Psychologička Hladká: Človek väčšinou sám nepríde na to, že je pasívne agresívny. Musia mu to povedať iní
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Debatu, v ktorej len vymenúvame svoje problémy bez záujmu o komunikačného partnera, možno prirovnať k vysýpaniu odpadkového koša. „Druhých sa často v rozhovore na nič nepýtame. Len na nich vyprázdnime svoju pomyselnú nádobu plnú problémov. A potom sa čudujeme, že komunikácia viazne,“ hovorí psychologička Andrea Hladká.
Za problémy s komunikáciou s nadriadenými v práci podľa nej často môžu zvyky, ktoré nám uľahčovali život v škole či v škôlke. „Väčšina rodičov deti neučí, ako učiteľovi povedať konštruktívnu kritiku alebo názor. Len to, že učiteľa treba poslúchať. Ak sa niekomu v škole vyplácalo byť ticho, prenesie si túto komunikačnú stratégiu aj do pracovného prostredia,“ vysvetľuje odborníčka.
Strach z komunikácie a možného nepochopenia má pritom občas každý z nás. „Podobne ako šoférovanie, aj komunikácia je zručnosť. Ak sa v nej chceme zlepšiť, musíme ju správne cibriť.“
V rozhovore Andrea Hladká hovorí aj o tom:
- prečo máme v komunikácii stále väčší problém s počúvaním,
- ako sa navonok prejavuje pasívna agresivita,
- čo robiť, ak máme nízke sebavedomie v komunikácii,
- ako s deťmi hovoriť tak, aby z nich nevyrástli frustrovaní dospelí
- aj ako ozdraviť komunikáciu so šéfom a s kolegami.
Prečo mávajú ľudia najčastejšie pocit, že sú v komunikácii nevypočutí a nepochopení?
Tí, ktorí sa takto cítia, majú v skutočnosti často sami problém s počúvaním. To je v komunikácii problém väčšiny z nás. Aj napriek tomu, že aktívne počúvanie je základným atribútom komunikácie. Najlepším príkladom je používanie mobilných telefónov. Máme ich v rukách alebo ich dokonca používame aj vtedy, keď sa s niekým rozprávame. Pri takejto komunikácii nie sme schopní aktívne počúvať druhého človeka, vnímať, aký presne je jeho problém, a dobre mu porozumieť. Klienti, ktorí ku mne chodia, často hovoria o tom, že cítia, že im v rozhovoroch okolie nevenuje úplnú pozornosť.
Nechceme alebo sa nevieme na druhých pri rozhovore plne sústrediť?
Majú na tom podiel vzorce správania z našej primárnej rodiny a z prostredia, v ktorom sme vyrastali. Ak sme nevideli, že by naši rodičia aktívne počúvali jeden druhého alebo nepočúvali ani nás ako deti, tak sme sa to nenaučili ani my. Z toho vznikajú v dospelosti rôzne problémy. Správna komunikácia nie je čosi, čo máme geneticky dané. Je to naučené správanie.
Ako sa vymaniť zo začarovaného kruhu nepočúvania?
Je potrebné si uvedomiť, že ak ja budem niekoho počúvať, ten druhý človek mi to opätuje a komunikácia bude na úplne inej, oveľa lepšej úrovni. Komunikácia nie je o rozprávaní o sebe. Je o záujme o druhého človeka.
Ako niekomu vhodne povedať, že nám nevenuje dostatočnú pozornosť?
