako v roku 2020. Vtedy prišlo voliť vyše 2,9 milióna voličov, účasť dosiahla 65,8 percenta. „V prieskumoch rastie počet ľudí, ktorí deklarujú, že pôjdu voliť. Uvidíme, či to bude viac alebo menej ako v roku 2020. Predpokladám, že účasť nebude nízka,“ vraví Jakub Hankovský.
Martin Slosiarik pozorovanie šéfa Ipsosu potvrdzuje. „Ochota ísť voliť je v prieskumoch relatívne vysoká. Keď som ju porovnával s prieskumami pred minulými voľbami, je na podobnej úrovni ako pred voľbami v roku 2020. Bol by som prekvapený, keby bola volebná účasť pod 60 percent.“
A do tretice Václav Hřích z AKO: „Vidíme veľmi podobnú dynamiku rozhodnutia ísť voliť ako v roku 2020. Nebude sa opakovať rok 1998, keď sa z celého sveta zletelo voliť 84 percent voličov. Videl by som to okolo účasti 65 percent.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
