Smer po voľbách podá obžalobu na prezidentku. Predvolebná kampaň a ďalšie lži, reaguje palác

Smer chce po voľbách podať obžalobu na prezidentku Zuzanu Čaputovú. Tvrdí, že zasahovala do živého vyšetrovania, čím podľa interpretácie predsedu strany Roberta Fica hrubo porušila ústavu.

Podľa slovenskej ústavy prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje parlament trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov.

Obžalobu podáva Národná rada na Ústavný súd, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu znamená stratu funkcie prezidenta aj spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.

Parlament sa už raz prezidenta obžalovať pokúsil. V roku 2013 hlasovali poslanci o návrhu na obžalobu voči Ivanovi Gašparovičovi za jeho rozhodnutie nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Návrh vtedy neprešiel, podporilo ho len 45 poslancov.

Fico hovorí viac ako Žilinka

Smer chce podať obžalobu na prezidentku ihneď po voľbách. „Hneď po tom, ako bude ustanovujúca schôdza novej Národnej rady po voľbách a poslanci zložia sľub, podáme návrh na obžalobu prezidentky,“ avizoval.

Dôvodom je údajné zasahovanie hlavy štátu do vyšetrovania veľkých káuz. Fico kritizoval aj to, že prezidentka od generálneho prokurátora Maroša Žilinku žiadala podklady k rozhodnutiam na základe paragrafu 363.

No hlavným dôvodom vraj je stretnutie ešte z augusta 2021, o ktorom hovoril generálny prokurátor Maroš Žilinka na svojej tlačovej konferencii začiatkom týždňa. Žilinka povedal, že prezidentka si jeho a jeho námestníka pozvala 30. augusta, štyri dni po tom, čo bol zo zneužitia právomocí a z marenia vyšetrovania obvinený vtedajší policajný prezident Peter Kovařík.

Obvinenie súviselo so zastavením policajnej akcie, ktorou mali byť zadržaní traja spolupracujúci obvinení, ktorí vypovedali v niekoľkých kauzách. Prípad stále nie je uzatvorený, policajná inšpekcia v júli tohto roka navrhla Kovaříka obžalovať.

Podľa Žilinku na schôdzke došlo aj na Kovaříkovo obvinenie. „Na tomto prijatí pani prezidentka popri iných otázkach prešla k podstate, kde z pomôcok, ktoré mala pripravené, mi začala vysvetľovať skutkovú podstatu trestného činu zneužitia právomocí verejného činiteľa,“ vravel generálny prokurátor na tlačovke.

„Povedal som, že sa s ňou nemôžem baviť o skutkových okolnostiach, lebo je to živá vec. Tak na mňa vytiahla argument, ktorý ma mal zložiť, že mala minulý týždeň špeciálneho prokurátora, s ktorým sa o tom bavila. Povedal som, že pre mňa je tá vec vybavená.“

Prezidentka po Žilinkovej tlačovke reagovala, že „akýkoľvek záujem o živé kauzy dôrazne odmieta“.

Fico však v sobotu išiel ešte ďalej, a hoci ani sám Žilinka takéto slová nepoužil, tvrdil, že sa prezidentka v Kovaříkovom prípade „domáhala zmeny rozhodnutia“.

„Toto je symbol priameho zasahovania najvyšších predstaviteľov štátu do práce orgánov činných v trestnom konaní. Je to škandál, ktorý nemá obdoby,“ tvrdil predseda Smeru, ktorý prezidentku označoval za „symbol Progresívneho Slovenska“ a „človeka, čo sa vždy riadil cudzími záujmami“.

Prezidentka: Zase klame

Prezidentka tento mesiac oznámila, že na Fica podala žalobu na ochranu osobnosti za to, že ju opakovane nazýva americkou agentkou či slúžkou cudzích mocností.

Prezidentská kancelária označila dnešnú Ficovu tlačovku za jeho predvolebnú kampaň. „Je to iba jedno z ďalších klamstiev Roberta Fica, za ktoré naňho prezidentka prednedávnom podala žalobu, ktorým potvrdzuje, kam je až schopný zájsť kvôli mobilizácii svojich voličov,“ reagoval komunikačný odbor Prezidentského paláca.

Prezidentka podľa kancelárie opakovane a dôrazne odmieta akékoľvek ovplyvňovanie trestnej kauzy prostredníctvom generálneho prokurátora.

„Dôvodom stretnutí prezidentky so špeciálnym a následne aj s generálnym prokurátorom v auguste 2021 boli napäté vzťahy medzi generálnym a špeciálnym prokurátorom, ktoré v tom čase začali prerastať do otvoreného konfliktu medzi nimi a ich inštitúciami,“ vysvetlila.

„Keďže prezidentka zodpovedá za riadny chod ústavných orgánov, považovala za primerané pýtať sa na dôvody, povahu a intenzitu ich sporu. Ak by generálny prokurátor teraz tvrdil, že prezidentka chcela ovplyvňovať trestné stíhanie, nemohol by čakať dva roky a musel by konať – inak by sa sám spreneveril funkcii generálneho prokurátora.“

Fico na sobotnej tlačovke tvrdil, že Smer pôvodne nechcel prezidentku obžalovať, keďže jej mandát sa skončí budúci rok na jar a kandidovať už nebude. Predseda Smeru presviedčal, že očakával, že sa novinári na prezidentku pre schôdzku „zletia ako sršne“ a nedajú jej pokoj.

No keďže sa nič také neudialo, Smer vraj zmenil názor. Rozhodnutie označil sám Fico za „extrémne“.

Avízo obžalovať hlavu štátu, ktorú Fico opakovane spájal s Progresívnym Slovenskom, ktorého bola do zvolenia členkou, prišlo presne týždeň pred voľbami. Podľa prieskumov sú hlavnými súpermi s najväčšími šancami na víťazstvo práve Smer a PS, ktoré od seba delí niekoľko percentuálnych bodov.

Obžalovať skúsili aj Gašparoviča

Poslanci sa už raz pokúsili podať obžalobu na prezidenta, bolo to v roku 2013 a išlo o Ivana Gašparoviča. Obžalobu prezidenta iniciovala opozičná SaS, podporili ju aj ďalšie vtedajšie opozičné strany KDH, SDKÚ, Most- Híd a časť OĽaNO.

Opoziční poslanci tvrdili, že Gašparovič úmyselne porušil ústavu, keď nevymenoval parlamentom zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Prezident tým podľa nich prekročil svoje ústavné právomoci.

Opozícia v obžalobe tvrdila, že prezident v rozpore s ústavou nezabezpečil riadny chod ústavných orgánov, keďže nekonal v primeranej lehote o vymenovaní alebo nevymenovaní parlamentom riadne zvoleného kandidáta do funkcie.

O návrhu poslancov sa hlasovalo v marci 2013, podporilo ho len 45 poslancov, i keď opozičné kluby mali 67 zákonodarcov. Aby návrh prešiel a obžalobou sa zaoberal Ústavný súd, bolo potrebných 90 hlasov.

Smer, ktorý v tom čase vládol, hlasoval proti návrhu na obžalobu Gašparoviča.