Na love svetlušiek
Kto príliš svieti, sám sa stáva slepým.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autor je spisovateľ a lektor kritického myslenia
Chcel som urobiť radosť deťom, tak som sa jednu augustovú noc vybral na svetlušky, vyzbrojený baterkou a zaváraninovým pohárom. A vznikol z toho tento text o rôznych podobách svetla.
Keď sedíte neskoro večer doma v jasnom byte a vonku je už noc, tma za oknami sa zdá jednoliata a skutočne veľmi temná. Stačí však, aby ste v miestnosti zhasli, a tma vonku sa zmení. Je svetlejšia, plná pastelových tónov.
A keď kráčate počas letnej noci krajinou, tma má mnoho odtieňov. Nad blízkymi mestami sú nízke mraky jasnejšie, pretože sa v nich odráža ľudské svetlo z ulíc, obchodov či domov. Na lúke je tma omnoho jemnejšia než v lese. A chodník je často len bledším pruhom tmy, pozemskou Mliečnou dráhou.
Zdá sa, že keď chcete spoznať nočnú krajinu, potrebujete nejaké svetlo, ale nesmie ho byť priveľa. Musíte ním šetriť ako korením. Kto príliš svieti, sám nič nevidí.
Larvy svetlušiek sa lovia takto: stojíte v tichu a tme uprostred lesa a čakáte, kde sa na zemi objaví zelené svetielko. To bude žiariť len pár sekúnd, takže treba rýchlo priskočiť a posvietiť naň čelovkou. Objaví sa majiteľka svetielka, malá larvička. Tú opatrne zdvihnite a strčte do pohára.
Mimochodom, látka, vďaka ktorej svetlušky svietia, sa volá luciferín. Meno diabla Lucifer totiž v latinčine znamená „ten, ktorý nesie svetlo“. Lux je svetlo, ferein znamená niesť.
Za pol hodiny som mal v pohári asi tucet svetlušiek a vracal sa pomaly nočným lesom domov. Tu však zrazu na blízkej ceste prešlo auto. Jeho reflektory ako röntgenové lúče presvietili les, a náhle som stál vo svetle ako nahý. Bol to hnusný pocit. Chvíľu som si pripadal ako lovná zver a čakal len, z ktorej strany priletí guľka. Našťastie auto za pár sekúnd zmizlo za ohybom cesty.
Doma som ešte chvíľu nemohol zaspať. Uvažoval som o podobách svetla, ktoré som počas svojej nočnej vychádzky zažil. A vyšlo mi z toho toto:
Ak máte pocit, že vlastníte svetlo (morálky, poznania, viery, liberalizmu či konzervativizmu), pokým okolo vás je temnota, šetrite ním. Kto príliš svieti, sám sa stáva slepým.
Ak máte pocit, že musíte druhým priniesť svoje svetlo, pamätajte na to, že ak budete svietiť príliš, tí druhí sa potom môžu cítiť ako lovná zver, obnažená v žiare reflektorov.
Je dobré pamätať aj na to, že ak budete svietiť príliš, riskujete, že sa stanete Luciferom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
