Odpoveď Richardovi Sulíkovi

Autor je ekonomický expert Progresívneho Slovenska

Väčšinu svojej kariéry som strávil na ministerstve financií presadzovaním efektívneho hospodárenia s verejnými zdrojmi a reforiem. Môžem garantovať aj Richardovi Sulíkovi, že náš program je odborne a dôsledne prerátaný a zapadá do konceptu ozdravenia verejných financií, ku ktorému sa hlásime.

Nemyslím si, že je vhodné prisvojovať si ekonomický rast, ako hovoria saskári v kampani, len preto, že oblepili Slovensko „istotou ekonomického rastu“. Takisto by bolo vhodnejšie, keby Richard Sulík prezentoval svoje opatrenia a ich kvantifikácie namiesto prekrúcania programových priorít iných politických strán.

Naštartovaním ekonomiky reformami vo všetkých oblastiach ekonomiky a dôsledným uplatňovaním hodnoty za peniaze, napríklad aj skresaním neefektívnych výdavkov či zoštíhlením prevádzky štátu prostredníctvom digitalizácie, vieme nájsť peniaze na priority v školstve, zdravotníctve či sociálnej inklúzii. V neposlednom rade vieme pri drvivej väčšine opatrení prispôsobiť parametre aj ich rozloženie v čase možnostiam rozpočtu.

Už sme si v Progresívnom Slovensku pri rastúcich preferenciách zvykli, že na nás konkurenti vyťahujú všeličo. Ale od potenciálnych partnerov ako SaS by som nečakal, že si vyfabuluje čísla a tvári sa pritom ako strana odborníkov. Na technickú diskusiu o všetkých 663 opatreniach nie je priestor.

Ale dôležité je, že takmer všetky z nich sa dajú uskutočniť v rôznom rozsahu, a teda aj s rôznymi vplyvmi na verejné financie tak, aby sme boli rozpočtovo zodpovední. Aj preto Sulík svojím prepočtom zavádza. Uvediem tri príklady:

• Odvodová odpočítateľná položka zvýši platy nízkopríjmovým zamestnancom a zníži náklady ich zamestnávateľom. Práve u menej zarábajúcich máme najväčšie daňovo-odvodové zaťaženie. Bude stáť maximálne 380 miliónov, no môže aj menej, podľa jej parametrov (Richard Sulík hovorí 1450 miliónov).

• Dôstojná mzda od štátu znamená zaplatiť zamestnancom aspoň takú mzdu, ktorá pokryje nevyhnutné životné náklady. Výška dôstojnej mzdy je vypočítaná tak, aby typickej rodine umožnila dovoliť si kúpiť všetky základné potreby, zaplatiť dane a odvody a mať malú rezervu na núdzové situácie. Tak ako to časť sociálne zodpovedných firiem robí už dnes. Náklady odhadujeme do 50 miliónov eur (Richard Sulík hovorí 973 miliónov eur).

• Úprava životného minima a jeho valorizácia má analogicky zabezpečiť základné životné potreby pre najchudobnejších. U nás máme v systéme neporiadok, dávka sa zle valorizuje. Výsledkom je, že mnohí ľudia si z neho nedokážu kúpiť základné potraviny. Upratovanie v systéme odporúča aj samotný strážca verejných financií – Rada rozpočtovej zodpovednosti, ktorá píše že „v súčasnosti zakotvená úloha životného minima je diskutabilná a jeho úroveň pravdepodobne prestala plniť svoj základný cieľ“. My tiež uvádzame v programe: „Úpravu životného minima urobíme na základe spoločenskej a odbornej diskusie o základných životných potrebách domácností a dôkladnej analýzy ich nákladov.“ Dokopy odhadujeme náklady nahrubo okolo 300 miliónov eur, ale je to veľmi závislé od nastavenia parametrov (Richard Sulík hovorí 550 miliónov eur).

Nie je to vyčerpávajúci zoznam položiek, len ilustrácia. Ale podstatné je iné. Progresívne Slovensko bude konsolidovať verejné financie, teda znižovať deficit aj dlh, minimálne v súlade s dôležitým pravidlom výdavkových limitov. A bude to robiť postupne a ekonomicky a sociálne citlivo. Parametre všetkých opatrení, úsporných aj investičných, tomu budú podriadené.

Opatrenia v našom Pláne pre budúcnosť sú navyše adresné; to znamená, že pomôžu tam, kde je to potrebné najviac namiesto plošných rozdávaní.

Zároveň ma však teší záujem o program nielen po obsahovej, ale aj po ekonomickej stránke – zodpovedne ho pripravovali desiatky odborníkov a odborníčok, takže sme pripravení na ďalšiu diskusiu, vecné pripomienky i konštruktívnu kritiku.

Ako povedal predseda PS Michal Šimečka: „Veď aj my by sme vedeli vyťahovať z programu SaS iks bodov, s ktorými nesúhlasíme, a začať ich prekrúcať a dezinterpretovať. Aký to však má zmysel? Naším súperom sú predsa Fico, Danko a Mazurek. Nie SaS alebo iné demokratické strany s reálnou šancou na parlament.“