Fotogaléria: Rok som fotil Bratislavu, videl som absurditu aj nádej
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Minulý rok som sa naplno prisťahoval do Bratislavy. Vďaka víťazstvu v súťaži Slovak Press Photo a grantu od magistrátu som mal šancu stráviť niekoľko mesiacov fotografovaním a študovaním premien verejných priestorov.
K téme mám blízko, na architektúre mi záleží, cítim ju a rád pozorujem ľudí, ako verejné priestory používajú. Myslím si, že ich výraz má silu meniť to, ako sa obyvatelia cítia a aká je v meste nálada.
Po obdobiach socializmu aj 90. rokov sú tu ešte stále sily, ktoré viac zaujíma zisk ako vkus, a stále na niektorých uliciach badať zanedbanie, ktoré je pre verejný priestor na Slovensku príznačné – ako keby to boli miesta, ktoré nepatria nikomu, namiesto toho, aby na nich záležalo všetkým.
Ale Bratislava chce byť moderná a dať najavo, že tu žije veľa ľudí, ktorým na niečom záleží. Obyvatelia s obľubou využívajú verejné priestranstvá a stačí im to dovoliť a uľahčiť – tak ako to vidno na Tyršáku, alebo Námestí Slobody. Bratislava čoraz viac ožíva a postupne odomyká ďalšie a ďalšie miesta, kde sa ľudia môžu cítiť dobre.
Vo fotografiách som sa snažil zachytiť aj svoj názor a pocity absurdity, nádeje, ambícií, zanedbania aj radosti a dúfam, že keď sa pozriete na zrekonštruovanú budovu Slovenskej národnej galérie či zdevastovaný Klub nemeckých veslárov, budete niečo cítiť tiež.
