Bola tu druhá Buča, telá ležali všade: reportáž z Iziumu rok po vyhnaní ruských okupantov
Boli sme v meste v Charkivskej oblasti na východe Ukrajiny, kde sa odohrávali neopísateľné zverstvá a ktoré dnes ako bájny Fénix vstáva z popola.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]
„Vyťahovali odtiaľ ľudí. Nespoznávali sme ich, spálené telá. Vtedy začali preživší kričať: ‚Och, tí rašisti!‘ Všade naokolo, kde teraz stojíme, ležali telá,“ povie sedemdesiatnička Tatiana Čvalun.
Stojíme pred štvorpodlažnou bytovkou na okraji Iziumu v časti nazývanej Dolné Mesto. Teda pred bývalou bytovkou. Stred domu chýba, akoby ho čosi ozrutné vyhryzlo. V pivnici sa skrývalo 54 ľudí. Po zásahu sa na nich všetko zosypalo ako domček z kariet. Vznietil sa aj plyn v potrubí.
„Všetci uhoreli. Až na jedného staršieho pána. Ten išiel vnučke zohriať vodu na dojčenskú výživu na platni na tehlách pri inej časti domu,“ hovorí dôchodkyňa.
Neodpustím našim, že nás neevakuovali
Pár dní po začiatku ruskej okupácie tohto mesta na východe Ukrajiny v marci 2022 sa ľudia z bytovky na Ulici 1. mája poskrývali do pivníc. Podľa slov pani Tatiany „žili ako myši“. Len aby bol nejaký kút, miestečko, kam sa ukryť.
Štvrť sa nachádzala medzi bojujúcimi stranami. Z bombardovania, nízko letiacich lietadiel a explózií išli zošalieť. Dom sa neustále triasol.
Dôchodkyňa mala výhodu, že
