Najlepšie slovenské albumy – Katarína Máliková: Postalgia (2019)
Odkrývame desiatku najlepších domácich platní, ktorá vzišla z veľkej ankety.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Seriál Najlepšie slovenské albumy vznikol z výsledkov ankety Denníka N, v ktorej hlasovalo takmer 60 ľudí z hudobnej scény. Ich hlasovanie a komentáre si môžete pozrieť tu.
Hneď pri prvom vypočutí, pri prvej skladbe, po pár taktoch ma obliali zimomriavky a vybehli mi slzy.
Takto uviedol zaradenie platne Postalgia od Kataríny Málikovej na vrchol svojho rebríčka jeden z účastníkov ankety. Pýtali sme sa v nej ľudí z hudobnej brandže na to, ktoré albumy z dejín domácej hudby považujú za najlepšie.
Táto stále mladá kolekcia zabodovala v konkurencii vyše päťdesiatročného katalógu domácej (pop) hudby. A je teda dôležitým príspevkom do debaty o tom, ako súčasná produkcia obstojí v porovnaní so zavedenými menami domáceho kánonu.
Citát v úvode opisuje veľmi subjektívny zážitok. A je zrejmé, že pri spomenutí Málikovej platne často zaznie osobná a pocitová reakcia. Otázka je, či pri diskusii vôbec objektívne dôvody potrebujeme.
Ale skúsme.
Na ceste ku gesamtkunstwerku
Jedna vec je eufória po prvom počutí, iná je počúvanie z odstupu rokov. Tak necháme Postalgiu párkrát pretiecť ušami. Verdikt znie, že Málikovej skladby sa za štyri roky akoby ešte viac zomkli. A vytvorili ešte silnejší celok.
Ak aj odložíme emócie (čo je ťažké) a zapojíme len hlavu, nedá sa inak:
