Komentátori Denníka N: Smer nemusí robiť nič, stačí dávkovať nenávisť

Čo je najsilnejšou témou týchto volieb? 

Oliver Brunovský: Ani som si nevšimol jednu silnú tému, ktorá by sa tiahla kampaňou. Na začiatku to bolo o tom, ako zle sa tu všetci máme, potom to prechádzalo do fáz “kto za to môže”, mafia, chaos a tak ďalej. Až teraz ku koncu, možno aj vďaka rôznym debatám, sa začalo viac hovoriť, čo sa s tým dá urobiť, aká je šanca na to, aby Slovensko nakoniec nevyzeralo ako nejaká opustená dedina s veľkými prázdnymi domami, v zime nevykúrenými, kde si starí ľudia musia sami rúbať drevo, lebo im mladí odišli.

Konštantín Čikovský: Slovensko je rozdelené, volebná kampaň bola o tom, ktorá strana získa trochu viac, aby dokázala zostaviť vládu. Je v zásade jedno, či o tom hovoríme ako tí proukrajinskí, proruskí, prodemokratickí, nedemokratickí, alebo ako normálni či uletení a blázni. Stále je to tá istá deliaca čiara. Bohužiaľ, stále sa rozprávame o elementárnych veciach, v ktorých by sme mali mať jasno. Tie nám umožňujú ten základ, aby sme boli v demokratickej spoločnosti a na Západe. Je to elementárna podmienka na to, aby sme sa mohli mať dobre.

Očakávate ešte niečo zásadné, kým sa skončí kampaň?

Roman Pataj: Často sa pri voľbách stáva, že sa niekto na poslednú chvíľu pokúsi vytiahnuť nejakú atómovku, nemôžem to teda vylúčiť. Sú strany, ktoré majú tendenciu k niečomu takému a ktorých preferencie sú na hrane – myslím konkrétne OľaNO. Nevylučujem, že Igor Matovič sa ešte pokúsi s niečím zaujať ľudí a dostať sa do parlamentu. Už to, čo sa stalo na parkovisku pred úradom vlády, bolo také teátro, že si nie som istý, či sa mu to ešte podarí prekonať. Pre mňa je témou volieb to, či zostaneme alebo nezostaneme súčasťou demokratického sveta. Ale myslím si, že najlepším slovom, ktoré vyjadruje tú tému pre väčšinovú spoločnosť, je chaos a frustrácia. Ľudia majú pocit, že tu bol chaos a ten treba ukončiť. Každý to vníma zo svojho vlastného uhla pohľadu ovplyvneného ideológiou a inými preferenciami.

Kto mal najlepšiu kampaň?

Roman Pataj: Keď to hodnotíme z pohľadu preferencií za posledný polrok, jednoznačne vyhráva Smer a Progresívne Slovensko, ktorým sa darilo kontinuálne rásť, zvlášť v prípade PS je možné, že ten rast bude nasledujúci týždeň ešte pokračovať. Neúspešnú kampaň mal zatiaľ Hlas, ktorý sa prepadol až na tretie miesto v preferenciách. Keby som mal ešte menovať niekoho, kto mal úspešnú kampaň, sú to nespokojné milenky Borisa Kollára, ktoré svojou antikampaňou pravdepodobne dosiahnu, že sa Sme rodina nedostane do parlamentu.

Oliver Brunovský: Kampaň Smeru je absolútne nudná a chýba v nej posolstvo. Podobne nudná je Republika. OĽaNO s tými fiatkami je totálne fiasko, potom museli prísť k slovu kamery. Zo začiatku sa mi zdala kampaň PS amatérska, ale ten koniec je veľmi pekný, páči sa mi, že tam je veľa živých ľudí a osobností, ktoré reagujú na víziu, ktorú PS ponúka. Ale vo všeobecnosti sa mi zdá, že žiadna zo strán nevyužila príležitosť, ktorá sa ponúka, a to ukázať konkrétne ľuďom, čo by im tie strany vedeli ponúknuť, ako by vyzerala krajina, keby sa oni ujali moci. Aby tam boli konkrétnejšie veci. U SaS sa mi ekonomický rast tiež zdá málo na to, aby si to ľudia vedeli predstaviť.

Konštantín Čikovský: Ak bude mať PS viac ako 15 percent a bude na druhom alebo treťom mieste, bude to pre nich obrovský úspech, lebo tá strana ešte nebola v parlamente. Ak sa im toto podarí, znamená to, že mali vynikajúcu kampaň, že dokázali prekonať vlastné mindráky a nemuseli sa úplne zaprieť, mohli v kampani rozprávať relatívne dosť toho, čo si naozaj myslia. Ak bude mať aj Hlas viac ako desať percent a bude na druhom alebo treťom mieste, je to tiež trochu úspech, pretože to znamená, že niekto, kto je ťažkým oportunistom, kto nemá čisté svedomie, si povie, že nie je čas sa pre vlastnú lenivosť a strach obrátiť k fašizmu, ale bojovať s kolegami, ktorí by to urobili. Ak v takomto nerovnom boji dostane desať percent, budem gratulovať Petrovi Pellegrinimu.