Denník N
Roman Pataj
Správy vybral a komentoval Roman Pataj
1. Od Fica odišli, ale k Ficovi patria
Predsedníctvo strany Hlas tvorí 20 ľudí. Ako zistil kolega Miro Kern, len traja jeho členovia jasne uprednostňujú vládnutie bez Smeru – Zuzana Dolinková, Tomáš Drucker a predseda Peter Pellegrini. Ostatných to ťahá k Robertovi Ficovi. Niektorých definitívne, niektorých „skôr“.
Hlas až do volieb neprezradí, koho si vybral, ale aj výroky jeho predstaviteľov aktuálne svedčia v prospech Smeru. Dokonca aj Pellegrini hovorí, že z vládnutia s Hlasom sa vylučuje Progresívne Slovensko, nie Fico. Kým v jeho prípade môže ísť o taktiku na voličov, Erik Tomáš hovorí priamo, že s PS nepôjdu, a Matúš Šutaj Eštok progresívcov rovno označuje za extrémistickú stranu.
Prieskumy naznačujú, že väčšina predsedníctva kopíruje názory svojich voličov. Kým vládnutie s nimi je prijateľné až pre 62 percent voličov Hlasu, to isté si vie pri PS predstaviť len 17 percent z nich.
Napriek tomu sa nedá jednoznačne vyhlásiť, že Hlas pôjde určite so Smerom. Definitívne rozhodnú až percentá. No už teraz sa dá povedať, že Peter Pellegrini nemá pod kontrolou vlastnú stranu.
Dajú sa určiť dve základné príčiny.
Strach z voličov. Pellegrini vzal Ficovi voličov, ktorí boli unavení z jeho škandálov, ale v zásade súhlasili s jeho politikou. Za tri roky ich však Pellegrini nedokázal presvedčiť, že sú aj ďalšie dôvody nevoliť Fica. V podstate je to do značnej miery tak, že v prípade Hlasu nie strana presviedčala voličov o svojom programe, ale voliči určovali strane jej politiku.
Alebo ešte presnejšie, Pellegrini sa tak bál svojich voličov, že ich nedokázal presvedčiť, ako má podľa neho politika strany vyzerať. Veľká časť z nich preto v dôsledku frustrácie z uplynulých tri a pol roka prebehla naspäť k Smeru.
Oportunisti. No a bývalí členovia Smeru, ktorí prešli do Hlasu a teraz sa chcú oblúkom vrátiť k starému predsedovi pod inou značkou, sú len oportunisti.
Keď mali pocit, že Fico je na uterák, nechali ho tak. Keď sa vracia v plnej sile, chcú sa pri ňom znova zviezť. Pritom na oficiálnych argumentoch, pre ktoré od neho kedysi odišli, sa nič nezmenilo. Práve naopak, len zosilneli.
2. A čo keby sa voľby skončili patom?
Čerstvé čísla agentúry Ipsos pre denník Pravda pripúšťajú scenár, v ktorom nebude možné po voľbách zostaviť vládu. Teda ak sa dajú brať vážne doterajšie stanoviská strán, ktorá s kým odmieta vládnuť.
V takom prípade naozaj veľmi nevidno riešenie. Ako spočítali Dušan Mikušovič a Juraj Koník, zostava Smer, Hlas a SNS by mala len 69 poslancov, preto by potrebovali aj Republiku, s ktorou odmieta ísť Hlas. Kombináciu Smer, Hlas, SNS a KDH zas robí nepriechodnou KDH, ktoré má výhrady k Smeru.
Tieto možnosti však aspoň teoreticky ponúkajú výsledok postačujúci na dôveru v parlamente. PS je na tom ešte horšie. Ak by voľby dopadli ako aktuálny prieskum, koalícia progresívci + Hlas, SaS a KDH by mala len 74 poslancov. Na získanie väčšiny by potrebovali OĽaNO, s ktorým však nechce ísť nik.
Lenže je len malá šanca, že voľby sa nakoniec predsa len skončia patom. Okolo hranice piatich percent je veľa strán a celkový výsledok veľmi ovplyvní, ktoré z nich ju prelezú a ktoré nie. Čísla prepočítané na mandáty preto budú vyzerať inak ako dnes.
Čisto hypoteticky. No ak by bol výsledok predsa len takýto, je vôbec šanca, že by sa hlasovanie muselo opakovať, lebo by nová vláda nemala ako vzniknúť? A kto by dovtedy vládol?
Odpoveď na druhú otázku je jednoduchá – Slovensko by ďalej spravovala úradnícka vláda Ľudovíta Ódora.
A nové voľby? Žiadne nebudú.
Peniaze na ďalšie má OĽaNO, pretože to nie je strana a na miliónových príspevkoch od štátu sedí jej majiteľ Igor Matovič, ktorý ich nemá na čo minúť. A nejaké fondy má možno ešte Smer. Ostatné partaje si už teraz museli vziať úvery a určite nebudú chcieť nové. Politici jednoducho majú minimálne finančnú motiváciu dohodnúť sa.
V prípade Roberta Fica je navyše dôležitý čas. Polícia obviňuje nových a nových ľudí z jeho éry a potrebuje ju zastaviť. Nechce čakať ďalšie mesiace, kým sa dostane na ministerstvo vnútra, chce tam prísť čo najskôr.
No a v neposlednom rade máme skúsenosť z minulosti, že predvolebné deklarácie o odmietaní iných strán sú len predvolebné a po voľbách je všetko inak. Presne tak sa v roku 2016 rozhodli vládnuť so Smerom Most-Híd a Sieť. Pri prípadnom pate po 30. septembri by to znamenalo, že by žiadny nenastal, pretože by prišiel niekto nový, aby povedal, prepáčte, ale museli sme.
3. Sulík vyzýva Dzurindu, aby pre neho urobil to, čo pre Dzurindu urobil Kaník. Ponúka mu aj rovnaké benefity
Richard Sulík v stredu vyzval politické strany, ktoré majú v prieskumoch dlhodobo pod štyri percentá, aby odstúpili z volieb. Podľa najnovšieho prieskumu Ipsosu sa to týka Demokratov, Aliancie, Modrých/Mosta-Híd či Maďarského fóra. V rovnakom prieskume má SaS 6,1 percenta. Aj ona je teda v pásme ohrozenia.
Predseda SaS argumentuje hrozbou návratu Roberta Fica: „Nejde o to, kto vyhrá voľby, ide o to, aby Robert Fico nedisponoval 76 hlasmi v parlamente.“
Sulík sa bojí koalície Smer, Hlas, Republika a SNS, ktorá by mohla vzniknúť, keby prepadlo veľa hlasov stredopravých a demokratických voličov. V takom prípade by sa podľa Sulíka z nás stala opäť „čierna diera Európy“. Takto Slovensko za vládnutia Vladimíra Mečiara označila bývalá ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová.
Vecne má Sulík pravdu. Rekordný počet prepadnutých hlasov naozaj hrozí, a ak sa to stane, naozaj na tom má najväčšiu šancu zarobiť Smer. SaS ešte menším stranám, ako je ona, ponúka aj motiváciu, ak odstúpia a podporia práve ju. Majú ňou byť po voľbách rokovania o personálnych postoch a obsahových požiadavkách, ktoré by sa mohli dostať do programového vyhlásenia budúcej vlády, v ktorej bude SaS.
Jej predseda tým v podstate Mikulášovi Dzurindovi a ďalším navrhuje, aby urobili to čo Ludovít Kaník a jeho DS v roku 2002, keď v beznádejnej situácii odstúpili v prospech SDKÚ. V druhej Dzurindovej vláde bol potom Kaník ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Lenže je tu ale. Sulíkova výzva je síce racionálna, ale pôsobí egoisticky, pretože na zachraňovanie je vhodných oveľa viac strán než len jeho. Navyše prísľub budúcich personálnych postov od aktuálne päť- až šesťpercentnej strany v budúcej vláde, ktorá vôbec nemusí vzniknúť, je veľmi virtuálny. To nie je ani len holub na streche, ale orol vysoko v oblakoch.
No a Sulíkova ponuka v podobe, v akej ju poznáme, opomína ešte jeden dôležitý detail. Niektoré strany, ktoré vyzval, majú reálnu šancu prekročiť trojpercentnú hranicu a s ňou aj získať nárok na štátny príspevok. Z niečoho potrebujú zaplatiť úvery. Len zo vzdania sa účasti vo voľbách to nedokážu, čo v ich rozhodovaní môže zohrať úlohu. Aj preto sa Dzurinda v roku 2002 zaviazal, že SDKÚ odovzdá DS pätinu štátneho príspevku za voľby.
Eduard Heger obratom dal Sulíkovi najavo, že ak by sa aj mal v niečí prospech vzdať, on to vzhľadom na skúsenosti z minulosti nebude. Viac o jeho odpovedi v statuse dňa.
Jednou vetou:
4. Ukrajina podľa ministerstva pôdohospodárstva pozastaví žalobu proti Slovensku na WTO a nebude hovoriť o zákaze dovozu slovenských agrokomodít, Slovensko a Ukrajina sa dohodli na vytvorení systému obchodovania s obilím na základe licencií.
5. V prípade vraždy študenta Daniela Tupého podala prokurátorka obžalobu na Adama Puškára, vyšetrovateľ pracuje aj s možnosťou, že útočníkov bolo viac, advokáta Puškára polícia obvinila v marci, 18 rokov po vražde.
6. Zo zahraničia zatiaľ volilo vyše 50 percent registrovaných voličov, ministerstvo vnútra eviduje asi 40 500 návratných obálok od voličov z cudziny, o voľbu poštou zo zahraničia požiadalo takmer 73-tisíc ľudí.
7. Najlepšie programy majú Demokrati, PS, KDH a SaS, vyplýva to z hodnotenia programov politických strán, ktoré urobili Via Iuris a Nadácia Zastavme korupciu, porovnávali programy strán, hlasovania poslancov v parlamente o vybraných návrhoch, ako aj kauzy z minulosti.
8. Na platforme Donio sa vyzbieralo dosť peňazí na slovenský odmínovač Božena pre Ukrajinu, vyše 650-tisíc eur využijú aj na ďalšie vybavenie pre ukrajinských hasičov, zbierku organizuje iniciatíva Darček pre Putina.
9. Slovensko odovzdalo Ukrajine 265 ruských nákladných vagónov, ktoré po začiatku vojny uviazli na slovenskom území, píše ICJK, ďalšie sú stále na Slovensku, podobne nechalo Ukrajinu znárodniť vagóny Poľsko, v Maďarsku väčšina vozňov zostala. (icjk)
10. Obyvatelia Slovenska podľa Eurostatu stále pracujú viac než priemerní Európania, týždenný pracovný čas v EÚ v priemere vlani dosahoval 37,5 hodiny, kým na Slovensku 39,6 hodiny.
Zaujímavé články:
Pozrite sa na premenu Andreja Babiša. On a Fico majú veľa spoločného. Ani jeden neuspel v prezidentských voľbách, obidvaja si v sebe nesú trpkú porážku a práve to ich motivuje. Keď sa pozriete na to, akým antieurópskym politikom sa v rétorike stáva Babiš, tak sú si s Ficom podobní. Nie nadarmo sú obaja Slováci.
Václav Moravec o slovenskej politike (dennikn.sk)
Ukrajinský aj poľský analytik sa zhodujú, že spor medzi Varšavou a Kyjivom sa môže skončiť radikálnym obratom. Vysvetľujeme, kde urobili obe krajiny chybu a či to Zelenskyj výrokom o predstieranej solidarite neprehnal.
Mirek Tóda o spore o ukrajinské obilie (dennikn.sk)
Citát:
Fico je zaujímavý v tom, že niečo iné hovorí pred voľbami, a keď hlasy získa, robí niečo iné. Tento rok je situácia výrazne iná v tom, že neviem, či v prípade, že sa stane premiérom, bude jeho politika diametrálne odlišná od toho, čo v súčasnosti hovorí. Ale ak si porovnáte rétoriku a reálnu politiku Roberta Fica, keď sa stal prvýkrát premiérom, tak boli odlišné.Václav Moravec o predsedovi Smeru
FB status:
Shooty:
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Jednou z najsmutnejších postáv aktuálnych volieb je pre mňa Mikuláš Dzurinda.
Vždy keď na mňa odhodlane pozerá z bilbordu so sloganom „Líder vedie krajinu k úspechu“, spomeniem si na výrok niekdajšieho republikánskeho predsedu snemovne reprezentantov Johna Boehnera, ktorý povedal: „Líder bez nasledovníkov je proste človek, ktorý si vyšiel na prechádzku.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
