Týždeň v práve Rada Procházku: Sýrski utečenci, nórska sociálka, ukrajinské obilie

1. Frontex za nič nemôže

Sýrski utečenci sa na Všeobecnom súde EÚ sťažovali, že ich Frontex a grécke úrady vrátili z ostrova Leros, kde mali v úmysle uchádzať sa o azylovú ochranu, späť do Turecka. Žiadali kompenzáciu nákladov, ktoré s útekom zo Sýrie mali, a tiež finančnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá im podľa nich vznikla pre porušenie ich práva na medzinárodnú ochranu, vzhľadom na zákaz kolektívneho vyhostenia, pre porušenie práv dieťaťa, práva na ochranu pred neľudským zaobchádzaním a práva na účinný opravný prostriedok.

Z morálneho, politického i spoločenského hľadiska je to zjavne zásadná téma a také sa skôr či neskôr nevyhnutne stanú aj predmetom súdnej reflexie. Len to niekedy trvá a nie každý pokus vyjde.

V tejto veci sa Všeobecný súd EÚ meritórnemu skúmaniu vyhol a žalobu odmietol z dôvodov, ktoré sa pokojne dajú označiť za procesné. Hovorí síce o absencii príčinnej súvislosti medzi právomocou Frontexu a namietanou ujmou, ale v zásade ide o to, čomu sa odborným žargónom hovorí absencia pasívnej vecnej legitimácie, čiže nespôsobilosť žalovaného subjektu byť adresátom žalobného nároku. V skratke, „úlohou Frontexu je len poskytnúť technickú a operatívnu podporu orgánom členského štátu“. Práve a len tie majú podľa súdu „právomoc posúdiť meritum rozhodnutí o navrátení a skúmať žiadosti o medzinárodnú ochranu“.

Preložené do ľudskej reči, ak by ste boli žalovali priamo Grécko, možno by sme sa museli zaoberať aj