Rusnák radí (Rusnákom), koho voliť
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Slovenské voľby cez Roberta Fica posilnili vplyv Viktora Orbána v regióne. Maďarský projekt Denníka N Napunk bude ešte dôležitejší a zachránia ho len predplatitelia, ktorých zatiaľ nie je dosť. Podporte kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024).]
Autor je učiteľ a rusínsky aktivista
O Rusínoch koluje stereotyp, že v otázkach politickej kultúry sú orientovaní viacej na východ so sklonmi k autoritárstvu. Pamätám si, ako som v 90. rokoch z radov mojej širšej rodiny počul o tom, že Slovensko potrebuje silného lídra. Historické výsledky volieb z mojej rodnej obce Čertižné tomu tiež nasvedčujú, keď si moji známi a susedia najprv vybrali Ľuptáka, nato Mečiara, kým nepresedlali k Ficovi. Stereotyp je týmto potvrdený. Môžem pokojne tento článok ukončiť a prodemokratická elita môže ponechať tento región zbojníkom tak, ako to počas jednej diskusie v Michalovciach zachytil Marek Boka zo Zemplínskeho Dialógu.
Skúsim však ešte doplniť zopár riadkov.
Po prvé, tento stereotyp pasuje viacerým regiónom, nielen tým, kde žijú Rusíni. Po druhé, súhlasím s Arpádom Šoltésom z hore spomínaného dialógu, že vinu treba hľadať aj v západnej časti Slovenska.
Paradoxne sa príbeh severovýchodného Slovenska podobá viac na Ameriku ako na Rusko, ku ktorému vraj Rusíni toľko inklinujú. Tridsať rokov deindustrializácie, akú nepoznal ani americký „rust belt“, kde priemysel aspoň sčasti nahradili služby, spôsobilo nárast frustrácie aj extrémizmu. Ignorancia a arogancia prichádzajúca zo západu krajiny tento problém len vyostruje.
Dnes sa tento región bez masívnej investície z Bratislavy a Bruselu von z tejto biedy, ktorá sa za posledných 30 rokov naakumulovala, nedostane.
Na jednej strane je tu bieda marginalizovaných komunít, ktoré pociťovali pád minulého režimu najdrastickejšie. Tento problém je centrálnou vládou dlhodobo ignorovaný a s limitovanými možnosťami zamestnania, miestne samosprávy jednoducho nenašli spôsob, ako ho vyriešiť.
Ďalej je tu príliš malý dôraz vládnych elít riešiť reálne problémy zaostávajúcich regiónov. Zahraničné investície, ten prvý krok k revitalizácii ekonomiky, stále nedorazili a domáce nedokázali nahradiť krachujúce priemyselné kolosy z minulého režimu. Samozrejme, zahraničné investície samy tento región nespasia, ale zlepšenie infraštruktúry, ktoré zvyčajne sprevádzajú väčšie investície, môže pomôcť nakopnúť aj domácich producentov.
A tak fenomén trumpizmu, keď si ignorovaná časť voličov povie: „Veď ja im ešte ukážem,“ prekvitá.
Ideálna situácia
Pre Rusnáka je ideálna
