Ľudí posudzujeme podľa vzhľadu. Nie je na tom nič skvelé, ale taká je realita, vraví módna novinárka
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Premisa novej knihy Véronique Hyland o tom, ako spolu súvisia móda a spoločnosť, je jednoznačná: nikto z nás sa neoblieka vo vzduchoprázdne, prostredníctvom módy komunikujeme všetci.
V zbierke esejí zameraných na módny priemysel sa novinárka nepozerá na módu len ako na nevyhnutnú súčasť našich životov alebo povrchnú kratochvíľu, ale ako na kľúč k mnohým spoločenským témam.
Preskúmava v nej moc, rodové otázky aj krásu a kladie si neobyčajné otázky: Prečo nosíme to, čo nosíme? Ako dnes prestížne módne značky ovplyvňujú masovú módu a ako ovplyvňuje „nízka“ móda tú „vysokú“? A prečo je pre ženy stále náročné obliekať sa „samy pre seba“?
„Ľudia majú tendenciu módu podceňovať, trochu ju prehliadať. Často majú pocit, že ak nie je vystavená v múzeu alebo prepojená s umením, vlastne sa ich netýka. Ja sa snažím poukázať na reálnu situáciu: ľudí posudzujeme na základe ich vzhľadu. Nie je na tom nič skvelé, ale je to realita,“ hovorí.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- prečo prostredníctvom módy komunikujú aj ľudia, ktorých móda nezaujíma;
- čo všetko o nás dokáže oblečenie prezradiť;
- či sa móda skutočne demokratizuje;
- prečo si nie každý môže dovoliť obliekať sa „škaredo“.
Čo dnes máte oblečené?
Musím priznať, že nie som práve vyparádená – mám na sebe vintage sveter, čierne nohavice a papuče Birkenstock. Asi sa dá povedať, že je to niečo ako môj look na prácu z domu, je skrátka pohodlný.
Pochopiteľne, dôvod, prečo sa na to pýtam, súvisí s vašou prácou. Ste novinárka, ktorá sa dlhodobo pohybuje v módnom priemysle, a ste presvedčená, že móda v sebe skrýva oveľa viac než len estetiku. Čo teda vyjadruje váš dnešný outfit?
Pri čomkoľvek, čo má niečo do činenia so Zoomom, sa obvykle pri výbere oblečenia sústreďujem od pása smerom nahor – tento sveter má napríklad trendovú siluetu s naberanými rukávmi.
Keď robím rozhovor – pričom väčšinou kladiem otázky ja –, snažím sa obliecť neutrálne. Vidím, že vy máte biele tričko, zdá sa mi teda, že nad tým premýšľame podobne: nechceme byť príliš rušivé, pútať priveľa pozornosti. Chceme sa sústrediť na to, o čom sa rozprávame, nie na nejaké šialené módne outfity.
Hlavná téza vašej novej zbierky esejí o prepojení módy a spoločnosti znie: prostredníctvom módy komunikujeme. Na aké otázky nám teda oblečenie dáva odpoveď?
Jednou z najzákladnejších vecí je, že prostredníctvom oblečenia ponúkame náznaky o svojej profesii – a nemám tým na mysli len uniformy, ale aj pravidlá obliekania pre rôzne iné povolania. Potom je to rozhodne trieda, to, z ktorej časti sveta alebo regiónu pochádzame. Oblečením dávame najavo svoju rodovú identitu, vyjadrujeme seba samých…
Ste človekom, pre ktorého sa život, minimálne ten profesijný, točí okolo módy. Ale čo ľudia, ktorí vedú úplne iné životy, neriešia prehliadky a trendy, nestretávajú sa s návrhármi? Aj v ich prípadoch o tom všetkom móda prehovorí?
Myslím si, že ľudia majú tendenciu módu podceňovať, trochu ju prehliadať a nevenovať jej príliš veľkú aktívnu pozornosť. Často majú pocit, že
