Predstavte si, že by vám zobrali mobily, počítače a odviezli vás do neznáma. Žilinskí gymnazisti zažili netradičný dejepis
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Slovenské voľby cez Roberta Fica posilnili vplyv Viktora Orbána v regióne. Maďarský projekt Denníka N Napunk bude ešte dôležitejší a zachránia ho len predplatitelia, ktorých zatiaľ nie je dosť. Podporte kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024).]
Keby sa takto učili dejiny, zaujali by v školách takmer každého. Fakty podané pútavou formou, osobné príbehy z prvej ruky a to všetko spolu s paralelami do súčasnosti.
Minulý týždeň prebehol v štyroch mestách kultúrno-vzdelávací projekt pre stredoškolákov s názvom Mňa sa to (ne)týka. Jeho cieľom bolo netypickou formou priblížiť im témy holokaustu a antisemitizmu.
Najskôr na Evanjelickom kolegiálnom gymnáziu v Prešove, pretože práve žiačky tejto školy boli v prvom vojnovom židovskom transporte do Osvienčimu zo Slovenska.
Potom na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach, pretože na jeho dvore boli sústreďovaní miestni Židia pred deportáciou.
Následne na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch, pretože v tomto meste sa v septembri 1945, len pár mesiacov po skončení 2. svetovej vojny, konal pogrom proti Židom.
A na záver v Novej synagóge v Žiline, pretože neďaleko nej z balkóna Katolíckeho domu v októbri 1938 vyhlásil Tiso autonómiu Slovenska. A tá znamenala aj tvrdé prenasledovanie Židov.
Žilinské podujatie sme si boli spolu s miestnymi žiakmi a žiačkami pozrieť aj my.
Nie je prednáška ako prednáška
Keď krátko pred deviatou ráno vchádzame do žilinskej Novej synagógy, na stoličkách pred pódiom sedí takmer tristo žiakov a žiačok. Sú z Gymnázia sv. Františka z Assisi a ďalších miestnych gymnázií.
Namiesto klasickej hodiny dejepisu majú na úvod prednášku historika Ivana Kamenca. Témou je holokaust a prvý slovenský štát. Počúvajú o dejinných súvislostiach jeho vzniku, o tom, prečo je otázka menšín na Slovensku taká citlivá, aj o tom, že antisemitizmus je najnebezpečnejší, keď sa stáva centrálnou politikou spoločnosti.
Tieto slová však nenudia. Silu majú aj preto, lebo sú postavené nielen na knihách a „neosobných“ veľkých dejinách. Starí rodičia Ivana Kamenca zahynuli v koncentračných táboroch, on ako dieťa prežil sedem mesiacov vojny ukrytý v bunkri. A 85-ročný historik vie, ako priblížiť ťažké témy dnešnej mladej generácii.
„Predstavte si, že by vám povedali, že musíte odovzdať vaše počítače, telefóny, že
