Životy obyvateľov dobiehajúcich regiónov sa nedajú vážiť na kilá

Autor je primátorom Fiľakova a podpredsedom strany Most-Híd 2023

Samosprávam, podnikateľom a napokon aj štátu bránia v lepšom čerpaní eurofondov na potrebné rozvojové projekty v regiónoch tri základné veci. Veľmi zjednodušene povedané: podozrievanie žiadateľov, analytické posudzovanie projektov na základe zle nastavených celoštátnych kritérií a neochota politických subjektov posilniť prerozdeľovanie dotácií na regionálnej a mikroregionálnej úrovni na úkor dopytových projektov.

Ruku na srdce, keď šoférujeme, nie v každej sekunde dodržiavame všetky možné pravidlá, ale premávka ako systém predsa funguje. V dnešnej dobe máme k dispozícii technológie, ktoré by dovolili kontinuálne monitorovať väčšinu dopravných prostriedkov, čo by ale v krátkom časovom horizonte donútilo vodičov spomaliť vždy a všade. Namiesto toho robí polícia náhodné kontroly; keď treba, udelí pokutu a regulácia je aj tak dostatočná. Je to dnes skôr o politicko-etickom rozhodnutí než o technických možnostiach. Dotačné systémy fungujú opačne. Kontrolujeme každého, všade a neustále, pričom sa pokutujú tí, ktorým sa aj napriek tomu podarí – vedome alebo zhodou okolností – prekročiť tak prísne chránené hranice. Výsledkom je na jednej strane značné spomalenie fungovania systému – nedočerpané euromiliardy – a na strane druhej množstvo odradených potenciálnych žiadateľov z radov starostov, primátorov a podnikateľov. Jediným liekom môže byť opätovné nastavenie dotačných mechanizmov tak, aby vychádzali z princípu prezumpcie neviny žiadateľov. Inak bude stále viac úradníkov kontrolovať žiadosti čoraz menšej skupiny trpezlivých žiadateľov.

Regionálne rozdiely sú na Slovensku obrovské. Analýzy ministerstva financií tieto priepasti len prehlbujú. Nasmerujú ďalšie dotácie na nové cesty a škôlky tam, kde rozvoj aj tak frčí, a navrhujú zrušiť vlakové spojenia a zdravotnícke služby tam, kde situácia ani bez toho nie je ružová. Takto môže nabrať vyľudňovanie dobiehajúcich regiónov zásadnejšie tempo. Úlohou politiky je spresniť spoločenskú objednávku a docieliť, aby analýzy zohľadnili aj sociálne aspekty, lebo životy obyvateľov dobiehajúcich regiónov sa nedajú vážiť na kilo. Nestačí si teda položiť otázku, či sa nejaká investícia v strednodobom horizonte oplatí, musíme sa pozrieť aj na to, aké negatívne spoločenské procesy sa prehĺbia, ak sa nezrealizuje. Napokon by sa dal kvantifikovať aj sociálny rozmer rozvojových projektov.

V posledných rokoch sa konečne naplno spustili aj na Slovensku dva koncepty regionálneho a komunitného rozvoja, a to miestne akčné skupiny na úrovni mikroregiónov a integrované územné stratégie na úrovni žúp. V oboch prípadoch ukázal štát aktérom z územia, ako môžu sami nielen navrhovať rozvojové projekty, ale aj rozhodovať o ich prioritizácii a podpore. Zdanlivo teda rozhodujú tí, ktorí problémy daného okolia poznajú zblízka a vedia, ktorí potenciálni žiadatelia sú schopní svoje nápady na zlepšenie života obyvateľov regiónu aj v medziach prísnych pravidiel a časových harmonogramov uskutočniť.

V tomto bode to ešte vyzerá celkom idylicky. Realita je však taká, že väčšina predstáv miestnych akčných skupín, hlavne z balíka podnikateľských projektov, neprejde cez teoreticko-byrokratické filtre ministerstiev, v župných balíkoch je zas primálo peňazí na to, aby sa z nich mohli uskutočniť reálne integrované investície. Môžu za to predovšetkým jednotlivé politické subjekty bez ohľadu na to, z akej časti politického spektra sú. Naliať eurofondy a iné dotácie priamo do regiónov chcú totiž len dovtedy, kým nepocítia reálnu vôňu dopytových výziev riadených nimi ovládnutými ministerstvami.

Z projektových výziev na riešenie životných situácií marginalizovaných rómskych komunít poznáme takzvaný 3D prístup, založený na desegregácii, degetoizácii a destigmatizácii. Ak chceme, aby vidiek ožil a načerpal dotácie – aby aj na perifériách republiky bolo dobré žiť, musíme pri zachovaní nevyhnutných kontrolných mechanizmov zaviesť podobné princípy: dekriminalizáciu žiadateľov, debyrokratizáciu procesov a depolitizovanie rozhodovania.