Po voľbách hrozí umlčiavanie médií. Ako im pomôžu demokratické strany?

Autor kandiduje za stranu Demokrati

Kampaň vrcholí a medzi jednotlivým stranami by mal prebehnúť súboj. Nie však formou hádok či pouličných bitiek, ako sme to už videli. Ale programom a riešeniami. Ako bývalý predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá som si prezrel programy demokratických strán v oblasti médií a ostal som nemilo prekvapený. Nepochybujem, že väčšina z nich by mala záujem posúvať Slovensko dopredu, a takisto verím, že pri väčšine riešení by sme našli zhodu. Ale strany ako PS, SaS či KDH ponúkajú vo svojich programoch buď vágne frázy, alebo iba strohé, prípadne žiadne riešenia.

Po 30. septembri pritom hrozí, že budúca vláda umlčí médiá, ktoré jej nepôjdu poruke. Na to nemusíme študovať programy strán, akými sú Smer, SNS či Republika. Stačí, aby sme sa pozreli do minulosti. Už počas poslednej vlády Smeru sa ich poslanci snažili presadiť takzvaný náhubkový zákon. Andrej Danko zasa intenzívne zasahoval do chodu RTVS, ktorá mu potom vychádzala v ústrety počas predvolebnej kampane v roku 2020. Lídri spomínaných strán sa netaja ani obdivom k súčasnému režimu Viktora Orbána. Ak by sa inšpirovali reštrikciami v Maďarsku, sloboda tlače na Slovensku by bola vo vážnom ohrození.

Slovensko spolu s Českom sú „ostrovmi slobody“ v rámci strednej Európy a najmä V4. Za posledné tri roky sa nám dokonca podaril obrovský posun v medzinárodnom rebríčku slobody tlače, ktorý vydávajú Reportéri bez hraníc. Z 35. miesta, kam sme spadli za vlád Smeru, sme sa vyšplhali na 17. priečku a patríme medzi najslobodnejšie krajiny sveta.

Podarilo sa to najmä vďaka viacerým legislatívnym zmenám, ktoré sme počas uplynulého volebného obdobia presadili. Od nového mediálneho zákona, ktorým napríklad viac chránime novinárov a ich zdroje, cez čiastočné odpolitizovanie voľby riaditeľa RTVS až po zlepšenia v infozákone. Ani v jednej z týchto oblastí však zďaleka nie sme na konci.

Nielen Slovensko, ale aj tunajšie médiá stoja na križovatke. Buď budeme pokračovať v rozbehnutých zmenách, alebo prídu politici, ktorí prehodia výhybku a postupne začnú obmedzovať prístup občanov k informáciám.

Napriek tomu, že slobodné médiá sú dôležitou podmienkou demokratickej spoločnosti, zdá sa, že väčšina strán píše vo svojich programoch o médiách len z povinnosti.

Potenciálny víťaz volieb Progresívne Slovensko nehovorí v oblasti médií o žiadnych problémoch či hrozbách a ponúka sedem riešení bez konkrétnej predstavy. Príkladom je hneď prvý návrh, ktorým chcú zrušené koncesionárske poplatky nahradiť moderným a nezávislým modelom financovania RTVS. Buď si v PS nevšimli, že nový model financovania sme schválili ešte na júnovej schôdzi parlamentu, alebo chcú stabilný systém podielu z HDP vo výške 0,17 percenta zmeniť. Z programu sa však nedozvieme ako ani prečo. V prípade, ak zvažujú návrat ku koncesiám, mali by to napísať, aby sme o tomto kroku mohli viesť širšiu diskusiu.

Podobne je to aj s odpolitizovaním voľby riaditeľa RTVS. Tú by správne presunuli do odborného orgánu mimo NR SR. Opäť však nevieme, ako by mal tento orgán vyzerať. PS by okrem toho upravilo celé fungovanie RTVS tak, aby jej chod zefektívnili a posilnili jej nezávislosť. Tento zámer je tiež chvályhodný, no podporiť takéto zmeny už mohli a neurobili tak. Návrh vnútornej reformy RTVS som ešte na jar tohto roka predložil v spolupráci s ministerstvom kultúry a po širokej odbornej diskusii do parlamentu, pričom progresívci ho prostredníctvom svojho jediného poslanca nepodporili (pozn.: T. Valášek sa vykázal ako neprítomný napriek tomu, že v parlamente bol, o uvedených zmenách sme predtým diskutovali).

Prekvapením je pre mňa strana SaS, ktorá sa rada a často prezentuje svojím programom a odbornosťou. Na takmer 270 stranách programu ponúka v oblasti médií iba tri vety s jediným riešením. Financovanie RTVS vo výške 0,17 percenta HDP by posilnili ústavným zákonom. Akékoľvek ďalšie riešenia v mediálnom prostredí úplne absentujú.

KDH sa v programe venuje posilneniu mediálnej výchovy, spomína stabilizáciu RTVS či novinársku slobodu a slobodu tvorby, no bez konkrétnych cieľov a opatrení.

Hnutie OĽANO chce zakázať krížové vlastníctvo médií tak, aby ich nemohli vlastniť subjekty podnikajúce v oblasti zdravotníctva (Penta). Silnejúci vplyv finančných skupín využívaním (alebo skôr zneužívaním) vlastných médií je určite problém. Takýto návrh však môže naraziť na ústavnú garanciu slobody prejavu, a preto by mu mala predchádzať širšia odborná diskusia.

V strane Demokrati sme k problematike médií a mediálneho prostredia pristúpili komplexnejšie ako kolegovia v ostatných stranách. Uvedomujeme si totiž, že slobodné médiá môžu byť hrádzou, ktorá zastaví prípadné snahy o deštrukciu demokracie či opätovný únos nášho štátu.

Ak uspejú demokratické strany, nemali by rezignovať na dokončenie pozitívnych zmien, ktoré sme po roku 2020 začali. Z nášho pohľadu ide predovšetkým o ďalšie posilnenie ochrany novinárov pred verbálnymi a fyzickými útokmi, ale aj zastrašovaním a prenasledovaním. Na to máme pripravený návrh ústavného zákona o slobode médií, ale aj úpravy v Trestnom zákone, ktorými by sme znížili tresty za ohováranie. Konkrétnymi krokmi zjednodušíme prístup novinárov aj občanov k všetkým informáciám o využívaní verejných zdrojov.

Chceme médiá, ktoré budú nielen slobodné, ale aj dôveryhodné. Ľudia musia vidieť, že novinári sa vedia sami postaviť k neetickému správaniu vo svojich radoch. Vytvoríme všetky podmienky pre vznik rešpektovanej novinárskej organizácie, ktorá na Slovensku už dlho chýba.

Napriek pozitívnym zmenám pri voľbe generálneho riaditeľa RTVS sa nám nepodarilo presadiť väčšiu reformu RTVS. Verejnoprávne médium pritom vnímam ako dôležitú súčasť boja proti dezinformáciám a malo by byť lídrom mediálneho trhu v profesionalite, objektivite, nestrannom spravodajstve, ale aj vo výrobe umeleckých programov či v tvorbe pre menšinového diváka a poslucháča. Návrh na zásadné zmeny v RTVS máme detailne pripravený. Voľbu riaditeľa zoberieme z rúk politikov a zveríme ju do rúk nezávislých odborníkov. Podľa vzoru európskych krajín by mali sedieť priamo v kontrolnom orgáne verejnoprávneho média – Rade RTVS. Tú však musíme „prekopať“, aby v nej nesedeli iba zástupcovia volení v parlamente.

Všetko sú to realistické ciele, na ktorých sme pracovali už počas uplynulého volebného obdobia. Ak dostaneme príležitosť ovplyvňovať politiku budúcej vlády, väčšina návrhov môže ísť rovno do legislatívneho procesu. V prípade, že sa po voľbách nájde demokratická väčšina v parlamente, veľmi rýchlo môžeme reformu mediálneho prostredia dokončiť.

Slovensko má na výber. Buď bude po 30. septembri nasledovať Škandináviu, alebo Maďarsko. Stačí si vybrať.

P. S. V prípade, ak by ktorákoľvek z politických strán nesúhlasila s mojím komentárom k ich programu, som kedykoľvek (pred voľbami aj po nich) pripravený na odbornú diskusiu.